Informačné vzdelávanie v akademickej knižnici trochu inak
Informačné vzdelávanie v prostredí vysokých škôl spravidla vnímame ako aktivity akademických knižníc podporujúce rozvoj informačnej gramotnosti študentov. Pravdaže, je to pohľad zúžený, pretože permanentné informačné vzdelávanie by sa malo rovnako týkať vysokoškolských učiteľov, výskumného personálu a dokonca aj akademických knihovníkov, nielen študentov. Ak na informačnú gramotnosť nazeráme ako na schopnosť celoživotného vzdelávania, ktorá je výsledkom vyššieho vzdelávania (Catts 2005), a zároveň vnímame dynamiku dnešného informačného prostredia, možno vysloviť predpoklad, že je to schopnosť, ktorú treba priebežne rozvíjať. Úroveň záujmu o rozvoj kompetencií súvisiacich s vyhľadávaním informácií, ich hodnotením, pochopením, spracovaním a prezentáciou, ktorými vymedzujeme informačnú gramotnosť, sa mení aj v kontexte informačných potrieb. Toto všetko podporuje názor (prezentovaný najmä slovenskými akademickými knižnicami), že informačné vzdelávanie si vyžaduje väčší priestor, ako mu v súčasnosti akademické inštitúcie venujú. Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU v Nitre má, podobne ako väčšina akademických knižníc, s informačným vzdelávaním bohaté skúsenosti. To, čo pôvodne začalo ako exkurzie do knižnice s ukážkami vyhľadávania literatúry v katalógoch, sa postupne rozvinulo do obsahovo širokej ponuky tém, ktorých základná ponuka pre študentov 1. a 2. stupňa vysokoškolského štúdia je nasledovná:
Z týchto tém si podľa vlastného uváženia a potrieb vyberajú jednotlivé fakulty a v rámci predmetov ako úvod do štúdia, teória a metodológia záverečnej práce, metodika vypracovania záverečnej práce, informačné zdroje v biológii a potravinárstve (ale aj iných) a prizývajú pracovníkov knižnice na prednášky alebo praktické cvičenia. Pre študentov doktorandského štúdia sa ponuka rozširuje o témy:
Časový rozsah informačného vzdelávania, ktoré realizujú pracovníci knižnice pre jednotlivé fakulty univerzity, v súčasnosti predstavuje viac ako 100 hodín ročne. Aj keď je jeho efektivita niekedy diskutabilná, pretože nie všetci študenti sú dostatočne motivovaní, resp. nie vždy je informačné vzdelávanie vhodne načasované, vo väčšine prípadov sa stretáva s kladnými odozvami a vedie o. i. aj k lepšiemu a korektnejšiemu využívaniu informačných zdrojov. Na to, aby takto poskytované informačné vzdelávanie viedlo k získaniu širšieho rozsahu kompetencií, by malo byť realizované systematickejšie, čo sa však zatiaľ na univerzite nepodarilo presadiť. Hoci knihovníci poukazujú na to, aké prínosné môže byť rozšírenie informačného vzdelávania na vysokoškolských učiteľov, myšlienka sa v praxi takmer nedá uskutočniť. Knižnicami ponúkané podujatia sa spravidla nestretávajú s primeraným záujmom. Na SPU v Nitre sa podarilo osloviť učiteľov s ponukou informačného vzdelávania v rámci široko koncipovaného projektu nazvaného Rozvoj ľudských zdrojov a zabezpečenie kvality na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre (LUZK). Projekt získal finančnú podporu v rámci operačného programu Vzdelávanie, prioritnej osi Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy. Jeho cieľovou skupinou sú vysokoškolskí učitelia, členovia manažmentu a zamestnanci výskumu a vývoja. Jednotlivé aktivity sú zamerané na: - zvýšenie kvality riadenia a komunikácie manažmentu univerzity, - vytvorenie vnútorného modelu systému manažérstva kvality na SPU v Nitre, - rozvoj a prehĺbenie cudzojazyčných kompetencií, - zvyšovanie informačnej gramotnosti, - vzdelávanie v projektovej činnosti, - zvyšovanie odbornosti v oblasti prípravy a vyhodnocovania vedeckých experimentov. Aktivita s oficiálnym názvom Zvyšovanie informačnej gramotnosti vysokoškolských učiteľov a zamestnancov interpretovala pojem informačnej gramotnosti v najširšom význame ako počítačovo-informačnú gramotnosť, ktorá zahŕňa schopnosť zistiť, kde sa informácia nachádza, ako sa k nej možno dostať, ako ju organizovať, interpretovať a hodnotiť (Kellner 2001). Skladá sa zo vzdelávacích modulov:
Súčasťou každého modulu sú vzdelávacie kurzy, spracovanie základnej príručky a tvorba e-vzdelávacích materiálov. Rozvoj konkrétnych informačných kompetencií vysokoškolských učiteľov a výskumných zamestnancov je zakomponovaný najmä do modulu Rozvoj elektronického publikovania, ktorého obsahové zameranie je takéto: - formálne aspekty publikovania, prehľad štandardov a noriem, - práva duševného vlastníctva a publikovanie, - tvorba webových stránok (základy), - nástroje na tvorbu elektronických dokumentov, - Open Access a repozitáre, - podpora publikovania (vyhľadávanie odborných informácií, práca s EIZ). Pretože cieľovou skupinou kurzov sú zamestnanci vysokej školy, zameriava sa vzdelávací modul na odborné, resp. vedecké publikovanie. Obsah kurzov je založený na predpoklade, že elektronické publikovanie v sebe spája tradičné postupy a štandardy publikačného procesu s nárokmi na vlastné štandardy digitálneho prostredia. Neoddeliteľnou súčasťou elektronického publikovania je riešenie otázky uchovávania a sprístupňovania obsahu a s tým súvisiaca ochrana autorských práv. Do obsahu je zakomponovaná aj problematika využívania elektronických informačných zdrojov, hodnotenie kvality vedeckých časopisov a pod. Celý modul, s výnimkou problematiky tvorby webových stránok, zabezpečuje Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU v Nitre. Celkom sa v období máj 2011 až január 2012 uskutočnilo 7 kurzov, každý v trvaní 35 hodín, z toho zabezpečovali 4 zamestnanci knižnice (traja knihovníci a jeden IT špecialista) 28 hodín. V rámci projektu sa ešte predpokladá spracovanie príručky a vytvorenie e-vzdelávacích kurzov, ktoré knižnica predpokladá využiť aj po ukončení projektu, resp. osloviť nimi širšiu cieľovú skupinu. Obsah kurzov bol rámcovo vymedzený jednotlivými témami, realizácia však bola flexibilná. Prispôsobovala sa konkrétnym požiadavkám a potrebám frekventantov. Bolo to možné vďaka tomu, že ich počet v jednotlivých skupinách bol relatívne malý (5 – 10 ľudí). Obsah kurzov sa dotváral aj priebežne, na základe skúseností a reakcií frekventantov úvodných kurzov. Frekventanti kurzov hodnotili ich obsahovú náplň veľmi pozitívne. Učiteľské skúsenosti však boli mimoriadne prínosné aj pre knihovníkov. Bezprostredný kontakt s vysokoškolskými učiteľmi a ich informačnými kompetenciami potvrdil rôznorodosť potrieb, záujmov a skúseností jednotlivých frekventantov. Skutočne sa v praxi ukázalo to, čo uvádza R. Catts (2010), že informačná gramotnosť je natoľko spätá s jednotlivcom, s jeho osobitnými potrebami a situáciami, že vzdoruje meraniam. Vzdoruje tak zároveň „hromadným riešeniam“. Aj to môže byť jeden z dôvodov, prečo je pre knižnice také ťažké osloviť s ponukou aktivít zameraných na zvyšovanie informačnej gramotnosti vysokoškolských učiteľov širší okruh záujemcov. Ukázalo sa však aj to, že témy ako autorské právo, vyhľadávanie informácií, využívanie elektronických informačných zdrojov a pod. dokážu získať záujem, ak sú prezentované v širšom kontexte a viazané na konkrétne potreby adresátov. Osobitnou skúsenosťou pre knihovníkov boli diskusie o publikovaní z pohľadu frekventantov ako autorov vedeckých článkov či monografií. Najmä mladí učitelia si uvedomujú potrebu kvalitného publikovania a nevyhnutnosť lepšie sa orientovať v možnostiach, ktoré im poskytuje digitálne prostredie. Akademickí knihovníci, vďaka skúsenostiam s registráciou publikačnej činnosti, ale aj preto, že bezprostredne pracujú s vedeckými a odbornými publikáciami, disponujú množstvom užitočných informácií, ktoré s publikovaním a hodnotením publikačnej činnosti súvisia. Práve tieto poznatky boli vo veľkej miere využité v rámci kurzov. Na záver treba priznať, že opísaná forma informačného vzdelávania vysokoškolských učiteľov, ktoré svojím obsahom presahovalo štandardné vymedzenie a bolo založené na individuálnom prístupe, nie je bežne realizovateľná, pretože naráža na problém personálnych limitov knižnice, ale aj časových limitov učiteľov. Išlo skôr o ojedinelú aktivitu, ktorej realizácia však poskytla šancu pre knižnicu, ako prezentovať svoje možnosti a schopnosti, a tú by bolo škoda nevyužiť.
Literatúra: CATTS, R. 2005. Confirming the relational model of information literacy. In The International Information and Library Review, roč. 37, 2005, č. 1, s. 19-24. LEUNG, L. 2010. Effect of Internet Connectedness and Information Literacy on Quality of Life. In Soc. Indic. Res., roč. 98, 2010, s. 273-290. KELLNER, D. 2001 New Technologies/New Literacies : Reconstructing Education for the New Millenium . In International Journal of Technology and Design Education, 2001, č. 11, s. 67-81.
Beáta Bellérová (Beata.Bellerova@uniag.sk)
In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2011, č. 03 [cit. 2012-04-04]. |