Systém
SK CRIS – slovenská veda na dlani
Ciele prevádzky vedeckých portálov a informačných systémov, informačnej podpory vedy a výskumu všeobecne, resp. vedeckej komunikácie určujú európske i naše oficiálne dokumenty zamerané na vedu a výskum. Informačný systém výskumu a vývoja [7], ktorý je súčasťou Centrálneho informačného portálu pre výskum, vývoj a inovácie (CIP VVI), svojím obsahom a funkcionalitou nadväzuje na Informačný systém výskumného a vývojového potenciálu (ISVVP SR). Je spravovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, konkrétne jeho sekciou vedy a techniky (SVaT MŠVVaŠ SR) a od roku 2002 ho prevádzkuje Centrum vedecko-technických informácií SR. Obsah informačného zabezpečenia výskumu a vývoja a tým aj informačného systému pre oblasť vedy je definovaný v súlade so zákonom č. 172/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a súvisiacej legislatívy. Prax ukázala, že tento systém má viaceré nedostatky. Je pomalý pri vkladaní údajov, ale najmä pri ich vyhľadávaní, má rezervy v používateľskej prijateľnosti a nie je plne pripravený pružne reagovať na meniace sa požiadavky rozhodovacej sféry. Problémy vznikajú aj v prípade, že treba rýchlo generovať neštandardné výstupné zostavy. Systém má nedostatky aj z pohľadu ďalších hlavných typov používateľov, ktorými sú vedecká obec a verejnosť na Slovensku a v zahraničí [3]. Aktivita 4.1 národného projektu NISPEZ1 „Rozširovanie CIP VVI o nové funkčnosti s rešpektovaním štandardov EÚ a zameraním na efektívnu prácu s projektmi vrátane prepojenia s inými informačnými systémami“ si kladie za cieľ skvalitniť informačný systém na základe našich skúseností s jeho prevádzkou, ale najmä implementovaním všeobecne uznávaných poznatkov a zásad týkajúcich sa systémov informácií pre oblasť vedy. Aké sú ciele sprevádzkovania novej verzie systému, ktorá bude sprístupnená pod názvom SK CRIS2? Úlohy môžeme rozdeliť do štyroch skupín:
Informačný systém sa pomaly pripravuje na zmenu. V roku 2012 sa reálne zrodí SK CRIS. V čom bude iný ako jeho predchodcovia, a najmä - v čom bude lepší? Obsah SK CRIS Obsah SK CRIS svojou štruktúrou vychádza zo súčasného
systému, bude umožňovať realizovať všetky doteraz uskutočňované zbery dát,
avšak čo do obsahu bude komplexnejší a najmä konkrétnejší (obr. 1). Pozrime sa
podrobnejšie na jednotlivé obsahové kategórie pripravovaného systému pre vedu [5].
Projekt vedy a výskumu je považovaný za hlavný objekt (entitu) systému informácií o vede a výskume. Obsahuje najrelevantnejšie informácie pre používateľa z ktorejkoľvek cieľovej skupiny. Ďalšie entity (organizácie, osoby, publikácie, patenty, ale aj podujatia, laboratórna infraštruktúra, služby a pod.) sa do systému dostávajú predovšetkým vďaka vzťahu k niektorému vedeckovýskumnému projektu. Register projektov vedy a výskumu sa v rámci rôznych verzií informačného systému buduje už od roku 2000. V súčasnosti obsahuje údaje o asi 7 000 projektoch. Tento objem je však len zlomkom množstva projektov, ktoré riešia vedeckovýskumné organizácie. Zámerom je zhromaždiť do systému údaje o všetkých projektoch financovaných z verejných zdrojov. Do databázy by sa mali dostať:
Aby riešitelia projektov nemuseli údaje o riešených projektoch vkladať opakovane do rôznych systémov, pripravuje sa prepojenie s existujúcimi systémami, ktoré zbierajú údaje o jednotlivých kategóriách projektov. Pôjde najmä o APVV, VEGA, Stimuly na podporu VaV, ale potenciálne bude možné čerpať údaje aj z ďalších systémov o projektoch, ktoré budú na integráciu dát pripravené. Na tento účel sa pripravuje univerzálne integračné rozhranie, ktoré umožní import dát. Register organizácií Register organizácií sa buduje na základe viacerých zdrojov informácií. Prvým z nich je každoročné doplnkové štatistické zisťovanie výskumno-vývojového potenciálu SR. Informácie o tom, ktoré organizácie vykonávajú výskum a vývoj a preto je vhodné ich na účel zisťovania osloviť, dodáva Štatistický úrad SR (ŠÚ SR). Ten získava informácie o charaktere organizácií zo štatistického výkazníctva. Problémom získania relevantných dát je nedostatočná odozva u oslovených subjektov (bez ohľadu na to, či ide o zisťovanie ŠÚ SR alebo SVaT MŠVVaŠ). Na požiadavku vyplniť a odoslať štatistický formulár reaguje najviac 40 – 50 % oslovených subjektov. Ďalším problémom je skutočnosť, že časť organizácií, ktoré ŠÚ SR eviduje ako organizácie vedy a výskumu, na výzvu reagujú oznamom, že vedu a výskum nevykonávajú. Informácie do registra organizácií čerpáme tiež z historických údajov v systéme. Keďže doplnkové štatistické zisťovanie sa uskutočňuje od roku 2000, evidujeme množstvo takých organizácií, ktoré v minulosti formulár vyplnili a ich údaje v registri už sú. Takéto údaje sa každoročne aktualizujú. Minimálne polovica subjektov sa do registra organizácií dostáva vďaka skutočnosti, že súčasťou systému je aj administrácia žiadostí na hodnotenie spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj. Systém okrem vysokých škôl, ústavov SAV a rezortných výskumných organizácií na základe týchto žiadostí zachytí veľké množstvo výskumných organizácií z neziskového aj súkromného sektora. Do registra pribudnú aj výskumné organizácie, o ktorých údaje sa do systému dostali cez registráciu projektov, v ktorých tieto organizácie vystupovali ako riešiteľské organizácie, avšak v registri organizácií doteraz nefigurovali. Register organizácií, ktorý v súčasnosti obsahuje asi 800 záznamov, bude v roku 2012 obsahovať minimálne 1 000 organizácií výskumu a vývoja. Aby bol zoznam subjektov kompletný, do registra pribudnú aj organizácie, ktoré sú späté s touto oblasťou iným spôsobom ako praktická realizácia vedeckých a výskumných aktivít. Sú to napríklad ústredné orgány štátnej správy ako vyhlasovatelia projektov, grantové agentúry a iné. Register výskumníkov Register výskumníkov vzniká na základe údajov zo súčasnej databázy expertov – posudzovateľov projektov vedy a výskumu, ktoré sú vyhlasované MŠVVaŠ SR. Databáza v súčasnosti obsahuje viac ako 1 100 osôb, ktoré sa do systému registrujú na základe oslovenia zo strany SVaT MŠVVaŠ. Cieľom však je, aby register výskumníkov zastrešoval celú vedeckú obec pozostávajúcu z asi 23 000 výskumníkov. Za realistický možno považovať zámer, aby boli do registra zahrnutí výskumníci z jej reprezentatívnej časti, ktorou sú hlavne VŠ a SAV, ako aj z rezortných výskumných ústavov. Ďalším zdrojom údajov sú údaje o projektoch, ktoré v systéme máme aj v súčasnosti. Každý projekt obsahuje aj údaje o riešiteľskej organizácii (jednej alebo viacerých) a o riešiteľskom tíme. Z týchto údajov je možné získať okrem mien výskumníkov a ich príslušnosti k organizácii aj ich úlohu v konkrétnom projekte (zodpovedný riešiteľ, riešiteľ, resp. štatutárny zástupca organizácie). Okrem uvedených zdrojov máme k dispozícii aj ďalšiu databázu, z ktorej je možné čerpať základné údaje o výskumníkoch z vysokých škôl – autoroch publikácií. Ide o Centrálny register publikačnej činnosti (CREPČ), ktorý obsahuje okrem mena a priezviska autora aj jeho priradenie ku konkrétnej fakulte VŠ. Predpokladáme, že vytvorené základné záznamy o výskumníkoch budú ďalej aktualizovať a dopĺňať aj samotní výskumníci. Na to bude nutné vytvoriť systém elektronickej komunikácie s týmito osobami, čo predpokladá manuálne doplnenie e-mailových adries prevádzkovateľom. Výsledkom budú podrobné dvojjazyčné charakteristiky
odborného profilu, ktoré sa využijú jednak na vyhľadanie experta z príslušného
odboru, ale aj na prezentáciu vedeckých kapacít verejnosti doma aj v zahraničí. Evidencia výsledkov výskumu a vývoja Evidencia výsledkov výskumu a vývoja ako samostatná entita je novinkou. Aj v súčasnosti sa síce výsledky projektov evidujú, avšak nie sú zverejňované cez internetové rozhranie. Podobne to platí aj pre publikačnú činnosť výskumníkov. V rámci SK CRIS budú všetky výsledky zverejnené. Nepôjde len o publikácie, ale aj o kategórie duševného vlastníctva súhrnne označené ako Patenty a tiež o praktické výsledky vedeckých a výskumných aktivít – Produkty a Inovácie. Na získanie relevantných údajov sa počíta s prepojením SK CRIS s CREPČ-om – využijú sa už zozbierané výsledky výskumu (v rámci údajov o expertoch, projektoch a v rámci žiadosti o hodnotenie spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj), a s dopĺňaním príslušných výsledkov najmä riešiteľmi projektov a výskumníkmi. Ostatné informácie Medzi ostatné informácie zaraďujeme informácie, ktoré vecne dopĺňajú už uvedené základné entity. Ide hlavne o výzvy na podávanie projektov, finančné ukazovatele, laboratórnu infraštruktúru (laboratóriá, zariadenia, poskytované služby), ale aj podujatia, ocenenia či rôzne plnotextové prílohy, ako sú napríklad životopisy zaregistrovaných výskumníkov. Technické špecifikácie SK CRIS Z charakteristiky obsahu vyplýva, že objekty zozbierané uvedeným spôsobom by nemali stáť samostatne, ale mali by byť navzájom prepojené tak, aby používateľ vzájomné súvislosti mohol vidieť aj vyhľadať. Prvým predpokladom je vhodne navrhnutý dátový model, ktorý eliminuje duplicitné vkladanie rovnakých údajov v rámci rôznych formulárov a ktorý súčasne dokáže zabezpečiť väzby medzi údajmi, ktoré boli vložené z rôznych používateľských účtov a v rôznom čase. Implementácia dátového formátu CERIF zjednoduší a sprehľadní zber dát, ale aj ich prezentáciu vo vzájomných súvislostiach. CERIF (Common European Research Information Format) je dátový XML formát určený na organizáciu dát o vede a výskume. Je odporučený Európskou komisiou ako štandard pre oblasť automatizácie vedeckovýskumných informácií [1]. Podstatou formátu CERIF je dátový model umožňujúci metadátovú reprezentáciu výskumných entít, ich aktivít a vzájomných väzieb, ako aj výsledkov. Prvky CERIF-u majú definovanú základnú štruktúru, sémantiku a väzby a sú delené do hierarchicky usporiadaných kategórií [4]. Jeho vývoj zabezpečuje asociácia euroCRIS [2] (bližšie informácie o euroCRIS v rubrike Z KONFERENCIÍ, SEMINÁROV, v príspevku s názvom EuroCris – alfa a omega vedeckých informácií) Systém SK CRIS sa bude vyznačovať tým, že:
Systém SK CRIS určite privíta vedeckovýskumná komunita, rozhodovacia sféra, manažéri vedy a výskumu, podnikateľské subjekty, subjekty zainteresované do transferu technológií do praxe, ale aj zástupcovia médií a verejnosť. Do prevádzky bude uvedený v druhom polroku 2012. Nový systém má všetky predpoklady na to, aby sa stal zrkadlom slovenskej vedy.
Zdroje 1 CERIF: the Common European Research Information Format. [Online]. [cit. 05.03.2012] Dostupné na internete: <http://cordis.europa.eu/cerif/> 2 EuroCRIS. [Online]. [cit. 05.03.2012] Dostupné na internete: <http://www.eurocris.org> 3 Národný projekt NISPEZ, aktivita 4.1
Analytická štúdia – Súhrnná správa. Zost. Cvik, O. – gestor aktivity 4.1 .
Bratislava, CVTI SR, marec 2010 . [Online]. [cit. 05.03.2012] 4 JÖRG, B.: CERIF: Spoločný formát
informácií o výskume. Formálne kontextuálne vzťahy na prechod cez labyrint
vedeckých poznatkov. In Informačné systémy o vede v EÚ. 5 ZENDULKOVÁ, D. Centrálny informačný
portál pre výskum, vývoj a inovácie a jeho úloha v oblasti sprístupňovania
vedeckých informácií. In Zborník príspevkov z XI. ročníka odborného seminára 6 ZENDULKOVÁ, D.: Štátne informačné
systémy o vede v EÚ. CVTI SR : Bratislava, 2011.- 66 s. ISBN: 978-80-89354-04-7
[Online]. [cit. 05.03.2012] 7 Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie. Informačný systém. [Online]. [cit. 05.03.2012] Dostupné na internete: <https://www.vedatechnika.sk/SK/ISVVP/Stranky/default.aspx>
1 Národný informačný systém podpory výskumu a vývoja na Slovensku – prístup k elektronickým informačným zdrojom (http://nispez.cvtisr.sk/) 2 CRIS = Current Research Information System
In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2012, č. 01 [cit. 2012-05-07]. |