Národný projekt MOHOK, ktorý sa sústredí na celoživotné vzdelávanie, prináša prvé odporúčania

Bratislava, december 2025

Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) zverejnilo publikáciu Kompetencie a zručnosti učiteľov, ktorá vychádza v rámci národného projektu Monitorovanie a hodnotenie úrovne kľúčových kompetencií dospelých (MOHOK). Publikácia prináša prvé komplexné porovnanie slovenských učiteľov s vysokoškolsky vzdelanými dospelými v oblasti kognitívnych a nekognitívnych (socio-emocionálnych) zručností. Zároveň podáva aj prvé odporúčania, ktoré vyplývajú zo zistených výsledkov.

Viac o projekte

Projekt MOHOK realizuje CVTI SR pod gesciou Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. Nadväzuje na medzinárodný program OECD PIAAC (Programme for the International Assessment of Adult Competencies), ktorý hodnotí čitateľskú a matematickú gramotnosť, riešenie problémov s informačnými a komunikačnými technológiami a socio-emocionálne zručnosti dospelých vo veku od 16 do 65 rokov.

Výskum v číslach

Výskumná vzorka na Slovensku zahŕňala 1 049 učiteľov základných a stredných škôl a 989 vysokoškolsky vzdelaných dospelých, čím reprezentuje približne osemstotisíc ľudí s vysokoškolským vzdelaním na Slovensku. Analýza zručností učiteľov základných a stredných škôl prináša pohľad na ich kognitívne a osobnostné charakteristiky v porovnaní s ostatnou vysokoškolsky vzdelanou populáciou. Zároveň odhaľuje ich silné stránky v otvorenosti, prívetivosti a vo svedomitosti, ako aj potrebu rozvíjať odolnosť voči stresu. Výskum ukázal, že učitelia dosahujú v porovnaní s vysokoškolsky vzdelanou populáciou lepšie výsledky v čitateľskej gramotnosti či riešení problémov. V matematike sú výsledky porovnateľné.

„Získané údaje ukazujú, že učitelia disponujú veľmi dobrými kognitívnymi aj socio-emocionálnymi zručnosťami, no zároveň poukazujú na potrebu rozvoja sebaistoty a odolnosti voči stresu,“ uviedla koordinátorka národnej štúdie NP MOHOK Zuzana Wirtz. Podľa analytičky NP MOHOK Oľgy Zelmanovej je dôležité sledovať aj medzigeneračné rozdiely: „Zníženie výkonu najmladšej generácie učiteľov naznačuje, že ich vstupné vzdelávanie a príprava by mali viac rozvíjať praktické kognitívne a socio-emocionálne zručnosti.“

Autorky publikácie, ktorá je prístupná na nasledujúcom linku – Kompetencie a zručnosti_učiteľov – upozorňujú, že výsledky majú dôležitý presah do tvorby vzdelávacích politík a ďalšieho profesijného rozvoja učiteľov.

Odporúčania, ktoré vyplývajú zo zistených výsledkov

1. Rozvoj kognitívnych zručností

Posilniť rozvoj kognitívnych zručností vo vysokoškolskom vzdelávaní učiteľov na pedagogických fakultách a v ďalšom vzdelávaní.
Kvalitnejší učitelia priamo zlepšujú výsledky žiakov – potvrdzujú to viaceré výskumy (PISA, Hanushek, Hattie).

2. Rozvoj osobnostných charakteristík

V ďalšom vzdelávaní sa zamerať aj na tréning emocionálnej stability, sebadôvery, asertivity, spolupráce a zvládania stresu.

3. Zvýšenie podielu mužov v učiteľskom povolaní

Vyvážené zastúpenie mužov a žien prispieva k rôznorodým výchovným vzorom a väčšej inšpirácii pre žiakov v STEM odboroch. Muži majú lepšie výsledky v matematike a vyššiu emocionálnu stabilitu.

4. Podpora mladých učiteľov

Potrebné je zatraktívniť učiteľskú profesiu pre mladých.
Mladí učitelia prinášajú viac energie, kreativity a spoločenskosti.

5. Zvýšenie atraktivity učiteľského povolania (celkovo)

Finančne: zvýšiť mzdy, čo ministerstvo školstva postupne realizuje.
Pracovne: zlepšiť vstupné podmienky, znížiť byrokraciu a posilniť podporné opatrenia, čo sa v novej legislatíve aktuálne premieta.
Spoločensky: zvýšiť status učiteľov (na Slovensku ho uznáva len 4 % populácie v porovnaní s 31 % v OECD).
Profesijne: podporovať kontinuálny rozvoj a zlepšiť vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie učiteľov.

Hlavné zistenia výskumu

Učitelia základných a stredných škôl dosiahli v čitateľskej gramotnosti (LIT) a v adaptívnom riešení problémov (APS) mierne lepšie skóre ako vysokoškolsky vzdelaní dospelí. V matematickej gramotnosti (MAT) boli výsledky porovnateľné.
Najlepšie výsledky dosiahli učitelia vo veku 35 – 45 rokov, čo autorky označujú za prekvapujúce, keďže vyšší výkon sa očakával v najmladšej kategórii. Najstaršia kategória (55 – 65 rokov) mala najslabšie skóre vo všetkých doménach.
Muži učitelia dosiahli vyššie skóre v MAT a v APS ako učiteľky, v LIT boli výsledky porovnateľné. Pri vysokoškolsky vzdelanej populácii sa rozdiely medzi pohlaviami neukázali.
V socio-emocionálnych zručnostiach (osobnostných charakteristikách Big V) sa ukázalo, že učitelia nadpriemerne preferujú otvorenosť, prívetivosť a svedomitosť, čiže estetické vnímanie, intelektuálnu zvedavosť, kreativitu, úctu, súcit a dôveru. Podľa analýzy učitelia náročnejšie zvládajú stres.
Tri štvrtiny učiteľov sa v poslednom roku zúčastnili na ďalšom vzdelávaní, najčastejšie v oblasti počítačových, komunikačných, prezentačných zručností. Ďalšie vzdelávanie mierne súvisí s vyššími kognitívnymi výsledkami.
Tretina učiteľov vyjadrila veľkú spokojnosť s prácou aj so životom, čo úzko súvisí s emocionálnou stabilitou, optimizmom a so schopnosťou zvládať stres.