Digitalizácia z nadhľadu

Ak sa pozrieme na proces digitalizácie z nadhľadu a dohodneme sa, že digitalizácia je prevod primárnych dokumentov do digitálnej (teda strojom čitateľnej) podoby, je zrejmé, že je to veľmi široké pole činností. Digitálne dokumenty nás v podstate obklopujú. Sú to všetky dokumenty v našich počítačoch, sú to zbierky našej obľúbenej hudby na CD, filmy na DVD, mnohokrát už i rozhlasové či televízne vysielanie. V súčasnosti vlastne väčšina dokumentov vzniká v digitálnej podobe, takže pri troške dobrej vôle a snahe dohodnúť sa nie je potrebné novopublikované dokumenty digitalizovať. Stačí legálnou cestou získať ich pôvodnú digitálnu podobu (po všetkých redakčných úpravách), previesť ich do niektorého zo štandardných formátov a bibliograficky popísať a spracovať. Hoci v súčasnosti aj takouto formou vznikajú mnohé zbierky digitálnych dokumentov, ešte stále sa nenachádzame v ideálnom stave a veľa inštitúcií pre svoje potreby digitalizuje to, čo už v digitálnej podobe niekde existuje či existovalo. Digitalizácia však nadobúda čoraz väčší význam, najmä ak sa vraciame k dokumentom, ktoré vznikli dávnejšie – a nemusí ísť len o vzácne rukopisy či starú tlač. Existuje veľa projektov, ktoré majú za cieľ do digitálnej podoby previesť dokumenty z nie tak dávnych čias. Niektoré projekty vznikli aj na akademickej pôde a v súčasnosti sú komerčne dostupné. Toto je veľmi stručná prehliadka toho, aké ďalšie typy dokumentov sa dajú v digitálnej podobe nájsť aj na internete.

Vzácne rukopisy a staré tlače sa nedigitalizujú len kvôli zachyteniu ich grafického stvárnenia. Existujú dokumenty, ktoré sú pre štúdium histórie či iných odborov dôležité predovšetkým po obsahovej stránke. V takomto prípade nie je až taká dôležitá digitálna podoba celej stránky dokumentu, ale prepis textu, ktorý obsahuje, a jeho ďalšie spracovanie. Príkladom môže byť dielo Patrologia Latina Database (http://pld.chadwyck.co.uk), ktoré v digitálnej podobe (ako plnotextovú databázu) ponúka spoločnosť ProQuest Information and Learning. Ak ostaneme na pôde religionistiky, nemôžeme vynechať Ad Fontes Academy, ktorá je producentom dvoch zaujímavých kolekcií: The Digital Library of Classic Protestant Texts a The Digital Library of the Catholic Reformation. Vydavateľsky a technologicky zabezpečuje sprístupnenie týchto digitálnych dokumentov spoločnosť Alexander Street Press, ktorá ponúka aj ďalšie zaujímavé produkty predovšetkým z oblasti literatúry (http://alexanderstreet.com/products/) podobne ako spoločnosť ProQuest Information and Learning. Akademické vydavateľstvo Brepols má vo svojej ponuke tiež rozsiahle kolekcie historických textov v digitálnej podobe (www.brepols.net/).

Histórie, aj keď menej vzdialenej, sa týkajú aj digitalizované noviny a časopisy. V prípade novín (predovšetkým významných denníkov či týždenníkov) je tematický záber širší a tieto zdroje sú cenné pre všetky spoločenskovedné odbory. Ako už bolo spomenuté, aktuálne vydania v digitálnej podobe preberajú vydavateľstvá databáz priamo z redakčných systémov, takže mnohé denníky sa do databázy dostanú skôr, než vyjdú v tlačenej podobe. Digitalizovať je však potrebné staršie vydania, pričom cieľom je vytvoriť kolekciu od prvého vydania. Ako príklad možno spomenúť The Times Digital Archive (www.gale.com/Times), ktorý má vo svojej ponuke spoločnosť Thomson Gale. Táto spoločnosť má v ponuke aj ďalšie digitálne kolekcie so zameraním na literatúru a históriu (viac informácií nájdete na www.gale.com). Spoločnosť ProQuest Information and Learning okrem novinových titulov sleduje aj odborné časopisy a vo svojom projekte Periodicals Contents Index Full Text (PCI Full Text) vytvára kolekciu odborných periodík od ich prvého vydania (http://pcift.chadwyck.co.uk/).

Veľa by sa dalo písať o digitálnych kópiách monografií, príručiek a ďalších referenčných prác (pozri aj s. 34). Za tieto voľne prístupné uvedieme len jeden príklad – Project Gutenberg (http://gutenberg.net). Digitalizujú sa však aj špeciálne typy dokumentov. Zbierky umeleckých diel na CD-ROM vytvára v rámci projektu Digitales Informationssystem für Kunst und Sozialgeschichte (DISKUS) spoločnosť
K. G. Saur Verlag. Toto vydavateľstvo digitalizuje aj svoje najrozsiahlejšie dielo, čím vzniká World Biographical Information System Online (www.saur.de/wbis-online/). Európsku patentovú literatúru nájdete na severi Európskeho patentového úradu (http://ep.espacenet.com/) a podobnú službu prevádzkuje aj United States Patent and Trademark Office (www.uspto.gov) . Kvalifikačné práce si zvyčajne spracúvajú samotné univerzity. Mnohé z nich digitalizáciu vzájomne koordinujú a výsledkom je napríklad aj nekomerčný projekt Networked Digital Library of Theses and Disertations (www.ndltd.org). Spoločnosť ProQuest
Information and Learning
ponúka aj možnosť zaradiť ich do rozrastajúcej sa celosvetovej zbierky ProQuest Digital Dissertations (www.lib.umi.com/dissertations). V ponuke tejto spoločnosti sú aj mapové diela, ktoré ponúka aj spoločnosť ebrary (www.ebrary.com). Pre knihovníkov a ich používateľov sú zaujímavé aj mnohé ďalšie špeciálne typy dokumentov. Určite sa dajú nájsť kolekcie hudobných diel (notové zápisy, ale aj audionahrávky či štandardizované MIDI súbory), filmy, fotografie a v podstate všetko, čo môže existovať v digitálnej podobe.

Ako ukážku na záver možno ponúknuť digitalizované produkty. Architekti pri projektovaní využívajú CAD systémy, v ktorých kreslia výkresy a pripravujú vizualizácie svojich prác. Aj oni majú svoje vlastné kolekcie digitálnych objektov – sanitárne zariadenia, nábytok a podobne. Ak vás to zaujíma, skúste si pozrieť napríklad www.aec-data.com.

Prehľad spracovali Lucia Lazarová (lucia.lazar@aib.sk)
a Ladislav Svršek (ladislav.svrsek@aib.sk)

 

 


LAZAROVÁ, Lucia – SVRŠEK, Ladislav. Digitalizácia z nadhľadu. In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online].  2004, č. 02 [cit. 2004-06-23].  Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib042/lazarova_svrsek.htm>. ISSN 1336-0779.
ITlib. Informačné technológie a knižnice