CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR
Podpora vedy, výskumu, vývoja, inovácií a vzdelávania
Lamačská cesta 8A, P.O.Box 47, 840 05 Bratislava
Lamačská cesta 8A, P.O.Box 47, 840 05 Bratislava
Ak sa chceme venovať rozdielom medzi prírodným a umelým vírusom, treba si hlavne vyjasniť, čo vírus je. Vírusy sú predmetom niekedy až filozofických debát, pretože sú skutočne niečím, čo je na rozhraní živého organizmu a chemickej zlúčeniny.
Pandemická situácia zatvorila aj brány múzeí. Otvoriť však môžeme tie virtuálne, povedali si v levočskom múzeu špeciálneho školstva a bohatú ponuku svojich fondov nám ponúkajú v digitálnej knižnici.
Koronakríza vytvára priestor pre aktivity, ktoré doteraz čas a iné činnosti držali v úzadí. Najmä kultúrne inštitúcie majú množstvo, verejnosťou ešte nepoznaných pokladov.
Aj Múzeum špeciálneho školstva v Levoči, organizačná zložka Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), musí rešpektovať opatrenia súčasnej pandemickej situácie. „Povedali sme si, zvládli sme prvú vlnu, zvládneme aj tú druhú. Využili sme čas, ktorý dáva pandémia a zrýchlili proces digitalizácie nášho múzejného, špeciálno-pedagogického knižničného fondu,“ hovorí Štefánia Petreková, vedúca Múzea špeciálneho školstva v Levoči, CVTI SR.
Čísla získané z reálneho sveta majú niekedy prekvapivé správanie. Ak si napríklad vypíšeme počty obyvateľov všetkých krajín, ako často budú podľa vás tieto počty začínať na jednotku?
A ako to vyzerá s prvými ciframi v číslach z daňových výkazov, veľkostí krajín, základných fyzikálnych konštánt alebo na titulných stranách novín? Na tieto otázky nečakane úspešne odpovedá práve Benfordov zákon.
V prednáške z cyklu Veda v CENTRE si povieme, čo presne Benfordov zákon tvrdí a overíme, či sa reálne dáta ozaj podľa neho správajú. Pokúsime sa tiež prísť na to, prečo funguje, ale aj zistiť, kedy nefunguje. Nakoniec si ukážeme, ako sa používa pri odhaľovaní podvodov.
Syntetická biológia, ktorá je jednou z najmladších inžinierskych disciplín, sa zaoberá dizajnom a úpravami živých i neživých biologických systémov. V tejto prednáške si povieme niečo o základoch syntetickej biológie, jej metódach a aplikáciách. Prednášajúci taktiež vysvetlí, ako nám syntetická biológia pomáha lepšie porozumieť vírusom a ako umožňuje bojovať proti nim, a to v súčasnosti aj v budúcnosti.
Aktuálnym hosťom cyklu online podujatí Veda v CENTRE bol Miroslav Gašpárek, M. Eng.
Nie je za tým len nevyhnutnosť prekonávať veľké vzdialenosti, kupujeme si čoraz viacej áut aj preto, že na to jednoducho máme.
Ktorý štát má najlepšie riešenú mobilitu? Čo tak spojiť carsharing a cyklodopravu? Aké silné a slabé stránky má Slovensko v doprave? Pomohlo by v Bratislave metro? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste. Hosťom bol prof. Ing. Jozef Gnap, PhD. je vedúcim Katedry cestnej a mestskej dopravy Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline.
V boji s pandémiou pomáhajú aj dáta a štatistické údaje. Kedy skončí Covid-19 sme sa pýtali aplikovaného matematika.
Kedy skončí Covid-19? je názov novej prednášky z cyklu Veda v CENTRE. Jej aktuálna séria sa venuje práve téme vírusy.
Pandémia vírusu SARS-CoV-2 predstavuje pre ľudstvo a svetovú vedu veľkú výzvu. Okrem vedeckého pokroku v biotechnologických a lekárskych vedách hrá dôležitú úlohu aj analýza dát a matematické modelovanie.
Koronavírusy sú v súčasnosti známe vďaka vírusu CoV-SARS-2. V ľudskej populácii však kolujú aj iné koronavírusy a samozrejme, veľa koronavírusov trápi aj rôzne druhy zvierat. V prednáške sa dozviete, aký je rozdiel medzi vírusom CoV-SARS-2 a Covid-19, aký je rozdiel medzi jednotlivými koronavírusmi a aké druhy ochorenia spôsobujú u zvierat a u ľudí.
V súčasnosti sa živo diskutuje o klimatických zmenách, ich príčine a možných riešeniach. V prednáške sa pokúsime analyzovať situáciu s klimatickými zmenami, spotrebou energie a možnými riešeniami z pohľadu fyziky. Pozrieme sa na ...
Marcová Vedecká cukráreň: Potrebujeme jadrovú energiu?
Bratislava sa po prvýkrát pripojila k ďalším mestám, ktoré chcú ukázať aká je ich okolitá príroda pestrá. Našli ste zaujímavý krík v parku? Podarilo sa vám odpozorovať zver v lese? Nahrajte to do aplikácie a buďte tak súčasťou takzvanej občianskej vedy.
Taveninová chémia ponúka množstvo zelených riešení v rôznych oblastiach priemyslu či energetiky. Zníženie teploty v továrňach len o desať stupňov počas výroby, môže mať veľký pozitívny dopad na životné prostredie.
Hosťami podcastu boli docent Miroslav Boča, vedúci Oddelenia taveninových sústav Ústavu anorganickej chémie SAV a doktori Michal Korenko a František Šimko z Oddelenia taveninových sústav Ústavu anorganickej chémie SAV.
