LIBER 2011 40. výročná konferencia Asociácie európskych vedeckých knižníc
40. výročná medzinárodná konferencia LIBER 2011 sa konala na Katalánskej polytechnickej univerzite v Barcelone v dňoch 29. 6. – 2. 8. 2011. V podnázve konferencie bola zadefinovaná výzva „Pripravme Európu na rok 2020: Úloha knižnice vo vede, vzdelávaní a spoločnosti“. V priebehu celého týždňa konferencie prebiehali prezentácie prednášok a posterov, ako aj stretnutia pracovných skupín, čím sa konferencia LIBER stala hlavnou udalosťou roka v knižničnej oblasti. LIBER nadviazala veľmi úzky dialóg s kľúčovými agendami v rámci Európskej komisie, ako sú otázky digitalizácie, autorského práva, Open Access (OA), digitálnej knižnice Europeana, informačných potrieb európskych vedcov v Európskom výskumnom priestore, údržba a dlhodobá ochrana a pod. Prezident LIBER Paul Auris s potešením konštatoval, že pri príprave konferencie mali možnosť vyberať zo 149 prihlásených príspevkov vysokej kvality, a vybrali 46 najzaujímavejších a najaktuálnejších. Informoval o úspešnom ukončení projektu EÚ a LIBER „The Europeana Travel project“ v máji 2011, ktorý obsahuje 1 milión zdigitalizovaných objektov na tému cestovania. Predovšetkým však poukázal na to, že LIBER je súčasťou troch významných európskych projektov: 1. APARSEN Aliancia permanentného prístupu k vedeckým výsledkom/ Alliance Permanent Access to the Records of Science in Europe Network, podrobnejšie informácie na internete: http://cordis.europa.eu/fetch?CALLER=PROJ_ICT&ACTION=D&CAT=PROJ&RCN=97472. 2. ODE Opportunities for data Exchange/Výhody výmeny dát, podrobnejšie informácie na internete na: http://lib.bioinfo.pl/projects/view/17642. 3. Europeana Libraries /Knižnice Europeany – najväčší projekt LIBER, podrobnejšie informácie na internete: http://www.europeana-libraries.eu/. Dva dni pred samotnou konferenciou prebiehali zasadnutia riadiacich
a výkonných výborov a pre pozvaných účastníkov pracovné semináre ku kľúčovým
témam. Systém veľkých diskusných skupín bol ako model konferencie prijatý v
Toulouse v roku 2009 a začal sa uplatňovať v roku 2010 v dánskom Aarhusse. Model
dnešnej LIBER konferencie je zaujímavý tým, že konferencia sa stáva miestom, kde si
účastníci majú možnosť vypočuť prednášky špičkových odborníkov a hlavných
dejateľov v danej oblasti, a k téme konferencie prispievajú aj politici. Tento rok to
bola Neelie Kroes, podpredsedníčka Európskej komisie pre digitálnu agendu, a Carl-Christian
Buhr, člen kabinetu Neelie Kroes. Pani Kroes nebola prítomná na konferencii, jej
príspevok si účastníci vypočuli vo forme videa, ktoré možno nájsť na internete: Carl-Christian Buhr vystúpil s prednáškou na tému „Veda a kultúra v digitálnej agende EÚ“. Zdôraznil, že Európska komisia je tvorcom politiky (napr. smernica o opakovanom použití informácií vo verejnej správe PSI alebo iniciatíva pre vybudovania legislatívneho rámca európskej infraštruktúry priestorových informácií INSPIRE), zhromažďuje informácie a údaje (EUROSTAT), je finančnou agentúrou (politika Výskum a inovácie) a tvorcom infraštruktúry (napr. projekt OpenAIRE, Open Data pre digitálnu kultúru). Prístup k vedeckým výsledkom má byť voľný pre všetkých,
pretože vedecké výsledky majú potenciál pretvárať naše životy a sú príliš
cenné, aby boli uzamknuté. V prednáške autor uviedol časové obdobia sprístupnenia
výstupov niektorých projektov v oblasti otvoreného prístupu (napr. Paneurópsky
portál). Predpokladá sa tiež, že do roku 2015 bude zdigitalizované celé európske
kultúrne dedičstvo Európy. Podrobnejšie na internete: Na pracovnom seminári „Knižnice a vedecké poznatky: prieskum alternatív pre služby a partnerstvá“, ktorý sa konal pred oficiálnym otvorením konferencie, odznelo viacero prezentácií. Brian Hole z British Library predstavil projekt „DRYAD – medzinárodný repozitár OA“ a zameral sa na otázku prínosu repozitára pre knižnice a vydavateľov. Repozitár by mal mať silnú inštitucionálnu podporu, akou je v tomto prípade autorita British Library. Pre vedcov a výskumníkov môže repozitár poskytnúť rôzne služby, dáta šité na mieru, možnosť zdieľania informácií s inými zdrojmi. Knižnica by mala byť zaradená do procesu tvorby repozitára, lebo poskytuje možnosti uchovávania a ochrany informácií, zameriava sa na dlhodobú ochranu, má dlhodobo budovanú prestíž a zabehnuté spôsoby systémov ukladania dát, ponúka viaceré použiteľné zbierky, má unikátnu schopnosť kombinovať zdroje, zručnosti v manažovaní dát a tradíciu v poskytovaní dát vedcom a výskumníkom. V rámci pracovného seminára bol predstavený systém digitalizácie zbierok novín British Library 1800 – 1900. Prezentácia predstavila pracovný proces od výberu materiálov na digitalizáciu, tvorby metadát, cez stanovenie predpokladaných ziskov z digitalizácie, vytvorenie systému poskytovaných služieb (napr. podrobného vyhľadávania), umožnenie vzdialeného prístupu k údajom a pod. Náklady na digitalizáciu sú zahrnuté v projektoch masovej digitalizácie. Kevin Ashley z Digital Curation Centre Edinburgh vidí úlohu knižníc v procese vzdelávania v oblasti rozvoja digitálnych služieb, v budovaní zdrojov a vlastných súborov dát. Knižnice môžu byť mostom medzi vydavateľmi, vedcami a výskumníkmi. Na pracovnom seminári odzneli prezentácie ďalších odborníkov z uvedenej oblasti, v diskusii sa mohli účastníci podeliť jednak s vlastnými skúsenosťami, ako aj zaujať postoj k predneseným témam. Ďalšie dni konferencie začínali pracovnými seminármi k aktuálnym témam, na ktorých bolo prezentovaných po päť diskusných príspevkov s následnou diskusiou. Tento model bol veľmi zaujímavý a prínosný pre všetkých účastníkov. Rick Luce, prorektor a riaditeľ knižnice Emory Univerzity, USA,
sa vo svojej prezentácii „Poďme k oblakom“ – e-výskum a akademická
knižnica“ zameral na problematiku uchovávania veľkých objemov dát, ochranu
údajov, predniesol tzv. cloud metódy riešenia, ktoré odzneli podrobne aj v prednáške
Tamary Sadeh v súvislosti so špičkovými riešeniami firmy ExLibris v prístupe
k informáciám. Vo svojej prezentácii T. Sadeh opísala globálne zmeny v
technológiách a priblížila spôsob, akým môže firma, v tomto prípade Ex Libris,
čeliť problémom transformácie knižníc. Možnosťou je sústrediť sa na poskytovanie
tzv. cloud služieb zabezpečovaných jednou firmou na diaľku. Napríklad služba Primo
Central Index ponúka prístup k vedeckým materiálom a bX článkom len centrálne, na
základe tzv. cloud služieb. Herbert van de Sompel, Los Alamos National Laboratory USA, bol jedným z najočakávanejších rečníkov konferencie. Vo svojej prezentácii načrtol smer, kam je potrebné posunúť vedeckú komunikáciu v budúcnosti – k prepájaniu systémov vedeckej komunikácie, rozširovaniu vedeckých publikácií o strojom čitateľné prvky, k integrácii dátových súborov do vedeckých publikácií. Je potrebné zakomponovať celé vedecké procesy do záznamov o vedeckej komunikácii, využívať ontológie na zachytávanie celých procesov myslenia. Prezentáciu nájdete na: http://www.slideshare.net/hvdsomp/towards-a-machine-actionable-scholarly-communication-system Jedným z pozvaných prednášateľov bola britská nezávislá konzultantka Alma Swam. Jej prednáška sa týkala najdiskutovanejšej témy na konferencii LIBER – problematiky otvoreného prístupu. Vychádzala z myšlienky H.G. Wellsa a jeho vízie o „mozgu sveta“, tvorby, zdieľania a overovania vedomosti sveta, ktorý politiku otvoreného prístupu predpovedal už pred viac ako šesťdesiatimi rokmi a mýlil sa len v jednom, že základom prístupu bude mikrofilm. Teraz môžeme konštatovať, že táto vízia sa stáva realitou. Témy, ktoré autorka v prednáške rozoberala, sa týkali procesu vedeckej komunikácie – kto tvorí poznatky, komu sú určené, kto ich platí, kto má aký úžitok z procesu celej komunikácie, aké sú možnosti všetkých zainteresovaných v procese OA. Spomenula otázky financovania otvoreného prístupu, vzdelávania, postoja vydavateľov. Prezentácia je prístupná na: http://bibliotecnica.upc.edu/LIBER2011/sites/bibliotecnica.upc.edu.LIBER2011/files/authors/PDF/SWAN.pdf Súčasťou konferencie boli okrem viacerých paralelne prebiehajúcich tém aj prednášky pozvaných prednášateľov, prezentácie sponzorov, vyhlásenia cien za jednotlivé ojedinelé počiny v oblasti sprístupňovania informácií, vyhlásenie najlepších prezentácií a najlepšieho posteru – ocenený bol poster Klausa Tochtermanna, Tamary Pianos (ZBW Leibniz Information Centre for Economics, Germany) – “Úloha knižníc v budúcnosti internetu”. Konferenčný zborník, informácie o celej konferencii, anotácie príspevkov, informácie o autoroch a prezentácie je možné nájsť na webovej stránke konferencie: http://bibliotecnica.upc.edu/LIBER2011/ Mária Žitňanská (maria.zitnanska@cvtisr.sk)
In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2011, č. 02 [cit. 2011-09-21]. |