|
|
 |
- Čitateľ sukničkár sa systematicky a cieľavedome usiluje
o priazeň knihovníčky opakovaním v praxi osvedčených lichôtok,
zakladajúcich sa zvyčajne na nepravdivých výpovediach o výnimočnosti tej-ktorej
“krehkej nádoby”. Týmto spôsobom sa snaží zneužiť dôverčivosť nežného
pohlavia vo vlastný prospech, bez ohľadu na dôsledky citových zásahov do jemnej
ženskej duše. Okrem efektného slovného vyjadrovania využíva čitateľ sukničkár aj
ďalšie osvedčené metódy: malé pozornosti materiálneho charakteru (kvety,
čokoláda), pozvanie na kávu a pod. Metodické pokyny na likvidáciu tohto typu sú
v praxi málo účinné, pretože spracovávanému objektu zvyčajne nie sú
galantné spôsoby čitateľa sukničkára nepríjemné (najmä ak ide o muža
príťažlivého zovňajšku). Vzhľadom na existujúcu emancipáciu sa nevylučuje sa
tento typ čitateliek ani medzi ženami (samozrejme, ak je knihovníkom muž).
|
| Príklad: Knihovníčka: Nech sa páči, vyberte si z týchto
nových kníh. Určite sa vám niečo zapáči.
Čitateľ sukničkár: Aby som bol úprimný,
najviac sa mi páčite vy.
Knihovníčka: No to som rada, že aspoň
niečo sa vám v knižnici páči. |
| V ďalšom dialógu sa knihovníčka
snaží čitateľa presvedčiť, že okrem nej je v knižnici aj veľa pekných
kníh. Pokračovanie rozhovoru v tomto duchu sa nevylučuje ani
v mimoknižničných priestoroch. |
|