Analýza činnosti CVČ v roku 2012

Analýza poskytuje prehľad údajov za činnosť centier voľného času a školských stredísk záujmovej činnosti v školskom roku 2011/2012 (ďalej len rok 2012). Bola spracovaná na základe výsledkov výkazu Škol (MŠ SR) 15-01, ktoré vypĺňali pracovníci CVČ a ŠSZČ k 15.9 2012.  

1.    Sieť voľnočasových zariadení

V roku 2012 bolo na Slovensku evidovaných 247 (49,69%) centier voľného času (CVČ) a 250 (50,31%) školských stredísk záujmovej činnosti (ŠSZČ).

CVČ: V roku 2012 bol najvyšší počet CVČ evidovaný v Prešovskom (56-22,67%), Žilinskom (49-19,83%) a Banskobystrickom kraji (42-17,00%). V Košickom kraji pracovalo 32 (12,95%) týchto voľnočasových zariadení a omnoho nižší  počet CVČ bol zaznamenaný v Trenčianskom (23-9,31%), Trnavskom (18-7,28%), Nitrianskom (16-6,47%) a Bratislavskom kraji (11-4,45%).

Štátne CVČ (162-65,58%) mali výraznú prevahu v každom kraji, pričom v najvyššom počte boli zriadené v Žilinskom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Súkromné CVČ (66-26,72%) vykazovali činnosť najmä v Banskobystrickom a Prešovskom kraji, zatiaľ čo cirkev (19-7,69%) zriaďovala tieto zariadenia v najčastejšie v Žilinskom, Prešovskom, Košickom a Trenčianskom kraji. Štátne a súkromné CVČ boli evidované v každom kraji, pričom v Bratislavskom a Trnavskom kraji absentovali voľnočasové zariadenia, ktoré by mali cirkevného zriaďovateľa. V Trnavskom kraji bol zároveň zistený aj malý počet súkromných CVČ.

ŠSZČ: Školské strediská záujmovej činnosti boli najčastejšie zriadené v Prešovskom kraji (87-34,80%), v nižšom počte vykazovali činnosť aj v Košickom (50-20,00%) a Žilinskom kraji (44-17,60%). Zhodne po 17 (6,80%) ŠSZČ bolo evidovaných v Banskobystrickom a Trnavskom kraji. Tieto voľnočasové zariadenia boli v  nižšom počte zaznamenané aj v Trenčianskom (16-6,40%) a Nitrianskom kraji (12-4,80%), zatiaľ čo v Bratislavskom kraji vykazovalo činnosť iba 7 (2,80%) ŠSZČ.

Štátne ŠSZČ boli zaznamenané najmä v Trnavskom, Trenčianskom, Nitrianskom, Žilinskom, Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji. Iba v  Bratislavskom kraji mali prevahu školské záujmové strediská so súkromným zriaďovateľom. V Trenčianskom kraji nebolo  evidované žiadne súkromné ŠSZČ, pričom v Bratislavskom kraji nepôsobilo ani jedno cirkevné zariadenie. V Bratislavskom, Trnavskom, Žilinskom a Košickom kraji sídlil vyšší počet súkromných ŠSZČ, zatiaľ čo v Trenčianskom, Nitrianskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji vyvíjali väčšiu aktivitu cirkevné strediská záujmovej činnosti.

Prehľad voľnočasových zariadení vo vzťahu k jednotlivým krajom Slovenska ukázal, že najlepšia situácia bola v Prešovskom kraji, kde vykazovalo činnosť najviac  CVČ (56) aj ŠSZČ (87). Približne rovnaký počet obidvoch typov zariadení existoval v Trnavskom kraji (CVČ: 17, ŠSZČ: 17). CVČ mali miernu prevahu v Bratislavskom (CVČ: 11, ŠSZČ: 7), Trenčianskom (CVČ: 23, ŠSZČ: 16), Nitrianskom (CVČ: 16, ŠSZČ: 12) a Žilinskom kraji (CVČ: 49, ŠSZČ: 44) a vo výrazne vyššom počte boli evidované v  Banskobystrickom kraji (CVČ: 42, ŠSZČ: 17). V  Košickom kraji bol zaznamenaný opačný trend, pretože v tomto kraji mali prevahu ŠSZČ (50, CVČ: 32).

2.        Pedagogickí zamestnanci

V roku 2012 pracovalo vo všetkých voľnočasových zariadeniach na Slovensku až 11 635 pedagogických pracovníkov, pričom vo vyššom počte ich zamestnávali CVČ (7 400-63,60%) než ŠSZČ (4 235-36,39%).

Tabuľka č. 1      Pedagogickí pracovníci vo voľnočasových zariadeniach

CVČ: V roku 2012 pracovalo v CVČ 7 400 pedagogických zamestnancov, pričom najvyšší počet uvádzali voľnočasové centrá pôsobiace v Prešovskom (2 102-28,4%), Žilinskom (1 628- 22,00%) a Košickom kraji (1 518 -20,51%). Nižší počet pracovníkov zabezpečoval činnosť CVČ v Banskobystrickom kraji (951-12,85%) a približne rovnaký počet osôb vykonával činnosť vo voľnočasových zariadeniach sídliacich v Trenčianskom (365-4,93%), Nitrianskom (339-4,58%) a Trnavskom kraji (338-4,56%). Najmenej, len 159 (2,14%) zamestnancov vykazovali CVČ v Bratislavskom kraji.

Priemerný počet zamestnancov bol približne 30 osôb. Celoslovenský priemer presiahli zariadenia evidované v Košickom (47), Prešovskom (38) a Žilinskom kraji (33). Nižší priemerný počet zamestnancov bol zaznamenaný v CVČ pôsobiacich v Trnavskom (19), Trenčianskom (16), Nitrianskom (21) a Banskobystrickom kraji (23). Výrazne najnižší priemerný počet pracovníkov vykazovali centrá so sídlom v Bratislavskom kraji (14).

V trvalom pracovnom pomere (interní zamestnanci) bolo evidovaných 1 032 (13,94%) osôb a 6 368 (86,05%) zamestnancov zabezpečovalo činnosť voľnočasových centier externe. V CVČ pracovalo 3 103 (41,93%) mužov a 4 297 (58,06%) žien. Až 5 640 (76,21%) bolo zamestnaných v štátnych CVČ, 1 269 (17,14%) zamestnancov uvádzali súkromné CVČ a 491(6,64%) osôb pracovalo v zariadeniach, ktoré patrili cirkevnému zriaďovateľovi.

ŠSZČ: V roku 2012 zabezpečovalo činnosť v školských strediskách záujmovej činnosti 4 235 pedagogických pracovníkov. Najviac z nich bolo zamestnaných v  ŠZZČ so sídlom v Prešovskom (1 453-34,30%), Žilinskom (987-23,30%) a Košickom kraji (835-19,71%). Omnoho nižší počet pedagogických pracovníkov uvádzali strediská záujmovej činnosti pôsobiace v Banskobystrickom (255-6,02%),  Trnavskom (220-5,19%), Trenčianskom (195-4,60%) a Nitrianskom kraji (175-4,13%). Najnižší počet zamestnancov bol evidovaný v ŠSZČ pôsobiacich v Bratislavskom kraji  (115-2,71%).

Priemerný počet zamestnancov na jedno stredisko záujmovej činnosti bol 17. Celoslovenský priemer  presiahli iba ŠSZČ so sídlom v Žilinskom kraji (22). V zariadeniach pôsobiacich v Prešovskom, Košickom (zhodne po 17) a Bratislavskom kraji (16) boli zistené iba malé rozdiely. Nižší priemerný počet pracovníkov bol zistený  v Trenčianskom (12), Trnavskom (13), Nitrianskom a Banskobystrickom kraji (zhodne po 15).

Až 2 630 (62,10%) pedagogických zamestnancov pracovalo v štátnych ŠSZČ. Omnoho nižší počet zamestnancov bol evidovaný v súkromných (950-22,40%) a cirkevných (655-15,46%) školských záujmových strediskách. 

Približne 2 868 (67,72%) osôb pracovalo v ŠSZČ popri zamestnaní – externe a  1 367 (32,27%) tvorili interní pracovníci. V  školských záujmových strediskách sa v roku 2012 omnoho častejšie venovali deťom ženy (2 978-70,30%) než muži (1 257-29,68%).

3.        Pravidelná záujmová činnosť

Centrom činnosti voľnočasových zariadení je pravidelná záujmová činnosť, ktorá býva spravidla realizovaná v záujmových útvaroch (krúžky, kluby, oddiely, spoločenstvá). Ich členovia sa stretávajú pravidelne a pod dohľadom vedúceho, ktorý je v danej oblasti odborníkom, sa venujú rozvoju svojich záujmov.

CVČ realizovali omnoho vyšší počet pravidelných záujmových krúžkov než ŠSZČ. Táto situácia vyplynula z obsahového zamerania jednotlivých typov zariadení a je zrejmé, že väčšina CVČ mala v tejto oblasti vytvorené výrazne lepšie podmienky než strediská záujmovej činnosti fungujúce popri školách.

Výrazné rozdiely sa ukázali aj pri zisťovaní počtu interných pracovníkov, ktorí jednotlivé krúžky viedli. V CVČ na túto činnosť využívali iba štvrtinu (25,76%) svojich interných zamestnancov, avšak v ŠSZČ viedla záujmové krúžky viac než polovica (58,80%) interných pracovníkov.

Tabuľka č. 2    Útvary pravidelnej záujmovej činnosti vo voľnočasových zariadeniach

CVČ: Z vyplnených štatistických výkazov vyplynulo, že na Slovensku pracovalo v CVČ v roku 2012 až 15 876 pravidelných útvarov záujmovej činnosti. Najvyšší počet vykázali CVČ pôsobiace v Žilinskom (4 859-30,60%), Prešovskom (3 713-23,38%), Košickom (2 359-14,85%) a Banskobystrickom kraji (1 863-11,73%). Menej než 1000 záujmových krúžkov zorganizovali voľnočasové centrá so sídlom v Trenčianskom (933-5,87%), Nitrianskom (909-5,72%) a Trnavskom kraji (739-4,65%). Najnižší počet útvarov pravidelnej záujmovej činnosti bol evidovaný v   Bratislavskom kraji (501-3,15%). 

V roku 2012 pracovalo na Slovensku v CVČ 15 876 záujmových krúžkov, pričom na jedno zariadenie pripadlo približne 64 pravidelných útvarov. Najširšie spektrum realizovali voľnočasové centrá so sídlom v Žilinskom kraji, kde na jedno zariadenie pripadlo až 99 krúžkov. Nadpriemernú ponuku zorganizovali aj CVČ so sídlom v Košickom (74) a Prešovskom kraji (66), pričom nižší počet krúžkov na jedno zariadenie bol evidovaný v Nitrianskom (57), Bratislavskom (46), Banskobystrickom (44), Trnavskom a Trenčianskom kraji (zhodne po 41).

Až 11 100 (69,91%) krúžkov zabezpečovali štátne voľnočasové centrá a viac než pätinu (3 581-22,55%) organizovali súkromné CVČ. Najmenej (1 195-7,52%) útvarov pravidelnej záujmovej činnosti mohli deti a mládež navštevovať v cirkevných zariadeniach.

ŠSZČ: V roku 2012 realizovali školské strediská záujmovej činnosti 5 071 pravidelných záujmových krúžkov. Najviac z nich mohli deti a mládež navštevovať v školských záujmových strediskách pôsobiacich v Prešovskom (1 604-31,63%), Žilinskom (1 276-25,16%) a Košickom kraji (978-19,28%). Omnoho nižší počet pravidelných záujmových útvarov zaznamenali ŠSZČ so sídlom v Trnavskom (339-6,68%), Banskobystrickom (282-5,56%), Trenčianskom (278-5,48%),  Nitrianskom (194-3,82%) a Bratislavskom kraji (120-2,36%).

Priemerný počet útvarov pravidelnej záujmovej činnosti v ŠSZČ bol 20. Údaje za jednotlivé kraje potvrdili, že tento počet prekročili len školské záujmové strediská  so sídlom v Žilinskom kraji (29), avšak v Trnavskom a Košickom  kraji boli počty krúžkov zhodné (po 20).  Nižšie počty záujmových krúžkov uvádzali ŠSZČ pôsobiace v Prešovskom (18), Bratislavskom, Trenčianskom, Banskobystrickom (zhodne po 17) a Nitrianskom kraji (16).

Až 2 873 (61,78%) útvarov pravidelnej záujmovej činnosti zorganizovali štátne školské strediská záujmovej činnosti. Omnoho nižší počet pravidelných záujmových krúžkov mohli deti a mládež navštevovať v súkromných (951-20,45%) a cirkevných (826-17,76%) ŠSZČ. 

Obsahové zameranie útvarov pravidelnej záujmovej činnosti

Z celkového počtu 15 876 útvarov pravidelnej záujmovej činnosti, ktoré realizovali  CVČ   bolo až  6 401 zameraných na telovýchovu a šport. V pomerne vysokom počte mala v týchto zariadeniach zastúpenie aj kultúra a umenie (3 548), spoločenské vedy (1 809) a výučba cudzích jazykov (1 213). Záujmové krúžky vo voľnočasových centrách sa v nižšom počte zaoberali štúdiom prírodných vied (679), informatiky (671),  turistikou a brannými športmi (597) a  rozvojom vedy a techniky (524). Najnižší počet útvarov pravidelnej záujmovej činnosti v CVČ bol orientovaný na ekologickú výchovu (203) a spoločnú činnosť rodičov a detí (231).

Najvyšší počet pravidelných záujmových krúžkov, ktoré organizovali SSZČ bol 2 095 zameraných na telovýchovu a šport. V pomerne vysokom počte bola v školských strediskách rozvíjaná aj kultúra a umenie (903), výučba cudzích jazykov (489), spoločenské (443) a prírodné vedy (403). Pravidelné záujmové útvary v školských strediskách sa v malej  miere orientovali aj na informatiku (294),  turistiku a branné športy (239) a vedu a techniku (119). Najnižší počet záujmových krúžkov bol v ŠSZČ zameraný na ekologickú výchovu (63) a spoločné prežívanie voľného času  rodičov a detí (23).

Porovnanie údajov ukázalo, že výrazne viac záujmových krúžkov bolo realizovaných v CVČ (15 876-75,79%) než v ŠSZČ (5 071- 24,28%). V obidvoch typoch zariadení bola výrazne preferovaná nielen oblasť telovýchovy a športu (CVČ: 40,31%, ŠSZČ: 41,31%), ale aj kultúry a umenia (CVČ: 22,34%, ŠSZČ: 17,80%). V CVČ dávali prednosť krúžkom zameraným na spoločenské vedy (CVČ: 11,39%, ŠSZČ: 8,73%) a vedu a techniku (CVČ: 3,30%, ŠSZČ: 2,34%). V ŠSZČ viac preferovali výučbu cudzích jazykov (ŠSZČ: 9,64%, CVČ: 7,64%), prírodné vedy (ŠSZČ:7,94 %, CVČ: 4,27%), turistiku a branné športy (ŠSZČ: 4,71%, CVČ: 3,76%) alebo informatiku (ŠSZČ: 5,79%, CVČ: 4,22%). Vo voľnočasových centrách sa najmenej venovali ekologickej výchove (CVČ: 1,27%, ŠSZČ: 1,24%), zatiaľ čo v školských záujmových strediskách viac preferovali spoločné prežívanie voľného času rodičov a detí (ŠSZČ: 0,45%, CVČ: 1,45%).

Tabuľka č. 3     Záujmové krúžky vo voľnočasových zariadeniach podľa zamerania

4.    Členovia útvarov pravidelnej záujmovej činnosti vo voľnočasových zariadeniach

Zisťovanie počtu členov útvarov pravidelnej záujmovej činnosti vo voľnočasových zariadeniach ukázalo, že až 232 252 osôb navštevovalo záujmové krúžky v ČVČ a necelá 86 124 členov realizovalo svoje záujmy v ŠSZČ.

Hlbšia analýza dát ukázala, že viac členov na krúžkov priemere vykazovali   ŠSZČ (17), pričom priemerný počet členov v krúžku v CVČ bol 15.

V obidvoch typoch voľnočasových zariadení sa do pravidelnej záujmovej činnosti viac zapájali chlapci, pričom medzi pohlaviami boli zaznamenané len malé rozdiely - ČVČ (chlapci: 53,10%, dievčatá: 46,89%) -  ŠSZČ (chlapci: 52,77%, dievčatá: 47,12%). 

Skladba členskej základne vo vzťahu k veku potvrdila, že v obidvoch voľnočasových zariadeniach mali prioritu deti do 15 rokov. Výraznejšie vekové rozdiely  sa ukázali  v ŠSZČ (do 15 rokov: 91,89%, nad 15 rokov: 8,10%) než v CVČ (do 15 rokov: 79,40%, nad 15 rokov: 20,59%).

Tabuľka č. 4  Členská základňa  vo voľnočasových zariadeniach

CVČ: Záujmové krúžky realizované v CVČ navštevovalo 232 522 osôb, pričom viac než tretinu 73 231 (31,53%) členov vykazovali voľnočasové centrá so sídlom v Žilinskom kraji. Pomerne vysoký počet členov bol zaznamenaný aj v CVČ pôsobiacich v Prešovskom (55 763-24,00%), Banskobystrickom (31 956-13,75%) a Košickom kraji (31 190-13,42%). Približne 5,0% členskej základne tvorili deti a mládež navštevujúce tieto centrá v Trenčianskom (12 988-5,59%) a Nitrianskom kraji (11 499-4,95%), pričom najnižší počet členov uvádzali CVČ zriadené v Trnavskom (9 045-3,89%) a Bratislavskom kraji (6 580-2,83%).

V členskej základni CVČ prevažovali vo vyššom počte chlapci (123 347-53,10%) než dievčatá (108 905-46,89%). Analýza členskej základne vo vzťahu k veku potvrdila, že pravidelné záujmové krúžky v CVČ vo výrazne vyššom počte navštevovali deti mladšie ako 15 rokov (184 418-79,40%) než staršie osoby (47 834-20,59%).

Najsilnejšiu členskú základňu si vytvorili štátne voľnočasové centrá (158 838-68,39%). Omnoho menej detí a mladých ľudí navštevovalo záujmové krúžky v CVČ so súkromným (57 030-24,55%) alebo cirkevným zriaďovateľom (16 384-7,05%).

ŠSZČ: Útvary pravidelnej záujmovej činnosti organizované v ŠSZČ navštevovalo 86 124 členov, pričom najviac z nich vykazovali školské záujmové strediská pôsobiace v Žilinskom (31 582-36,67%), Prešovskom (23 607-27,41%) a Košickom kraji (14 215-16,50%). Približne 5,0% členskej základne tvorili deti a mládež navštevujúce záujmové krúžky v ŠSZČ so sídlom v Trnavskom (4 954-5,75%), Banskobystrickom (3 747-4,35%), Trenčianskom (3 676-4,26%) a Nitrianskom kraji (2 946-3,42%). Najnižší počet členov boli evidované v školských záujmových strediskách zriadených v  Bratislavskom kraji (1 397-1,62%).

V skupine členov pravidelných záujmových krúžkov mali miernu prevahu chlapci (45 540-52,87%) než dievčatá (40 584-47,12%). Až 79 140 (91,89%) členov, ktorí navštevovali pravidelné záujmové krúžky v ŠSZČ malo menej ako 15 rokov a osoby staršie než 15 rokov tvorili iba 8,10% (6 984) členskej základne.

Najsilnejšiu členskú základňu evidovali štátne školské záujmové strediská (43 939-51,01%). Viac ako tretinu (31 671-36,77%) tvorili deti a mladí ľudia navštevujúci záujmové krúžky v školských strediskách so súkromným zriaďovateľom. V najnižšom počte (10 514-12,20%) sa do pravidelnej záujmovej činnosti zapájali členovia ŠSZČ patriacich cirkevnému zriaďovateľovi.

Členská základňa záujmových krúžkov CVČ a ŠSZČ podľa obsahového zamerania

V centrách voľného času navštevovala útvary pravidelnej záujmovej činnosti zamerané na telovýchovu a šport až necelá polovica (104 661-45,06%) osôb a asi pätina (49 191-21,18%) členskej základne preferovala záujmové krúžky venované kultúre a umeniu. O problematiku spoločenských vied sa zaujímalo 24 993 (10,76%) členov CVČ, pričom záujmové krúžky zamerané na výučbu cudzích jazykov (14 627-6,29%), turistiku a branné športy (9 236-4,01%), prírodné vedy (8 731-3,75%), informatiku (8 022-3,45%), vedu a techniku (6 081-2,61%) sa deti a mladí ľudia zaujímali v omnoho nižšej miere. Najmenej  členov mali záujmové krúžky venované spoločnému prežívaniu voľného času rodičov a detí (3 675-1,58%) a ekologickej výchove (3 035-1,30%).

V školských strediskách záujmovej činnosti sa viac než polovica (44 667-51,86%) detí sa zaujímala o telovýchovu a šport, zatiaľ čo omnoho menej (12 614-14,64%) členov preferovalo záujmové krúžky venované kultúre a umeniu. Menej než 10,0% členov navštevovalo útvary pravidelnej záujmovej činnosti zamerané na výučbu cudzích jazykov (6 531-7,58%), spoločenské vedy (6 286-7,29%), prírodné vedy (5 444-6,32%), turistiku a branné športy (3 966-4,60%) a  informatiku (3 778-4,38%). Najnižší záujem prejavili členovia ŠSZČ o vedu a techniku (1 605-1,86%), ekologickú výchovu (839-0,97%) a spoločné prežívanie voľného času rodičov a detí (394-0,45%).

5.        Príležitostná záujmová činnosť

Centrá voľného času  popri pravidelnej záujmovej činnosti organizujú pre deti a mládeži rôzne aktivity, ktoré sa konajú len príležitostne. Príležitostná (nepravidelná) záujmová činnosť sa realizuje formou jednorazových alebo nepravidelne sa opakujúcich stretnutí so zameraním na aktuálne témy (oslava významného výročia, rôznych udalostí, tradícií a pod). Ide napr. aj o rôzne stretnutia, besedy, tvorivé dielne, ako aj vyvrcholenie činnosti (súťaže, prehliadky, olympiády, festivaly) a iné podujatia (výlety) a pod.

V roku 2012 zabezpečili CVČ 34 038 príležitostných podujatí, pričom najviac aktivít evidovali centrá pôsobiace v Trnavskom kraji (8 647-25,40%). Nižší počet príležitostných podujatí pripravili pre členov aj CVČ so sídlom v Žilinskom (5 668-16,65%), Prešovskom (5 180-15,21%), Košickom (5 031-14,78%) a Trenčianskom kraji (4 257-12,50%). Menej než 10,0% príležitostných aktivít zrealizovali pracovníci voľnočasových centier pôsobiacich v Banskobystrickom (3 004-8,82%), Nitrianskom (1 454-4,27%) a Bratislavskom kraji (797-2,34%).

Až 23 866 (70,11%) príležitostných podujatí bolo pripravených pre deti mladšie ako 15 rokov a tretina (10 172-29,88%) akcií bola primárne určená pre osoby staršie ako 15 rokov.

Najviac, až 27 560 (80,98%) aktivít zabezpečovali štátne voľnočasové zariadenia. Omnoho nižší počet týchto činností  uvádzali súkromné (3 932-11,55%)  a cirkevné (2 546-7,47%) CVČ.

Príležitostné podujatia vo voľnočasových centrách boli najčastejšie zamerané na telovýchovu a šport (8 309-24,41%) a kultúru a umenie (8 282-24,33%). Už omnoho menej aktivít sa venovalo rozvoju spoločenských vied (4 796-14,09%) alebo iných, bližšie neurčených oblastí (4 974-14,62%). Na spoločné prežívanie voľného času rodičov a detí  sa zameralo 1 929 (2,15%) príležitostných akcií a 1 532 (4,50%) podujatí sa venovalo prírodným vedám. Príležitostné podujatia boli v najnižšej miere zamerané na turistiku a branné športy (1 295-3,81%), vedu a techniku (976-2,86%), ekologickú výchovu (732-2,15%), výučbu cudzích jazykov (660-1,93%) a informatiku (553-1,62%).

6.     Účastníci príležitostnej záujmovej činnosti

Príležitostných  podujatí zoraganizovaných v CVČ sa zúčastnilo až 1 274 953 osôb. Týmito aktivitami oslovili centrá deti a mládež najmä voľnočasové centrá pôsobiace v Prešovskom (270 849-21,24%), Žilinskom (243 456-19,99%), Trenčianskom (179 669-14,09%), Košickom (171 832-13,47%) a Banskobystrickom kraji (143 549-11,25%). Menej než 10,0% účastníkov bolo zaevidovaných v  CVČ so sídlom v Trnavskom (123 364-9,67%), Nitrianskom (95 177-7,46%) a Bratislavskom kraji (47 057-3,69%).

Príležitostné podujatia oslovili častejšie dievčatá (665 716-52,21%) než chlapcov (60 237- 47,62%). Väčšina (23 866 -70,11%) podujatí bola pripravená pre deti mladšie ako 15 rokov a približne tretina (10 172-29,88%) akcií bola primárne určená pre osoby staršie ako 15 rokov.

Až 1157 746 (90,80%) osôb absolvovalo príležitostné aktivity, ktoré realizovali štátne voľnočasové centrá. V súkromných (74 119-5,82%) a cirkevných (43 088-3,38%) zariadeniach absolvovalo príležitostné aktivity omnoho menej osôb. 

Účastníkov príležitostných podujatí najviac zaujímali aktivity venované kultúre, umeniu (373 552-29,29%) a telovýchove a športu (372 968-29,25%). Už omnoho menej osôb absolvovalo podujatia zamerané na rozvoj spoločenských vied (136 360-10,69%), na spoločné prežívanie voľného času rodičov a detí (82 257-6,45%), na prírodné vedy (83 348-6,53%)  alebo iné, bližšie neurčené oblasti (87 319-6,84%). Účastníkov príležitostných podujatí najmenej oslovili aktivity zamerané na turistiku a branné športy (36 483-2,86%), ekológiu (31 457-2,46%), vedu a techniku (29 098-2,28%), výučbu cudzích jazykov (25 300-1,98%) a informatiku (16 811-1,31%).

7.    Víkendové podujatia

Medzi príležitostné podujatia patria aj akcie, ktoré sa uskutočňujú cez víkend - počas sobôt a nedieľ. CVČ v roku 2012 realizovali  4 843 víkendových podujatí. Najčastejšie ich organizovali voľnočasové zariadenia pôsobiace v Prešovskom (1 096-22,63%), Košickom (880-18,17%), Žilinskom (840-17,34%), Banskobystrickom (689-14,22%) a Trenčianskom kraji (549-11,33%). Menej než 10,0% zastúpenie vo víkendových aktivitách mali CVČ so sídlom v Nitrianskom (321-6,62%), Trnavskom (267-5,51%) a Bratislavskom kraji (201-4,15%).

Štátne CVČ zabezpečili až 3 458 (71,40%) aktivít, zatiaľ čo súkromné voľnočasové centrá vykazovali 921 (19,02%) akcií konaných cez soboty a nedele. CVČ s cirkevným zriaďovateľom zrealizovali najmenej, len 464 (9,58%) týchto podujatí.

Víkendové podujatia boli najčastejšie zamerané na telovýchovu a šport (1 674-34,56%) a kultúru a umenie (1 344-27,75%). Už omnoho nižší počet aktivít sa venoval rozvoju spoločenských vied (456-9,41%), turistike a branným športom (421-8,69%),  spoločnému prežívaniu voľného času rodičov a detí (302-6,23%), prírodným vedám (160-3,30%)  alebo iným, bližšie nešpecifikovaným oblastiam (194-4,00%). Víkendové podujatia v CVČ boli v najnižšej miere zamerané na rozvoj vedy a techniky (94-1,94%), ekologickú výchovu (88-1,81%), výučbu cudzích jazykov (58-1,19%) a informatiku (52-1,07%).

 8.    Účastníci víkendových podujatí

Víkendových podujatí sa zúčastnilo 278 372 osôb. Najvyšší počet účastníkov vykazovali CVČ so sídlom v Prešovskom (72 160-25,92%), Žilinskom (54 534-19,59%) a Trenčianskom kraji (44 733-16,06%). Nižší počet účastníkov príležitostných podujatí uvádzali voľnočasové centrá pôsobiace v Košickom (27 741-9,96%), Nitrianskom (25 437-9,13%) a Banskobystrickom kraji (24 859-8,93%). V najnižšom počte absolvovali tieto akcie členovia CVČ v Trnavskom (16 221-5,82%) a Bratislavskom kraji (12 687-4,55%).

V štátnych CVČ sa víkendových podujatí zúčastnilo až 230 679 (82,87%) osôb. V cirkevných voľnočasových centrách absolvovalo tieto aktivity 26 816 (9,64%) účastníkov a najnižší počet (20 877-7,49%) osôb, ktoré sa zapojili do činnosti počas sobôt a nedieľ bol zaznamenaný v súkromných CVČ.

Účastníkov víkendových podujatí najčastejšie oslovili aktivity venované kultúre a umeniu (103 091-37,03%), telovýchove a športu (61 447-22,07%). V nižšom počte sa zúčastnili aj akcií, ktoré boli zamerané na spoločné trávenie voľného času rodičov a detí (36 292-13,03%) a spoločenské vedy (28 710-10,31%). Tieto osoby vo výrazne nižšej miere počas sobôt a nedieľ absolvovali podujatia zamerané na turistiku a branné športy (15 518-5,57%), prírodné vedy (6 025-2,16%) alebo iné, bližšie neurčené oblasti (12 398-4,45%). Účastníci víkendových aktivít sa v najnižšej miere zapojili do akcií zameraných na ekologickú výchovu (5 370-1,92%), informatiku (5 158-1,85%), vedu a techniku (2 488-0,89%) alebo  výučbu cudzích jazykov (1 875-0,67%).

 
9.        Letné tábory

V roku 2012 zorganizovali pracovníci CVČ pre svojich klientov 933 letných táborov. Najviac z nich ponúkli svojim členom voľnočasové centrá pôsobiace v Žilinskom kraji (225-24,11%), avšak pomerne širokú ponuku letných táborov pripravili aj CVČ so sídlom v Košickom (150-16,07%), Prešovskom (132-14,14%), Trenčianskom (110-11,78%) a Banskobystrickom kraji (103-11,03%). Menej ako 100 letných táborov zrealizovali pracovníci CVČ Nitrianskom (79-8,46%), Bratislavskom (68-7,28%) a Trnavskom kraji (66-7,07%).

Najširšiu ponuku letných táborov pripravili pracovníci štátnych CVČ (729-78,13%). V súkromných (119-12,75%) a cirkevných (85-9,12%) voľnočasových zariadeniach bolo zrealizovaných omnoho menej týchto podujatí.

Pracovníci CVČ najčastejšie realizovali prímestské (697-74,71%) alebo stále tábory (174-18,64%). V omnoho nižšom počte ponúkli deťom a mládeži možnosť zúčastniť sa na putovnom (30-3,42%) alebo zahraničnom letnom tábore (32-3,21%). 

 10.    Účastníci letných táborov

Z  celkového počtu 27 333 účastníkov letných táborov sa na týchto podujatiach najčastejšie zúčastnili deti a mládež pochádzajúci zo Žilinského (6 112-22,36%), Prešovského (4 344-15,89%), Košického (4 204-15,38%) a Trenčianskeho kraja (4 065-14,87%). Už omnoho menej účastníkov letných táborov uvádzali CVČ pôsobiace v Banskobystrickom (2 925-10,70%), Nitrianskom (2 381-8,71%) a Trnavskom kraji (1 872-6,84%). Najmenej, len 1 430 (5,23%) účastníkov evidovali  voľnočasové centrá so sídlom v Bratislavskom kraji.

Viac než tri štvrtiny (20 913-76,51%) detí a mladých využili ponuku štátnych CVČ. Asi  3 600 (13,17%) osôb absolvovalo letný tábor pripravený pracovníkmi cirkevných voľnočasových centier a 2 820 (10,32%) účastníkov využilo letné aktivity CVČ so súkromným zriaďovateľom.

Letných táborov sa zúčastnilo 27 333 detí a mladých ľudí.  Výrazná väčšina (23 835-87,20%) mala menej ako 15 rokov a 3 208 (11,73%) osôb bolo starších než 15 rokov. Okrem toho sa letných táborov zúčastnilo aj 290 (1,06%) detí a mladých ľudí zo zahraničia. Až 10 351 (37,86%) osôb, ktoré sa zúčastnili letných táborov patrilo k členov pravidelných záujmových krúžkov v CVČ.

 

11.     Metodická činnosť

Jednou z dôležitých úloh pracovníkov CVČ je realizácia metodickej činnosti, ktorá spočíva v organizovaní a absolvovaní rôznych seminárov, odborných kurzov, konferencií, sympózií a prednášok. V roku 2012 bolo zrealizovaných  959 metodických podujatí. Až 663 (69,13%) sa konalo priamo vo voľnočasových centrách. Väčšinu (556-83,86%) aktivít predstavovali semináre a odborné kurzy a 107 (16,13%) podujatí bolo možné zaradiť ako konferencie a sympóziá. Okrem toho absolvovali zamestnanci  CVČ ešte 296 (30,85%) prednášok, ktoré sa konali mimo ich zariadenia.

V rámci celkovej metodickej činnosti najviac podujatí zorganizovali pracovníci CVČ so sídlom v Prešovskom (260-27,11%) a Košickom kraji (236-24,60%). Nižší počet metodických činností vykazovali CVČ so sídlom v Trenčianskom (133-13,86%), Žilinskom (118-12,30%), Banskobystrickom (84-8,75%), Trnavskom (52-5,42%) a Nitrianskom kraji (47-4,90%). Najmenej aktívne boli v oblasti metodickej činnosti voľnočasové centrá pôsobiace v Bratislavskom kraji (29-3,05%).

Vo všetkých krajoch mala v rámci metodickej činnosti vo svojom zariadení výraznú prevahu organizácia seminárov a odborných kurzov. Táto situácia bola zistená najmä v Bratislavskom, Trnavskom a Trenčianskom kraji, kde sa pracovníci CVČ sústredili predovšetkým na tieto podujatia a kde neboli realizované žiadne konferencie a ani sympóziá. 

Najvyšší počet metodických aktivít uvádzali pracovníci štátnych CVČ (699-72,88%). Približne štvrtinu (230-23,98%) týchto podujatí vykazovali súkromné voľnočasové centrá a v CVČ patriacich cirkevnému zriaďovateľovi bolo zaznamenaných len 30 (3,12%) metodických činností.

V štátnych a cirkevných CVČ boli vo výrazne vyššom počte realizované semináre a odborné kurzy, zatiaľ čo v súkromných voľnočasových centrách mali miernu prevahu prednášky konané mimo zariadenia. V rámci metodickej činnosti boli najaktívnejší zamestnanci štátnych CVČ, pričom súkromné voľnočasové centrá  zorganizovali vyšší počet konferencií a sympózií.  Najnižší počet seminárov, odborných kurzov a prednášok mimo zariadenia vykazovali pracovníci cirkevných CVČ, ktoré okrem toho nerealizovali žiadnu konferenciu ani sympózium.

 

12.    Adresát metodických činností  

Metodická činnosť realizovaná vo voľnočasových centrách bola určená pre osoby pracujúce s deťmi a mládežou. Jej adresátom boli najmä učitelia a vychovávatelia (230-23,98%), zamestnanci CVČ (226-23,56%) a  vedúci záujmových krúžkov (199-20,75%). V nižšej miere metodických aktivít určené aj súkromným osobám (170-17,72%) a zamestnancom iných organizácií (134-13,97%).

Štátne voľnočasové centrá realizovali najvyšší počet metodických podujatí určených pre zamestnancov CVČ, zamestnancov iných organizácií, učiteľov a vychovávateľov  a vedúcich záujmových útvarov. Súkromné CVČ zorganizovali najviac metodických aktivít určených pre súkromné osoby. Voľnočasové centrá patriace cirkevnému zriaďovateľovi zrealizovali najmenej zo všetkých metodických aktivít, avšak podujatiam určeným pre zamestnancov iných organizácií nevenovali žiadnu pozornosť.

13.    Účastníci metodických činností

 Z celkového počtu 13 406 účastníkov metodických podujatí bolo najviac učiteľov a vychovávateľov  (3 487-26,01%), zamestnancov iných organizácií (2 996-22,34%), súkromných osôb (2 844-21,21%) a vedúcich záujmových krúžkov (2 764-20,61%). Zamestnanci CVČ (1 315-9,80%) využívali tieto aktivity vo výrazne nižšej miere.

Najvyšší počet účastníkov metodických podujatí vykazovali CVČ so sídlom v Košickom kraji (3 718-27,73%).Nižší počet absolventov metodických činností uvádzali voľnočasové centrá pôsobiace v Prešovskom (2 412-17,99%), Trenčianskom (2 215-16,52%), Banskobystrickom (1 882-14,03%) a Žilinskom kraji (1 636-12,20%). Najnižší počet týchto osôb pochádzal z Nitrianskeho (770-5,74%), Trnavského (562-4,19%) a Bratislavského kraja (211-1,57%).

V Bratislavskom, Trnavskom, Trenčianskom, a Nitrianskom kraji mali najvyššie zastúpenie účastníci metodických podujatí určených pre učiteľov a vychovávateľov, zatiaľ čo v Žilinskom a Prešovskom kraji boli výrazne preferované vzdelávania adresované vedúcim záujmových krúžkov. V Banskobystrickom kraji bola zistená najvyššia návštevnosť školení pre súkromné osoby, pričom v Košickom kraji bol zaznamenaný najvyšší počet účastníkov metodických podujatí určených pre zamestnancovi iných organizácií.

Najvyšší počet absolventov týchto aktivít uvádzali štátne voľnočasové centrá (10 595-79,03%). Omnoho nižší počet účastníkov metodických činností evidovali CVČ patriace súkromnému (2 156-16,08%) a cirkevnému zriaďovateľovi (655-4,88%).

Štátne CVČ vykazovali najvyšší počet účastníkov metodických podujatí konaných pre učiteľov a vychovávateľov, zatiaľ čo súkromné voľnočasové centrá uvádzali najvyššiu účasť podujatí adresovaných vedúcim záujmových útvarov. CVČ s cirkevným zriaďovateľom mali najviac účastníkov pri metodických podujatiach pre súkromné osoby.

 

14.    Poradenská činnosť

Pracovníci CVČ v rámci svojej metodickej činnosti poskytujú aj poradenskú činnosť, ktorá má najčastejšie formu konzultácií. V roku 2012 zrealizovali 6 569 konzultácií, pričom najčastejšie touto formou poskytovali rady zamestnanci voľnočasových centier so sídlom v Žilinskom kraji (2 799-42,60%). V nižšom počte uvádzali tieto konzultácie aj CVČ pôsobiace v Bratislavskom (847-12,89%), Košickom (807-12,28%) a Prešovskom kraji (764-11,63%), zatiaľ čo v nižšej miere rozvíjali tieto aktivity zamestnanci voľnočasových centier v Trnavskom (626-9,52%), Trenčianskom (476-7,24%), Banskobystrickom (181-2,75%) a Nitrianskom kraji (69-11,05%).

Až 6 002 (91,36%) všetkých konzultácií poskytovali  pracovníci štátnych voľnočasových zariadení. V malej miere vykazovali tieto činnosti aj súkromné CVČ (567-8,63%), pričom v cirkevných voľnočasových centrách neuvádzal tieto aktivity nikto.

Najčastejším adresátom poradenských aktivít boli vedúci záujmových krúžkov (2 528-38,48%) a súkromné osoby (2 406-36,62%). Učitelia a vychovávatelia (628-9,56%), zamestnanci CVČ (625-9,51%) a zamestnanci iných organizácií (382-5,81%) sa potrebovali poradiť v omnoho nižšom počte. 

15.    Edičná činnosť

Centrá voľného času vydali v  roku 2012 spolu 1 223 metodických materiálov, pričom približne tretinu materiálov predstavovali publikácie ktoré prebrali od iných autorov (414-33,85%), vlastné metodické materiály (384-31,39%) alebo iné, bližšie neurčené tlačoviny  (375-30,66%). Okrem vlastných materiálov vydali pracovníci CVČ aj preklady a reedície (zhodne po 1-0,08%). Asi 48 (3,92%) voľnočasových centier vytváralo vlastné časopisy.

Najviac metodických materiálov spolu sprístupnili čitateľom CVČ so sídlom v Žilinskom kraji (477-39,08%). Výrazne nižší počet spomenutých tlačovín evidovali voľnočasové centrá pôsobiace v Trnavskom (221-18,07%), Nitrianskom (161-13,16%), Košickom (117-9,56%), Prešovskom (113-9,23%), Trenčianskom (64-5,23%) a Banskobystrickom kraji (59-4,82%). Najmenej, len 11 (0,89%) metodických materiálov, publikovali CVČ sídliace v Bratislavskom kraji.

Až 1 133 (92,64%) materiálov publikovali štátne voľnočasové centrá a 74 (6,05%) pripadlo na súkromné CVČ. Cirkevné voľnočasové zariadenia publikovali len 16 (1,30%) metodických materiálov. Podrobnejšia analýza týchto dát potvrdila, že štátne voľnočasové centrá mali prioritu vo všetkých sledovaných skupinách, pričom sa najviac venovali vydávaniu publikácií prebratých od iných autorov, vlastných metodických materiálov  a iných, bližšie neurčených tlačovín. Preklad a reedíciu  publikovali iba štátne CVČ, ktoré mali zároveň najvyššie zastúpenie v skupine vydavateľov vlastných časopisov.

Literatúra:

Pétiová, M. – Polčicová, S.: Analýza činnosti centier voľného času v roku 2012. ÚIPŠ, Bratislava