Výučba anglickej terminológie v oblasti knižničných a informačných štúdií
Výučba cudzích jazykov sa začína na základnej škole a končí sa na univerzite, čiže trvá približne 12 rokov. Ak vzdelávanie prebieha správne, študenti končiaci univerzitu by mali ovládať cudzí jazyk pomerne plynule. Na druhej strane, aj keď študenti zvládajú bežné výrazy cudzieho jazyka pomerne dobre, majú problémy s používaním terminológie z oblasti, ktorú študujú. Ak majú byť študenti vzdelávaní na európskej alebo svetovej úrovni, mali by čítať zahraničnú odbornú literatúru, využívať bibliografické a plnotextové databázy, ako aj iné materiály vydané v cudzích jazykoch. Nanešťastie sú vo väčšine prípadov hodiny anglického jazyka na univerzitách zamerané na všeobecnú angličtinu a nie na vybudovanie slovnej zásoby špecifickej pre určitý odbor. Tento problém sa týka aj knižničnej a informačnej vedy. Študenti chápu dôležitosť odborného jazyka a snažia sa o zavedenie terminológie do výučby. Učitelia anglického jazyka ale neovládajú terminológiu z oblasti knižničnej a informačnej vedy, a preto sa ju zdráhajú vyučovať. Navyše počet hodín angličtiny je nedostatočný, čo spôsobuje, že sa nezdá byť rozumné zaoberať sa terminológiou, pretože študenti nebudú potom poriadne ovládať ani všeobecný a ani odborný anglický jazyk. Medzi riešenia problému patrí zvýšenie počtu hodín angličtiny alebo vytvorenie nového predmetu zameraného na výučbu odbornej terminológie. Druhú možnosť si vybrala Katedra knižničnej a informačnej vedy na Sliezskej univerzite v Katoviciach, kde sa vyučuje predmet zameraný na anglickú terminológiu v odbore už niekoľko rokov. Zvýšenie počtu hodín všeobecnej angličtiny alebo zavedenie samostatného špecializovaného predmetu nevyrieši sám osebe problém s výučbou terminológie. Kľúčovou otázkou ostane, kto bude učiť anglickú terminológiu, pretože učitelia cudzích jazykov sa necítia byť na to dostatočne kompetentní. Nie je potrebné naučiť tisícky termínov. Znalosť iba najfrekventovanejšie využívaných termínov a gramatických štruktúr nachádzajúcich sa v odborných článkoch a abstraktoch by mala pomôcť študentom v tom, aby mohli využiť informačné zdroje v angličtine. Preto by učitelia mohli realizovať takéto hodiny, pokiaľ si osvoja určité odborné znalosti a terminológiu. Ideálnym riešením by bolo, keby predmet učili učitelia anglického jazyka, ktorí dokončili postgraduálne štúdium v odbore knižničná a informačná veda a rozšírili si svoju znalosť anglického jazyka pomocou čítania anglickej literatúry z tejto oblasti. Okrem učiteľov angličtiny by predmety zamerané na terminológiu mohli vyučovať tiež odborní asistenti z rôznych odborov, pretože dlhodobejšie využívajú odbornú literatúru pre svoj výskum a zúčastňujú sa medzinárodných odborných konferencií. Tieto aktivity im umožňujú osvojiť si odbornú slovnú zásobu a ak majú správnu výslovnosť a ovládajú gramatiku, môžu pomerne jednoducho zvládnuť výučbu predmetov zameraných na anglickú terminológiu. Čoraz viac výskumníkov z oblasti knižničnej a informačnej vedy má medzinárodné jazykové certifikáty ako FCE1, CAE2 alebo CPE3 a niekedy majú aj vyštudovanú angličtinu, čiže predstavujú perfektných kandidátov na post učiteľov terminológie v rámci ich katedier. Učitelia angličtiny a aj výskumníci môžu mať výhrady voči výučbe anglickej terminológie z oblasti knižničnej a informačnej vedy, lebo neexistujú vhodné učebné materiály a nemajú dostatok času pripraviť sa na vyučovanie novej látky. Vytvorenie vlastného učebného materiálu je časovo veľmi náročné, a preto učitelia nie sú priveľmi ochotní vyučovať špecializovanú angličtinu. Myslia si, že je to plytvanie časom (peniazmi), pretože môžu čas, ktorý by strávili nad prípravou hodín, využiť na výučbu kurzov všeobecnej angličtiny na iných školách. Avšak manažment katedry alebo fakulty by mal dohliadnuť na to, aby v rámci katedry bola aspoň jedna osoba zodpovedná za vzdelávanie z hľadiska využívania zdrojov informácií v cudzích jazykoch. Prispeje to nielen k zvýšeniu jazykovej kompetencie študentov, ale môže ich to podnietiť k čítaniu anglickej odbornej literatúry, čo zvýši ich odbornosť. Stáva sa pomerne často, že sa študenti nechcú zúčastniť vzdelávacích programov v cudzine alebo sa zapojiť do medzinárodných projektov, pretože neovládajú dostatočne cudzí jazyk na všeobecnej aj odbornej úrovni. Častokrát sa môžeme stretnúť s názorom, že študenti by sa
mali naučiť odbornú angličtinu sami, lebo štúdium na univerzite je založené na
individuálnej práci a nie na poskytovaní kompilovaných materiálov spracovaných
priamo na využitie. Obávam sa, že ak sa k problému postavíme týmto spôsobom,
situácia sa nezmení k lepšiemu. Je pravda, že študenti musia samostatne pracovať,
pretože nikto sa cudzí jazyk nenaučí za nich, ale niekto by mal organizovať proces
ich učenia, odporúčať vhodné zdroje, hodnotiť ich pokrok a pomôcť im vyriešiť
prípadné problémy. Štúdium cudzieho jazyka, najmä takzvaného jazyka na špeciálne
účely, má špecifický charakter. Nejde o štúdium na skúšky a o následné
zabudnutie všetkých informácií po ich úspešnom dokončení. Keď sa učíte cudzí
jazyk, kľúčovú úlohu hrá systematické a dobre naplánované vzdelávanie a dobrý
systém opakovania. Preto je nevyhnutné, aby v tomto procese učiteľ napĺňal
organizačno-metodologickú funkciu, ktorá zahŕňa aj motivačné aktivity.
Efektívny systém výučby jazyka by nemal byť obmedzený iba na prenos a hodnotenie
znalostí študentov, ale mal by byť zdrojom motivácie a in-
Tieto postupy podstatne ovplyvňujú dĺžku času potrebného pre študenta na zvládnutie jazyka a úroveň, ktorú dosiahnu. Prvé dva postupy slúžia na určenie rozsahu a úrovne materiálu, ktorý sa bude vyučovať. Nanešťastie je náročné explicitne určiť rozsah a nemožné vyučovať všetky termíny, preto by malo byť didaktickým cieľom učiteľov predstaviť študentom vybraný súbor termínov. Terminológia určitého odboru môže obsahovať sto, tucet alebo tisíc lexikálnych jednotiek. Napríklad Encyklopedia współczesnego bibliotekarstwa polskiego4 obsahuje okolo 1 200 hesiel, Słownik terminologiczny informacji naukowej5 1 700 termínov, Polsko-Angielski Tezaurus Informacji Naukowej6 1 300 deskriptorov a nedeskriptorov, Online Dictionary for Library and Information Science7 okolo 5 000 hesiel, Concise Dictionary of Library and Information Science8 okolo 4 500 hesiel a Harrod’s Librarians’ Glossary9 vyše 10 000 hesiel. Lingvistické výskumy uvádzajú, že sto najfrekventovanejšie používaných slov v rámci jazyka pokrýva 60 % textu, 1 000 slov pokrýva 80 % textu a 4 000 slov – 97,5%10. Ak zoberieme do úvahy počet termínov v spomenutých slovníkoch a lexikálne pokrytie textu, môžeme predpokladať, že tisíc termínov je adekvátny počet termínov, ktoré by sa mali vyučovať na predmetoch zaoberajúcich sa terminológiou. Samozrejme hovoríme o tisíc najfrekventovanejších termínoch využívaných v knižničnej a informačnej vede, ktoré môžeme určiť na základe vytvorenia frekvenčného slovníka založeného na odbornej literatúre – odborných článkoch a knihách. Postupy prezentácie a revízie sa sústreďujú na praktické aspekty výučby jazyka, pričom sa poskytuje autorom voľnosť pri prezentácii a metódach revízie. Žiaľ, zatiaľ neexistuje žiadna príručka, ktorá by sa dala využiť pri výučbe terminológie z oblasti knižničnej a informačnej vedy. Aj ten najlepšie navrhnutý učebný materiál neumožní dosiahnutie uspokojivých výsledkov, pokiaľ nebude určený dostatočný počet hodín na výučbu. Vyučujem tri roky terminologické kurzy zamerané na knižničnú a informačnú vedu na Katedre knižničnej a informačnej vedy na Sliezskej univerzite. Každý kurz trvá 45 hodín, ktoré sú rozložené na tri semestre, čo prakticky znamená 1 vyučovaciu hodinu (45 minút) týždenne. Počet hodín sa zatiaľ zdá byť dostatočný na prestavenie základnej terminológie z oblasti knižničnej a informačnej vedy. Ako som už spomenul, neexistujú učebné materiály vytvorené pre študentov knižničnej a informačnej vedy, preto využívam originálne anglické texty. Začíname s prekladom anglických abstraktov z databázy LISA a definícií z terminologických slovníkov (už citovaný Concise dictionary of library and information science). V druhom semestri prekladáme články z anglických periodík, ktoré sú voľne dostupné na internete, napr. Information Research11. Študenti tiež pracujú na projekte, ktorý vyžaduje poľský preklad anglického alebo amerického webového sídla z oblasti knižničnej a informačnej vedy. Tretí semester sa sústreďuje na čítanie a následnú diskusiu ku knihe History of Polish Libraries, ktorá bola vydaná v angličtine. 45 minútové hodiny sú lepšie ako 90 minútové, pretože štúdium terminológie v cudzom jazyku je pre študentov veľmi náročné, najmä pre tých, ktorí neovládajú angličtinu dobre. Práca s originálnymi textami pridáva na obťažnosti, lebo odborný jazyk je charakteristický dlhými vetami a pokročilým, formálnym slovníkom, na ktorý nie sú študenti väčšinou zvyknutí. Navyše učiteľ terminológie, na rozdiel od učiteľa všeobecnej angličtiny, má obmedzený výber techník a foriem prezentácie špecifickej slovnej zásoby pre danú odbornú oblasť. Príliš dlhé a vyčerpávajúce hodiny môžu zničiť motiváciu študentov, ktorá je kľúčová pre vzdelávanie. V roku 2009 vyšiel Anglicko-poľský slovník knižničnej a informačnej vedy (English-Polish Dictionary of Information and Library Science), ktorý zostavil autor tohto príspevku. Slovník bol vytvorený na základe článkov uverejnených v 12 popredných anglických, amerických a kanadských periodikách z oblasti knižničnej a informačnej vedy uverejnených v rokoch 2000 – 2005. Texty článkov obsahovali súbor 20 miliónov slov. 1. Canadian Journal of Information and Library Science 2. Information & Management 3. Information Research – An International Electronic Journal 4. International Journal of Information Management 5. Journal of Academic Librarianship 6. Journal of Documentation 7. Journal of the American Society for Information Science and Technology 8. Library and Information Science Research 9. Library Collections Acquisitions & Technical Services 10. Library Quarterly 11. Library Trends 12. Scientometrics Okrem slovnej zásoby odvodenej z periodík, slovník obsahuje slovnú zásobu 14 odborných a terminologických štandardov, tezaurov a terminologických slovníkov. Celkový počet záznamov (jednoduché termíny, zložené termíny, frázy a slová spojené s termínmi) presahuje 8 tisíc, čo zaraďuje slovník k najväčším a najaktuálnejším bilingválnym slovníkom knižničnej a informačnej vedy v Poľsku. Myslím si, že by bolo užitočné vytvoriť anglicko-poľsko-slovenský slovník založený na materiáli, ktorý som zozbieral, pretože veľká časť práce, konkrétne výber anglických odborných termínov a slovných spojení z veľkého súboru, je už hotová. Myslím si, že naša spolupráca bude prospešná pre slovenských aj poľských študentov, knihovníkov a informačných špecialistov. Spoločne môžeme požiadať o európsky grant na tento projekt. Ešte sa vrátime k otázke výučby jazykov, podľa nás ak chceme, aby naši študenti mali rovnakú možnosť získať vysokú odbornú kvalifikáciu ako študenti z Európskej únie, musia prekonať jazykovú bariéru. Aj keď sa to na prvý pohľad možno nezdá, ide o realizovateľný projekt, ktorý vyžaduje len dobrú vôľu a príslušnú angažovanosť učiteľov a autorít na univerzite, aby sa vytvorilo vzdelávacie prostredie, ktoré zaistí študentom primeranú znalosť cudzích jazykov spolu s ovládaním terminológie špecifickej pre daný odbor. Jacek Tomaszczyk (jacek.tomaszczyk@us.edu.pl) Z anglického originálu Education of the English terminology of library and information science, ktorý autor napísal pre ITlib, preložila Jana Šuchová.
1 Certifikát preukazuje, že jeho vlastník ovláda anglický jazyk na stredne pokročilej úrovni. 2 Certifikát preukazuje, že jeho vlastník ovláda anglický jazyk na pokročilej úrovni. 3 Certifikát preukazuje kvalifikovanú znalosť anglického jazyka. 4 Encyklopedia współczesnego bibliotekarstwa polskiego. Red. K. Głombiowski. Wrocław 1976. 5 Słownik terminologiczny informacji naukowej. Red. Maria Dembowska. Wrocław 1979. 6 Ścibor E., Tomasik-Beck J. Polsko-Angielski Tezaurus Informacji Naukowej. Warszawa 2001. 7 Reitz J. M. Online Dictionary for Library and Information Science [online]. [dostup: 2006-03-18]. Dostupné na internete: <http://lu.com/odlis>. 8 Keenan S., Johnston C. Concise dictionary of library and information science. Vyd. 2. London cop. 2000. 9 Harrod’s Librarians’ Glossary and Reference Book. Compiled by R. Prytherch. Bodmin 2005. 10 Bojar B. Językoznawstwo dla studentów informacji naukowej. Warszawa 2005, s. 317. 11 Information Research http://informationr.net/ir
In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2011, č. 02 [cit. 2011-09-21]. |