Efektívnosť využívania e-zdrojov NISPEZ – dotazníkový prieskum
V rámci národného projektu Národný informačný systém podpory výskumu a vývoja v SR – prístup k elektronickým informačným zdrojom (NISPEZ) je sprístupňovaných 16 kolekcií licencovaných odborných a vedeckých elektronických informačných zdrojov1. Medzi inštitúcie, ktoré majú zabezpečený prístup, patrí 21 verejných VŠ a univerzít a 4 vedecké knižnice (Centrum vedecko-technických informácií SR /CVTI SR/, Ústredná knižnica SAV, SNK v Martine a Univerzitná knižnica v Bratislave). Vzhľadom na množstvo finančných prostriedkov z európskych fondov vynakladaných na nákup licencií pre prístup k e-zdrojom a počet zúčastnených inštitúcií projektu, CVTI SR ako jeho riešiteľ každoročne vyhodnocuje efektívnosť využívania týchto e-zdrojov. Hodnotenie efektívnosti využívania EIZ je ťažiskovou etapou aktivity 1.1 projektu (Zabezpečenie nákupu a prístupu k elektronickým informačným zdrojom a optimalizácia ich portfólia pre potreby výskumu a vývoja). Hodnotenie na jednej strane spočíva v pravidelnom sledovaní a vyhodnocovaní štatistických údajov využívania jednotlivých EIZ, na strane druhej spočíva vo vyhodnocovaní požiadaviek, potrieb a miery spokojnosti pracovníkov výskumu a vývoja (VaV) s portfóliom e-zdrojov sprístupňovaných v rámci projektu. Na dokreslenie obrazu o tom, aký je reálny dosah efektívneho využívania EIZ pre VaV, sa v rámci hodnotenia rámcovo sleduje aj úroveň informačnej gramotnosti a publikačného správania cieľovej skupiny pracovníkov VaV. Výstupom spomínanej aktivity bude hodnotiaca správa s názvom Vyhodnotenie miery využívania EIZ a optimalizácie portfólia EIZ a skladby používateľských organizácií. Podklady na hodnotenie sa získavajú:
Dotazníkový prieskum používateľov e-zdrojov NISPEZ Dotazníkový prieskum, ktorého úlohou je mapovať stav prvého roku existencie projektu NISPEZ, t. j. roku 2009, bol naplánovaný na prvú polovicu roka 2010 a potom každoročne – v tom istom období – počas celého trvania projektu NISPEZ. Tím riešiteľov projektu vytvoril dotazník – má 30 otázok, ktoré sú rozložené do nasledujúcich 6 okruhov: I. okruh: demografické údaje, II. okruh: význam EIZ pre výskum, vývoj a pedagogickú činnosť, III. okruh: dostupnosť EIZ a ich publicita, IV. okruh: informačná gramotnosť používateľov EIZ, V. okruh: spokojnosť s obsahom a portfóliom EIZ, VI. okruh: publikačné správanie používateľov EIZ. Dotazník NISPEZ bol umiestnený na webovej stránke iAnkety.sk v dňoch 13. 5. – 13. 6. 2010. Na jeho vyplnenie boli priamo e-mailom vyzvaní vedecko-pedagogickí pracovníci VŠ a univerzít, ktorí mali svoje e-mailové adresy zverejnené na webových stránkach inštitúcií, v ktorých pracujú. Vedeckí pracovníci SAV boli o vyplnenie dotazníka požiadaní prostredníctvom riaditeľov jednotlivých ústavov. Informácie o dotazníku boli umiestnené aj na webových stránkach projektu NISPEZ, CVTI SR, na portáli InfoLib a na mnohých webových stránkach jednotlivých inštitúcií zapojených do NISPEZ a ich akademických knižníc. Celkovo dotazník vyplnilo 1 375 respondentov. Analýza získaných údajov zo štatistík umožní tímu riešiteľov projektu vyhodnotiť efektívnosť využívania EIZ NISPEZ – objektívne posúdiť existujúce portfólio EIZ a skladbu používateľských organizácií. Ďalej umožní optimalizovať portfólio EIZ, t. j. potvrdiť daný stav alebo (v odôvodnených prípadoch) ho prehodnotiť a navrhnúť zmeny v nadchádzajúcom období (napr. zmeny skladby oprávnených používateľov). Jedným z cieľov dotazníkového prieskumu je taktiež odpovedať na otázky súvisiace s efektívnym využívaním EIZ projektu – zistiť, či sú e-zdroje využívané dostatočne a efektívne, aká je spokojnosť s aktuálnym portfóliom e-zdrojov, s aktuálnym nastavením inštitúcií a aké sú potreby a požiadavky reálnych pracovníkov VaV na informačné zabezpečenie svojho výskumu. O samotnom využívaní EIZ najviac vypovedajú štatistiky ich využívania, tie je však vhodné skombinovať aj s ďalším typom kvantitatívneho prieskumu – napr. dotazníkom. Až potom je možné pozrieť sa na problematiku v širších súvislostiach a vidieť ju komplexne z viacerých uhlov pohľadu – jednak z pohľadu realizátora projektu NISPEZ, ale hlavne z pohľadu samotného používateľa e-zdrojov – poznať jeho postoje, názory, postrehy... Ďalšími cieľmi prieskumu je zistiť zaujímavosti o našich používateľoch, ako napr. úroveň informačnej gramotnosti či publikačného správania, ale aj spoznať slabé miesta v sprístupňovaní a publicite e-zdrojov. Akademické a vedecké knižnice tak získajú nové námety a podnety, ako pružne reagovať na aktuálne informačné potreby a záujmy používateľa a ako poskytovať dôveryhodný a kvalitný vedecký obsah a služby s pridanou hodnotou v konkurenčnom prostredí internetu. Význam spätnej väzby je v tomto prípade nesporný. Aký teda je súčasný používateľ EIZ a ako ho možno vidieť v súvislosti s výsledkami dotazníkového prieskumu používateľov EIZ NISPEZ? Súčasný používateľ EIZ očami dotazníkového prieskumu – zhrnutie Výsledky dotazníkového prieskumu používateľov e-zdrojov NISPEZ a ich interpretácií možno zhrnúť do piatich tematických okruhov, na základe ktorých bol dotazník zostavený. I. okruh: demografické údaje Medzi počtami respondentov – používateľov EIZ v jednotlivých demografických kategóriách nie sú podstatné rozdiely, dá sa povedať, že sú približne rovnako zastúpené (či sú to ženy do 35/nad 35 rokov alebo muži do 30/nad 35 rokov). Najviac z nich patrí medzi vedecko-pedagogických pracovníkov/pracovníčok. Poradie inštitúcií, na ktorých používatelia e-zdrojov pôsobia – najviac na Univerzite Komenského v Bratislave, nasleduje SAV, STU v Bratislave, Žilinská univerzita v Žiline atď. Prevažujúce tematické zameranie: spoločenské a humanitné vedy, nasledujú prírodné vedy a technické vedy. II. okruh: význam EIZ pre výskum, vývoj a pedagogickú činnosť Súčasný (väčšinový) používateľ e-zdrojov pracujúci v oblasti výskumu a vývoja na Slovensku sa javí ako používateľ-samouk s vyšším stupňom informačnej gramotnosti, ktorí prevažne využíva EIZ, už menej tlačené dokumenty. S e-zdrojmi pracuje systematicky a pravidelne. Systematickú a pravidelnú prácu s EIZ, ktorá je deklarovaná, nie je možné jednoznačne preukázať. Skúsenosti z praxe hovoria skôr o nárazovom využívaní EIZ (zorientovanie sa v novej vedeckej problematike, začiatok novej pracovnej úlohy, písanie kvalifikačnej práce, hľadanie citácií pre akreditáciu či získanie vedeckej hodnosti a pod.). Napriek tomu, že súčasný používateľ pozná EIZ potrebné pre svoju prácu v odbore, je si ochotný tieto vedomosti rozširovať o nové poznatky. Za veľmi pozitívne možno hodnotiť fakt, že EIZ dokáže využívať nielen z miesta svojho pracoviska, ale aj prostredníctvom vzdialeného prístupu (napr. z domu). O tejto možnosti však stále mnohí používatelia nevedia, resp. ju nemajú k dispozícii, a preto knižniciam vyčítajú, že takéto služby neposkytuje alebo o nich nedostatočne informuje. Treba ešte podotknúť, že samotný používateľ význam EIZ zbytočne nepreceňuje a nepovažuje ich za kľúčový faktor svojej profesie, ale skôr za jeden z viacerých rovnocenných faktorov, ktoré majú vplyv na kvalitu jeho štúdia, vedeckej či pedagogickej práce. III. okruh: dostupnosť EIZ a ich publicita Za veľmi pozitívne pokladáme už spomínanú úroveň informačnej gramotnosti súčasného používateľa. Tá sa v praxi prejavuje tak, že používateľ dokáže v e-zdrojoch vyhľadávať samostatne, uvítal by však viac informácií o zdrojoch samotných, o možnostiach, ako sa v nich zorientovať. V tejto súvislosti treba klásť dôraz na význam webových prezentácií, pretože tie slúžia ako základná orientačná pomôcka o existencii EIZ a o možnostiach ich využívania. Táto informácia o EIZ sa potom dokáže šíriť medzi kolegami a kamarátmi aj ústnym podaním. Naopak, len nepatrné množstvo používateľov za zdroj informácií o ponuke EIZ považujú semináre, podujatia, propagačné materiály, resp. masmédiá. Súčasný používateľ e-zdrojov patrí medzi tých, ktorí doteraz neabsolvovali žiadne semináre a kurzy zamerané na vyhľadávanie a efektívne využívanie EIZ. Tvrdí však, že seminárov by sa zúčastnil len za podmienky, že by sa týkali jeho odboru a konali by sa v mieste jeho pracoviska. Niet sa však čomu čudovať, výsledky prieskumu jasne ukazujú, že dnešný používateľ získal zručnosť vo vyhľadávaní a v práci s EIZ najmä neformálnymi formami vzdelávania (samoštúdium, kamaráti, kolegovia...). Pri získavaní vedomostí a zručností z oblasti využívania EIZ výrazne absentuje podiel štúdia na VŠ či univerzite, čo by malo byť skôr opačne. Aj keď jednoznačne dominuje samostatnosť používateľa – prakticky už ako jeho základná črta či vlastnosť, určitá časť používateľov sa netají tým, že by uvítala pomoc a správnu navigáciu k EIZ, aby presne vedeli, kde a ako majú hľadať. Tu sa jasne črtá priestor pre knižnice, ktoré by sa mali snažiť skvalitňovať, sprehľadniť svoje ponuky e-zdrojov, čím umožnia používateľovi správnu navigáciu. Používateľ by nemal váhať, v ktorom zdroji začať realizovať svoj informačný prieskum, ku zdrojom by mal byť správne navigovaný. Do istej miery to súvisí aj so zavádzaním takých inovatívnych služieb a nástrojov, ktoré v maximálnej miere používateľovi uľahčia nielen samotné vyhľadávanie v e-zdrojoch, ale aj orientáciu a navigáciu v portfóliu EIZ inštitúcie (napr. zavedenie nástrojov Metalib a SFX). IV. okruh: informačná gramotnosť používateľov EIZ K zostaveniu profilu súčasného používateľa je potrebné doplniť ešte niekoľko poznatkov získaných analýzou odpovedí dotazníka. Medzi ne patrí napr. aj to, že pri vyhľadávaní v e-zdrojoch je používateľmi najviac využívané pokročilé vyhľadávanie (advanced search). Možno to hodnotiť pozitívne, pretože z toho vyplýva, že súčasný používateľ dokáže pri vyhľadávaní formulovať svoje dotazy aj do viacero vyhľadávacích polí súčasne, kombinovať podľa rôznych kritérií, napr. kombinovať aj za pomoci boolovských operátorov (AND, OR, NOT) a pod. Medzi pokročilé formy vyhľadávania možno zaradiť napr. aj rôzne nástroje na úpravu a prácu s výsledkami. Týmto spôsobom si vie používateľ sám znížiť mieru neistoty a neurčitosti a tak sa priblížiť k ideálnemu relevantnému výsledku informačného prieskumu. Medzi ďalšie poznatky patrí aj to, že používateľ, okrem pokročilého vyhľadávania, dokáže využívať aj rôzne nástroje a služby súvisiace s EIZ. Medzi najviac využívané patrí možnosť ukladania si nájdených záznamov a textov do svojich priečinkov, ďalej používanie nástrojov na vytváranie zoznamu citácií, nástrojov personálnej bibliografie a pod. Z prieskumu napr. vyplýva aj to, že súčasný používateľ EIZ však nepotrebuje zdieľať výsledky svojich vyhľadávaní s ostatnými pracovníkmi. Za ďalšiu príznačnú vlastnosť súčasného používateľa e-zdrojov možno jednoznačne zaradiť aj jasnú (takmer výlučnú) orientáciu na plné texty dokumentov, a to najmä z e-časopisov a z e-kníh. Táto orientácia je priamoúmerná s odmietavejším postojom k bibliografickým databázam, o scientometrických databázach nehovoriac. Situácia okolo citačných databáz je asi najmenej jasná a jednoznačná. Cítiť tu aj váhanie používateľov, ktoré zrejme vychádza z nevedomosti jednoznačne rozpoznať rozdielnosť obsahu medzi spomenutými typmi databáz. Z uvedeného vyplýva, že používatelia síce z časti poznajú informačnú hodnotu získanú z bibliografických databáz, ale ju nepreceňujú, no ani úplne nepodceňujú. Za dôležitý poznatok možno považovať zistenie, že používatelia vnímajú EIZ (ako také) najmä ako zdroje primárnych dokumentov (pôvodné autorské práce – plné texty) a nie za zdroje informácií o dokumentoch (bibliografické záznamy, abstrakty, citácie...). Z tohto plynie úloha pre nás – hľadať možnosti, ako podporiť používateľa v tom, aby začal využívať viac aj sekundárne e-zdroje. Veď trendom vydavateľov či agregátorov bibliografických obsahov je už dlhší čas vytvárať prepojenie aj na ich plné texty. V konečnom dôsledku môže využívanie sekundárnych e-zdrojov priniesť používateľovi výhody, pretože ich význam spočíva v tom, že slúžia:
Negatívna situácia týkajúca sa využívania scientometrických databáz sa môže zmeniť, pretože je predpoklad, že vďaka tendencii prerozdeľovať finančné prostriedky na VaV na základe ich hodnotenia, a to aj na základe publikačnej činnosti a výstupov z citačných a scientometrických databáz, bude narastať aj ich význam, a teda aj podiel ich využívania. V. okruh: spokojnosť s obsahom a portfóliom EIZ Ako súčasný používateľ hodnotí svoju spokojnosť s ponukou EIZ? Iba ako čiastočnú spokojnosť (viac než 60 % respondentov). Len 1/3 používateľov vyslovuje úplnú spokojnosť. Dôvodov bude pravdepodobne viac:
Prvým dôvodom je už spomínaný dopyt súčasného používateľa po plných textoch dokumentov. Ide zrejme o logickú a prirodzenú požiadavku používateľov mať prístup k čo najširšej ponuke primárnych zdrojov. Objektívne je však len veľmi ťažké ju naplniť, a to z viacerých dôvodov – najmä však z dôvodu limitovaných finančných prostriedkov. Na druhej strane vyhovenie tomuto dopytu za každú cenu by nemuselo byť až také efektívne, lebo časopisy sa v jednotlivých databázach častokrát prekrývajú, takže by vznikali duplicity a pod. Taktiež presýtenosť používateľa ponukou e-zdrojov by mohlo viesť k jeho informačnému preťaženiu. Ideálnejšie by bolo napr. naučiť používateľov využívať viac aj bibliografické a citačné databázy, ktoré dokážu používateľa vopred informovať o obsahu a hodnote plného textu Používateľ by teda veľakrát nemusel siahať po takom množstve plných textov, ale by sa mohol zamerať len na niekoľko skutočne relevantných. Zrejme za úvahu stojí aj predstava zaviesť možnosť pre individuálnu „kúpu“ konkrétneho vedeckého obsahu (články, knihy, kapitoly z knihy a pod.) používateľom priamo od vydavateľa (tzv. pay per view) alebo zlepšiť informovanosť o možnostiach MVS a MMVS knižníc. Tretine používateľov chýba širšia ponuka e-kníh. Požiadavku možno považovať za legitímnu, pretože vzhľadom na obrovské počty e-kníh nachádzajúcich sa v renomovaných databázach je nutné skonštatovať, že v ponuke EIZ projektu NISPEZ ich je minimálne. Požiadavka na väčší časový rozsah ponuky plných textov časopisov má tiež opodstatnenie. Prinieslo by to rozšírenie portfólia o archívne čísla časopisov, čo má pre mnohých pracovníkov VaV veľký význam. Spomínaná požiadavka je však limitovaná najmä finančnými prostriedkami. Z výsledkov ďalej vyplýva, že nespokojnosť súvisí aj so zastúpením vedných odborov v portfóliu EIZ NISPEZ. Najmenej sú zastúpené spoločenské a humanitné vedy (tento názor prezentovalo viac než 41 % respondentov), vo väčšej miere sú zastúpené technické vedy, prírodné vedy či lekárske. Naopak, mnohí z používateľov sa pozitívne vyjadrili o dobrom zastúpení prírodných, lekárskych aj technických vied v databázach NISPEZ. Svedčí o tom aj fakt, že oveľa väčšiu nespokojnosť respondenti prejavili so zastúpením humanitných a spoločenskovedných odborov, kde zároveň pozitívne ohlasy na zastúpenie týchto vied úplne absentovali. Faktom však ostáva, že spoločenské a humanitné odbory zastúpené v databázach sú (i keď len ako súčasť multidisciplinárnych databáz a aj o miere zastúpenia sa dá diskutovať). Objektívne posúdenie problému by si zaslúžilo hlbší prieskum, pretože by sa možno zistilo, že nespokojnosť so zastúpením odboru úzko súvisí so schopnosťou zorientovať sa v ponuke e-zdrojov a nájsť si zdroj pre svoj odbor. Iste je zaujímavé zistenie, ktoré typy a konkrétne databázy súčasný používateľ najviac využíva. Z prieskumu je na prvý pohľad zrejmé, že lepšie sú na tom tie databázy, ktoré už používatelia poznali a mali možnosť ich využívať ešte pred realizovaním projektu NISPEZ. Na druhej strane sa dá skonštatovať aj určitá súvislosť aj s tematickým zameraním databáz. Databázy zamerané multidisciplinárne sú na tom o poznanie lepšie než databázy užšie špecializované, resp. vyslovene monotematické. Napríklad databázu SCOPUS najviac pozná a zároveň ju aj využíva až 61 % respondentov. SCOPUS má zároveň aj najmenší podiel tých, ktorí ju poznajú a nevyužívajú, no zároveň aj najmenší podiel tých, ktorý túto databázu vôbec nepoznajú. V tesnom závese nasledujú databázy ScienceDirect, SpringerLink a potom databázy platformy Web of Knowledge (okrem – ESI). Medzi známejšie a viac využívané databázy možno ešte zaradiť Wiley InterScience (v súčasnosti Wiley Online Library). VI. okruh: publikačné správanie používateľov EIZ Na dokreslenie pohľadu na súčasného používateľa EIZ možno ešte pozitívne skonštatovať, že väčšina používateľov má zavedený určitý systém evidencie použitých informačných zdrojov. Niektorí majú na to zavedený vlastný systém, iní dokážu na uchovávanie informačných zdrojov používať aj nástroje personálnej bibliografie. Ďalej možno povedať, že súčasný používateľ publikuje výsledky svojej vedeckovýskumnej práce aj v domácich a zahraničných monografiách, časopisoch, zborníkoch a pod. Pri rozhodovanie, v ktorom časopise publikovať svoj príspevok, však nevyužíva citačné a scientometrické databázy, pretože zrejme nekladie veľký dôraz na to, aby sa uistil v tom, že pre svoj príspevok si vybral práve prestížnejší, karentovaný časopis. Pri tvorbe odkazov na citované zdroje sa riadi viac smernicami redakcie časopisu, v ktorom chce publikovať, než normami na citovanie, čo možno považovať za logické, no so snahou o zjednotenie metodík citovania to nič nemá spoločné. Na záver opäť povzbudivé konštatovanie, pretože súčasný používateľ e-zdrojov (z oblasti VaV) proklamuje, že svojich študentov a doktorandov pravidelne naviguje a motivuje k využívaniu e-zdrojov. Toto možno hodnotiť ako pozitívny signál, pretože vysokoškolských učiteľov možno považovať za tých, ktorí majú (mali by) mať zásadný vplyv na formovanie vzťahu a návyku využívať EIZ študentmi pri riešení vedeckých úloh a problémov, písaní prác a pod. V súčasnosti riešiteľský tím projektu NISPEZ pripravuje hodnotiacu správu, ktorej obsahom budú okrem vyhodnoteného dotazníka používateľov aj vyhodnotené štatistiky využívania EIZ. Hodnotiaca správa bude:
Kompletné a grafické spracovanie výsledkov dotazníkového prieskumu nájdete v samostatnej prílohe (doc + pdf; cca 10 MB)
1Viacslovný pojem elektronické informačné zdroje budeme ďalej v texte vyjadrovať skratkou EIZ, alebo tiež synonymickým výrazom e-zdroje. Michal Sliacky (michal.sliacky@cvtisr.sk)
In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2010, č. 03 [cit. 2010-09-30]. |
