Elektronické knihy: utópia, alebo ďalší krok vo výpožičnej službe?
V prvom desaťročí 21. storočia sa mohlo zdať, že elektronické knihy (ďalej e-knihy) ostanú len výstrelkom, slepou uličkou vývoja, technologického boomu konca 20. storočia, a to napriek, ba dokonca práve pre ich masívny nárast v 90. rokoch. Bezpríkladný nárast počtu i prístupnosti e-kníh po roku 1994, nepochybne spojený s rozšírením webu do celého civilizovaného sveta, totiž nesprevádzal adekvátny nárast ich používania, teda čítanosti. Tento fakt dokazujú prieskumy používateľských preferencií (WebAim 2009, WebAim 2008, Oswald 2010) a zároveň sú podporené aj brachiálnymi ekonomickými ukazovateľmi firiem (HP 2009), ktoré vyrábajú či predávajú tlačiarne a iné zariadenia tvoriace z knihy elektronickej zasa raz a znova knihu tradičnú. E-knihy sa však, podobne ako dotykové displeje, vrátili oknom napriek tomu, že sme ich dverami vyhodili. Ak sme už konštatovali, že používanie, teda čítanie e-kníh (v elektronickej podobe) v 90. rokoch minulého storočia a na začiatku tohto storočia neodzrkadľovalo ich početný nárast a jednoduchosť prístupu, tak je nutné aj povedať prečo. Nie pýtať sa prečo, lebo odpoveď už poznáme dlhodobo, lebo podobne ako dotykové displeje v prípade bežných stolových monitorov boli nepraktické, nepohodlné až nezdravé, rovnako to bolo a aj je s čítaním kníh na osobnom či prenosnom počítači. Takýto je príliž veľký, ťažký, neskladný, má krátky čas použiteľnosti bez zdroja napätia a v neposlednom rade jeho dlhodobé používanie škodí zdraviu z viacerých dôvodov. Znova však poznáme riešenie na tieto problémy: čítačka e-kníh. Zariadenie, ktoré má približne rovnaké rozmery a hmotnosť ako tradičná kniha, vydrží bez pripojenia do siete rádovo dlhšie ako prenosný počítač (teda minimálne tak ako mobilný telefón, keďže toto je referenčný rámec súčasného používateľa e-služieb) a nepoškodzuje neúmerne zdravie, najmä oči vďaka inej zobrazovacej technológii. Zariadenia tohto druhu vznikli už pred 15 rokmi, no neuspeli. Čiastočne preto, že boli technologicky nevyspelé (na čo však v konzumnej ekonomike je spoľahlivým liekom ich generačná obnova), no najmä však z dôvodu nedostupnosti, a to nie len finančnej, ale aj predajnej: mimo veľkých miest v USA a Japonsku ich nebolo možné kúpiť. Bežný používateľ v strednej a východnej Európe o nich ani len nevedel. Začarovaný kruh vysokej ceny spôsobenej malou rozšírenosťou, a tým nevyhnutnej výroby v malých sériách, ktorá je významne náročnejšia ako veľkovýroba a nízkeho rozšírenia spôsobeného nízkou predajnosťou sa podarilo preťať až nedávno dvom globálnym gigantom: Amazonu so svojou čítačkou Kindle (Amazon 2010) a Applu so svojím tabletom určeným prominentne i na čítanie kníh Ipad (Apple 2010). Teda na to, aby sa používala/čítala e-kniha, je dôležitá nielen samotná kniha (obsah, dokument), ale aj jej čítačka, teda materiálna podoba, ktorá ju približuje širším masám používateľov. Samostatná dostupnosť e-knihy (napr. jej umiestnenie na internete) ešte z objektívnych aj subjektívnych príčin väčšine čitateľov neumožňuje používať takéto zdroje. To umožňuje až vlastníctvo alebo aspoň možnosť jednoduchého prístupu k e-čítačke. A práve toto je situácia, ktorú doteraz knižnice zanedbávali, ak nechceme povedať úplne ignorovali. Právom možno konštatovať, že v našich zemepisných šírkach nie sú elektronické knihy „populárne“ najmä preto, že v češtine či slovenčine ich je nepomerne menej ako vo svetových jazykoch (najmä angličtine), no nemožno ignorovať ani fakt, že aj tie, ktoré k dispozícií sú, sa elektronicky nepoužívajú a naďalej prevažuje ich tlačená, papierová podoba. Výzvou pre knižnice (na začiatok pre akademické a vedecké, no zo strednodobého hľadiska aj verejné) do budúcnosti je teda využívanie e-kníh spolu s čítačkami. Používanie čítačiek na prezenčné štúdium starých a vzácnych tlačí je na jednej strane nepomerne výhodnejšie ako poskytovanie samotného dokumentu pre knižnicu samotnú, no na rozdiel od zobrazovania jej stránok na tradičnom osobnom počítači aj výrazne pohodlnejšie pre používateľa. Podobné výhody sa dostavia pri nasadení čítačiek na sprístupňovanie dokumentov, ktorých počet exemplárov vo fonde je nižší ako počet záujemcov. Ak teda v minulosti, a čiastočne aj v súčasnosti, knižnice poskytovali používateľom možnosť čítať, teda používať predmet, na ktorý ich materiálne prostriedky nestačili, možno analogicky takúto možnosť čítania aplikovať aj na čítačky e-kníh. Je to šanca, možno neopakovateľná, ako dokázať širokej verejnosti, že „tradičná“ knižnica má svoju nezastupiteľnú úlohu aj v druhej dekáde 21. storočia, ba dokonca že spája to najlepšie z kultúrno-historickej tradície s technologickou avantgardou vlastným, špecifickým spôsobom, a tým si zasluhuje miesto medzi poprednými inštitúciami civilizovaného štátu a národa. Dokážeme ju využiť lepšie ako tie predošlé? Neviem, no viem, že priestor sa s každou premárnenou šancou zmenšuje.
Zoznam bibliografických odkazov: WebAIM: Screen Reader User Survey Results. [online]. [cit. 27.7. 2010]. Dostupné na internete: <http://www.webaim.org/projects/screenreadersurvey2/> WebAIM: Survey of Preferences of Screen Readers Users. [online]. [cit. 12.11. 2009]. Dostupné na internete: <http://www.webaim.org/projects/screenreadersurvey/> Oswald., Ed: E-books take longer to read than print, study
says | Tech Gear News – Betanews. HP Investor Relations – Annual reports. [online]. [cit. 27.7. 2010]. Dostupné na internete: <http://h30261.www3.hp.com/phoenix.zhtml?c=71087&p=irol-reportsAnnual> Amazon.com: International Content Store. [online]. [cit.
27.7. 2010]. Apple – iPad – See the web, email, and photos like never before. [online]. [cit. 27.7. 2010]. Dostupné na internete:<http://www.apple.com/ipad/>
Peter Weisenbacher (peter@weisenbacher.com)
In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2010, č. 03 [cit. 2010-09-30]. |