Rozšírenie chápania informačnej gramotnosti z pohľadu informačnej chudoby
ÚVOD Keď koncom druhej svetovej vojny UNESCO vytvorilo programy na podporu gramotnosti založené na písaní, čítaní a počítaní, približne o 30 rokov neskôr Paulo Freire rozvinul túto základnú gramotnosť o prvky kritického rozmýšľania, ktoré majú viesť ku kreativite a slobode (Hall 2010). Preto dnes gramotnosť chápeme nie ako cieľ, ale ako krok k ďalšiemu rozvoju. Informačnú chudobu môžeme považovať práve za opak informačnej gramotnosti. Aj keď sa pojem informačná chudoba začal používať až v druhej polovici 20. storočia po rozšírení informačno-komunikačných technológií, svet rozdelený na informačne chudobných a informačne bohatých tu bol dávno pred ich vynálezom. Ľudia od dávnych čias nepociťovali iba nedostatok surovín a materiálu, ale aj nedostatok informácií – takéto tvrdenie napríklad nájdeme aj u starovekých Grékov, ktorí si už vtedy uvedomovali, že „vedomosti sú zbraň“ (Compaine 2001). Dnes je informačná chudoba jednou z najrozšírenejších foriem chudoby a je spojená s neschopnosťou jedinca alebo komunity získať prístup k základným informáciám a pokryť svoje informačné potreby. S definíciou, ktorá dosť presne vystihuje prepojenie informačnej gramotnosti s informačnými potrebami, prišla Americká asociácia knižníc: „Byť informačne gramotným znamená, že jedinec je schopný rozoznať, kedy informáciu potrebuje, vie ju nájsť, zhodnotiť a efektívne využiť“ (ALA 1998). Môže sa však stať, že ľudia nemusia byť informačne gramotnými, aby vedeli získať a pokryť svoje informačné potreby – napríklad keď informáciu jedinec získa bez toho, aby si uvedomoval, že mu chýbala. A práve z tohto dôvodu môžu výskumy informačnej chudoby poskytnúť viac svetla aj do výskumov informačnej gramotnosti (Thompson 2007). Definovanie pojmov súvisiacich s problematikou informačnej chudoby Pojmy informačne chudobní (information poor) a informačne bohatí (information rich) prvýkrát použil Fritz Machlup (cit. podľa Flor 2009) začiatkom 60. rokov 20. storočia. Medzi informačne chudobnými a informačne bohatými sa vytvára priepasť, ktorá sa nazýva informačná nerovnosť (information inequality), informačná priepasť (information gap) alebo informačné rozdelenie (information divide). Tieto pomenovania nájdeme v tradičných výskumoch z rokov 1960 až 1980 a vychádzajú z etických, politicko-ekonomických, konštruktivistických a kognitívnych prístupov, pričom každý z týchto prístupov sa dá špecificky interpretovať (Yu 2006). Novšie prístupy chápania informačnej chudoby sú spájané s pojmami digitálne rozdelenie (digital divide) a univerzálny prístup (universal access), ktoré predovšetkým vyjadrujú možnosť prístupu jednotlivca k informačno-komunikačným technológiám alebo k internetu. Frázu informačno-komunikačné technológie (information and communication technologies) prvýkrát použil Katzman v roku 1974 (cit. podľa Flor 2009). Pojem digitálne rozdelenie sa objavil začiatkom 90. rokov minulého storočia a jeho autor je neznámy. Masovú pozornosť médií pojem získal až v roku 1998, keď vyšla v USA druhá štúdia Národného telekomunikačného a informačného úradu s podnázvom Definovanie digitálnej priepasti (NTIA 1998). Digitálne rozdelenie predstavuje priepasť medzi ľuďmi, ktorí majú prístup k informačným technológiám a môžu ich efektívne využívať, a tými, ktorí k nim nemajú prístup alebo majú tento prístup obmedzený. Pomenovanie tých, ktorí prístup majú (information haves), a tých, ktorí nemajú (have-nots), sa používalo už predtým, než sa začal používať termín digitálna priepasť. Okrem digitálneho rozdelenia rozoznávame aj globálne digitálne rozdelenie (global digital divide), ktorá zahŕňa rozdiely v prístupe k technológiám medzi krajinami. Digitálna priepasť vytvára takzvanú cyberchudobu (cyberpoor) a virtuálnu nerovnosť (virtual inequality). Dnes hovoríme aj o digitálnom rozdelení 2.0 (digital divide 2.0), o druhej úrovni digitálneho rozdelenia (second-level digital divide) alebo o vznikajúcich digitálnych rozdieloch (emerging digital differentiation). Digitálne rozdelenie 2.0 sa týka hlavne rozvinutých krajín a označuje sa aj ako prístupové rozdelenie (access divide) alebo užívateľská priepasť (usage divide). Okrem fyzického prístupu k technológiám a zdrojom zahŕňa aj potrebné zručnosti na efektívne využívanie informačno-komunikačných technológií. Vytvára tak digitálnych imigrantov (digital immigrants) a skupinu ľudí, ktorí majú prístup, ale technológie nepoužívajú (wants not). Prístupy k definovaniu informačnej chudoby Vo väčšine literatúry sa o informačnej chudobe hovorí ako o zdedenom ekonomickom probléme – čiže jedinci bez prístupu a skúseností s informačno-komunikačnými technológiami nie sú schopní participovať na fungovaní v globálnej informačnej spoločnosti (Thompson, 2007). Podľa čisto technologicky orientovanej definície väčšina sveta žije v informačnej chudobe. Pri definovaní informačnej chudoby však treba brať do úvahy prístup technologický, obsahový a ľudský (Britz 2007): 1. Technologický prístup sa týka
hardvéru, softvéru a pripojenia k internetu. Tento prístup sa navzájom dopĺňa a
zhoduje s definovaním digitálneho rozdelenia ako informačnej priepasti medzi
chudobnými a bohatými, ktoré vzniklo v dôsledku nedostatočného rozšírenia
informačno-komunikačných technológií medzi chudobnými. Digitálne rozdelenie sa
potom chápe ako nerovnosť v prístupe na internet a ako priepasť medzi tými, ktorí
prístup k počítaču a internetu majú, 2. Obsahový prístup sa dotýka dostupnosti kvalitných informácií, pretože nedostatok kvalitných a užitočných informácií túto informačnú chudobu ešte prehlbuje. Vytvára sa spoločnosť nazvaná „pay-per society“ (Schiller 1991) a priepasť, ktorá rozdeľuje svet na tých, ktorí sú vzdelaní, politicky a ekonomicky privilegovaní, a na tých, ktorí sú na spodnej priečke triedneho systému – nevzdelaní, chudobní alebo určitým spôsobom znevýhodnení. A tak kým prvá skupina má prístup k sofistikovaným informačným systémom, má schopnosti a zručnosti využívať informácie vo svoj prospech, druhá skupina má k dispozícii len menej hodnotné informácie, z ktorých môže mať iba malý sociálno-ekonomický alebo politický prospech. Prístup k užitočným a relevantným informáciám je však základným predpokladom toho, aby sa človek stal plnohodnotnou súčasťou informačnej spoločnosti (Aguola 1997 cit. podľa Britz 2007). Ako hovorí Habermas (cit. podľa Britz, 2007), „informácie, ktoré sú vo väčšine prípadov dostupné neprivilegovaným vrstvám obyvateľstva, sú zväčša neadekvátne, irelevantné, nie vždy spoľahlivé a prezentujú názor, ktorý vyhovuje určitej skupine privilegovaných ľudí, napríklad politikom, pričom takéto informácie majú tendencie podkopávať demokraciu v spoločnosti“. 3. Ľudský prístup pri definovaní informačnej chudoby nevychádza z doteraz prezentovanej metafory bohatstvo-chudoba, ale je založený na hermeneutickom pohľade na informáciu. Na informáciu sa tu hľadí ako na sociálnu konštrukciu, ktorá umožňuje ľuďom pochopiť, interpretovať, rozhodovať sa a riešiť problémy. Ľudský prístup vychádza z fenomenologického a konštruktivistického pohľadu na informáciu (Lievrouw 2003). Pri tomto prístupe mnohí autori (napr. Tapscott 1995 a Ponelis 2000, cit. podľa Britz 2007) kladú dôraz na potrebu vzdelávania ako jedinej cesty na odstránenie informačnej chudoby, pretože nedostatok informácií (vzdelania) neumožňuje informácie lokalizovať, vyberať z rôznych zdrojov, analyzovať ich alebo interpretovať. Výskumy informačnej chudoby Najviac literatúry venujúcej sa problematike informačnej chudoby vzniklo v rokoch 1973 – 1974, 1988 a 1995 – 2001, pričom sa väčšinou uprednostňoval technologický prístup. V 70. rokoch už mnohí autori poukazovali na infraštruktúrnu nerovnosť, ktorá môže viesť k sociálnej nerovnosti. Termín informačná chudoba sa v objavila vo viacerých štúdiách (napríklad Martin 1973, Katzman 1974, Suppes 1974, cit. podľa Thompson 2006) zameraných na tzv. „čierne komunity“, nerovnomerný prístup obyvateľstva ku IKT a handicapovaných ľudí, napríklad so zrakovým postihnutím. Už v tomto období vznikli teórie (napríklad Parker, 1972 cit. podľa Thompson 2006), že nové IKT zhoršia a rozšíria informačnú priepasť medzi tými, ktorí prístup ku IKT majú, a tými, ktorí nemajú. V 80. a v 90. rokoch prispel k vnímaniu informačnej chudoby ako technologického problému hlavne vývoj osobných počítačov a internet. Z niektorých výskumov zasa vyplýva, že informačne chudobní sú tí, ktorí sa do tejto situácie dostali vlastným pričinením a sú považovaní za tých, čo „chronicky nič nevedia“.Takýto prístup vedie k rozdeľovaniu ľudí na civilizovaných používateľov technológií a necivilizovaných nepoužívateľov (Rankov, 2006). Iní autori (napríklad Coleman 1972 cit. podľa Thompson 2006) aj kvôli rozvoju IKT, pokladajú spoločnosť pred 100 rokmi za informačne chudobnú a súčasnú spoločnosť za informačne bohatú. Nájdu sa aj tvrdenia (Naisbitt 1982, cit. podľa Flor 2009), že na informačnú chudobu sa môžeme pozerať aj ako na nevyhnutnú alebo priam žiadanú súčasť informačného veku. Ďalší autori (napríklad Flor 2009) hovoria, že problémy, ktoré potom nastávajú medzi týmito spoločnosťami, spočívajú skôr v mocenských vzťahoch než v neschopnosti vzájomne spolupracovať. Problémom informačnej chudoby sa okrem knižničnej a informačnej vedy zaoberajú aj politické vedy, ekonómia, sociológia, sociálna antropológia, psychológia, vzdelávanie a iné spoločenské vedy. V literatúre však nenájdeme žiadne odlišné trendy – napríklad knižničná a informačná veda sa nezaoberá informačnou chudobou iba z hľadiska knižníc a informačných systémov a z hľadiska vzdelávania sa nepozeráme na informačne chudobných ako na objekt záujmu navrhovania vzdelávacích riešení. Väčšina literatúry však zastáva podobný názor, že priepasť medzi informačne chudobnými a informačne bohatými by sa dala preklenúť, ak sa bude uplatňovať rovnosť prístupu k informáciám (Thompson 2006). Kultúrno-behaviorálne definície informačnej chudoby Z pohľadu informačnej gramotnosti je však
najzaujímavejší tzv. kultúrno- behaviorálny model informačného správania. V kultúrno-behaviorálnom modeli Childers a Post zhrnuli poznatky zo sociálnych vied o chudobnej a znevýhodnenej populácii a vytvorili štúdiu o ich kolektívnych informačných potrebách. Tieto potreby možno rozdeliť do 11 základných skupín: 1. zdravie – choroby, výživa, plánované rodičovstvo, alkoholová alebo drogová závislosť; 2. rodina – výchova detí, vzťahy v rodine; 3. spotrebiteľské záležitosti – rodinný rozpočet, porovnávanie cien tovarov; 4. domácnosť – dostupnosť a financovanie bývania; 5. zamestnanosť – hľadanie práce, doškoľovanie; 6. sociálne programy – dôchodok; 7. právne záležitosti – skúšobná doba, podmienečné prepustenie; 8. politika – na úrovni lokálnej, štátnej; 9. doprava – mapy, hromadná doprava, doprava pre znevýhodnené osoby; 10. vzdelávanie – vzdelávanie detí a mládeže, príležitosti na celoživotné vzdelávanie; 11. oddych – možnosti zábavy. Následne uvedení autori vytvorili tzv. „tripartitný prístup k pochopeniu života informačne chudobných“, založený na nízkej schopnosti spracovávať informácie, na subkultúrnych obmedzeniach a na osobnom prístupe k svojej životnej situácii: 1. Nízka schopnosť spracovávať informácie je dôsledok nízkeho stupňa vzdelania, jazykových zručností alebo telesného znevýhodnenia. Na to, aby bol človek schopný spracovať a získavať informácie, musí mať fyzické a kognitívne zručnosti a tiež ovládať technológie a jazyk. Ak človek žije v prostredí, kde sú napríklad jeho informačné potreby zabezpečené v rámci rodiny, no on sám sa k nim nedostane, vyvstáva otázka, či ho máme radiť medzi informačne chudobných. Podobne je to aj s jedincom neovládajúcim jazyk krajiny, v ktorej žije, ale má prostredníka (gatekeepers), ktorý mu pomáha tento problém prekonať. Jazykovo neznalá osoba je potom však vydaná napospas ochote prostredníka. Malá schopnosť spracovávať informácie sa môže objaviť podľa niektorých autorov (Waddington 1996, Akin 1997 alebo Sweetland 1993, cit. podľa Thompson 2006) aj ako následok informačnej únavy (information fatigue), informačného preťaženia (information overload) alebo informačnej záťaže (information burden). 2. Subkultúrne obmedzenie znamená, že informačne chudobní sa necítia byť súčasťou širšej spoločnosti, preto radšej ostávajú uzavretí vo svojom „malom svete“ (Chatmanová 1997), kde bývajú zväčša vystavení veľkej miere neinformovanosti alebo dezinformáciám (ako sú napríklad rôzne mýty alebo rôzne fámy). Informačne chudobnými sa stávajú nielen pre kultúrne rozdiely, ale aj preto, že často odmietajú informácie zo širšej spoločnosti a nevedia tieto informácie využiť vo svoj prospech. Ich jediný kontakt so zvyškom spoločnosti býva „jednosmerný“, a to hlavne cez masovokomunikačné prostriedky. Zistilo sa, že najčastejším informačným kanálom chudobných ľudí je televízia, ale nepodarilo sa identifikovať dôvod, prečo to tak je (Greenberg a Drevinová, cit. podľa Thompson 2006). Childers a Post potom charakterizujú typicky znevýhodneného jedinca nasledovne: a) nevie, aké zdroje má použiť na vyriešenie svojich informačných potrieb; b) ako zdroj informácií využíva hlavne televíziu a len zriedka číta noviny alebo knihy; c) svoj problém nevidí ako informačnú potrebu; c) informácie nevyhľadáva aktívne; d) uprednostňuje neformálnu informačnú sieť (napríklad rodinu) pred formálnymi zdrojmi, aj keď je táto sieť nedostatočná. 3. Pri osobnom prístupe k svojej životnej situácii Childers a Post zistili, že medzi informačne chudobných sa zaraďujú hlavne znevýhodnení ľudia s prevládajúcim pocitom bezmocnosti, ktorí nie sú schopní prekonať informačné bariéry. Informačné bariéry (information bariers) podľa Warnera (cit. podľa Thompson 2006) zahŕňajú: a) intelektuálne bariéry – napríklad nedostatočná informovanosť alebo chybná interpretácia informácií; b) psychologické bariéry – napríklad nedostatok dôvery v získané informácie; c) fyzické, sociálne a inštitucionálne bariéry – kvôli nim človek nie je schopný dostať sa k potrebným informačným zdrojom a riešiť svoje problémy.
Záver Väčšina vedcov zaoberajúcich sa informačnou chudobou ju pokladá za problém ekonomický, a preto veľký dôraz kladú hlavne na prístup k IKT. Termín „informačná chudoba“ v odbornej literatúre veľmi úzko súvisí s termínmi informačná nerovnosť, informačná, prípadne digitálna priepasť a v podobných spojeniach. Cieľom tejto práce bolo zhrnúť najdôležitejšie výskumy týkajúce sa informačnej chudoby, na ktoré by sa dalo nadviazať pri ďalšom skúmaní informačnej gramotnosti.
Zoznam bibliografických odkazov AMERICAN LIBRARY ASSOCIATION - ALA 1998: Information
Literacy Standards for Student Learning: Standards and Indicators [online]. 1998.
[cit. 8.10. 2011]. BRITZ, J. 2007: A Critical Analysis of Information
Poverty from a Social Justice Perspective [online]. 2007. [cit. 8.4. 2011]. COMPAINE, J. 2001: The digital divide: facing a crisis
or creating a myth? [online]. 2001. [cit. 8.4. 2011]. Dostupné na: FLOR, A. 2009: Developing Societes in the Information
Age: A Critical perspective [online]. 2009. [cit. 8.4. 2011]. GRANNOVETTER, M. 1983: The Strenght of weak ties: A
network theory revisited. [online]. 1983. [cit. 8.10. 2011]. HALL, R. 2010: Public Praxis: A Vision for Critical Information Literacy in Public Libraries. Public Library Quarterly 2010, Ročník 29, Číslo 2, s. 162-175, 13 strán. Prevzaté 8.10.2011 z databázy Scopus. CHATMAN, E. 1992: Information world of retired woman (New directions in Information management). Greenwood Pub Group Inc. 1. vydanie, 1992. 168 strán. ISBN: 0313254923 CHILDERS T. 1971: Scouting the perimeters of unobtrusive study of reference. [online]. 1971. [cit. 5.3. 2012]. Dostupné na: <http://www.ideals.illinois.edu/bitstream/handle/2142/607/Childers_Scouting.pdf>. LIEVROUW, L. A., FARB, S. E. 2003. Information and Equity. Annual Review of Information Science and Technology 2003. Číslo 37, s. 449-538, 50 strán. Prevzaté 15.5.2011 z databázy Scopus. MERTON, R. K. 1972: Insiders and Outsiders: Chapter in
Sociology of Knowledge [online]. 1972. [cit. 8.10. 2011]. NATIONAL TELECOMMUNICATIONS AND INFORMATION
ADMINISTRATION-NTIA. 1998: Falling Through the Net: Defining the Digital Divide. [online].
1998. [cit. 8.4. 2011]. RANKOV, P. 2006: Informačná spoločnosť. KK Bagala : LCA Publisher Group. 1. vydanie, 2006. 173 s. ISBN 80-89129-91-9. SCHILLER, H. I. 1991. Public Information goes Corporate. Library Journal 1991, Ročník16, Číslo 116, s 42-45, 4 strany. Prevzaté 15.5.2011 z databázy EBSCOhost. THOMPSON, K. 2006: Multidisciplinary Approaches to
Information Poverty and Their Implications for Information Access [online]. 2006.
[cit. 8.4. 2011]. THOMPSON, K. 2007: Furthering Understanding of Information Literacy through the Social Study of Information Poverty. Canadian Journal of Information & Library Sciences 2007, Ročník 31, Číslo 1, s. 87-115, 29 strán. Prevzaté 8.4.2011 z databázy Scopus. YU, L. 2006: Understanding information inequality: making sense of the literature on information and digital divides. Journal of Librarianship and Information Science 2006, Ročník 38, Číslo 4, s. 229-252, 23 strán. Prevzaté 8.4.2011 z databázy Scopus.
Silvia Horáková (silvia.horakova@st.phil.uniba.sk)
In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2011, č. 03 [cit. 2012-04-04]. |