IT a služby Slovenskej poľnohospodárskej knižnice pri SPU v Nitre vo svetle aktuálnych trendov, možností a skúseností Ľubica JEDLIČKOVÁ – Rastislav
MUCHA
„... technika bez mysle je
hluchá a slepá, a najmä drahá.“ Úvod Informačné a komunikačné technológie – pre jedného ešte stále strašiak, pre druhého absolútne nevyhnutná a existenčná súčasť každodenného života. Či už pracovného alebo súkromného. Čoraz viac však platí, že práve schopnosť zmysluplného a efektívneho nasadenia prostriedkov IKT do procesov a služieb – knižnice nevynímajúc – je v súčasnosti podmienkou úspechu či neúspechu „na trhu“. Nástup a rozvoj elektronického komunikačného prostredia a nového komunikačného média – internetu – je mnohými autormi označovaný za jednu z paradigiem v oblasti IT v 20. storočí. O mieste a úlohe internetu v modernej spoločnosti sa popísalo už veľa a diskusie o aktuálnych otázkach a prognózach najmä vo vzťahu k sociálnym interakciám tohto fenoménu stále prebiehajú. Rovnako sa už niekoľko desiatok rokov vedú rozsiahle diskusie o tom, ako sa nové prostredie a médium „podpíšu“ na existencii a funkciách knižníc a ich služieb. Web, ktorý sa rozšíril ako jedna z najznámejších služieb internetu, taktiež vytvoril nielen kvalitatívne nové komunikačné prostredie, ale formuje sociálne vzťahy, ktoré sa stali objektom a predmetom výskumu samostatných oblastí sociológie a psychológie. Vlastné prístupy a metódy v tomto smere aplikuje informačná veda, v rámci ktorej sa v posledných dvoch desaťročiach rozvíja aj webometria ako vedecká disciplína, ktorá skúma kvantitatívne aspekty webových informačných zdrojov a ich využívanie. Vychádza z princípov a metód bibliometrie a informetrie, v najvšeobecnejšej rovine zahŕňa analýzu hypertextových odkazov a obsahu. Búrlivé diskusie sa vedú v súvislosti s označovaním vývoja WWW použitím „generačnej škály“. Web 2.0 – termín, ktorý podľa jeho tvorcu Tima O’Reillyho (2005) charakterizuje smerovanie vývoja globálnej komunikačnej „pavučiny bez pavúka“ v posledných piatich rokoch na kvalitatívne novej úrovni, úrovni „druhej generácie“. Podstatu tohto vývojového štádia možno podľa nášho názoru vyjadriť sloganom „bližšie k masám“, hoci sám tvorca webu T. Berners-Lee tvrdí, že väčšina z toho, čo sa dnes označuje ako web 2.0, jestvovalo od jeho počiatku. Podobne „webmaster Ameriky“ B. White vyjadril nesúhlas s označovaním webu a číslovaním jeho verzií, nakoľko technologický pokrok je podmienkou a zároveň základňou rozvoja a našou snahou by malo byť, aby sa technologické zmeny používali oveľa efektívnejšie, ako sa to častokrát deje – samotné technologické zmeny totiž nič neznamenajú (White, 2010). Bez ohľadu na to, či sa stotožníme s názormi O’Reillyho a ďalších predstaviteľov tohto myšlienkového prúdu, alebo sa stotožníme s názormi T. Bernersa-Leeho a ďalších (Crawford, 2005), skutočnosťou zostáva búrlivý rozvoj sieťovej komunikácie a jej prostriedkov, ako aj existenčný vplyv internetu a webu na základné procesy, činnosť a služby knižníc. Knižnice a globálne informačné prostredie Už samotný vznik a rozvoj internetu a neskôr webu radikálne zasiahol do existencie a pôsobenia knižníc a teraz sú tieto inštitúcie postavené pred novú existenčnú potrebu – reflektovať na aktuálne trendy webu druhej generácie a s tým spojenými potrebami a návykmi svojich používateľov, čo je veľmi heterogénna a diverzifikovaná komunita. Kým pred niekoľkými rokmi knižnice „bojovali“ o zabezpečenie relevantných informačných zdrojov pre svojich používateľov a elektronické komunikačné prostredie otvorilo priestor pre ich dostupnosť, v súčasnosti musia riešiť problém efektívneho využívania bohatej a širokospektrálnej ponuky informačných produktov, ktorých kvalita je vyjadrená aj cenou na trhu. Takže používateľ má informácie k dispozícii, ale mení postoj – chce mať možnosť pristupovať k nim na platforme 24/7 a v tomto rozsahu požaduje aj podporu svojich aktivít. Tak sa Web 2.0 dostáva do knižníc a vzniká koncept „knižnice druhej generácie“ – Library 2.0, L 2.0, ktorá reflektuje na potreby služieb novej kvality, požiadavky zvyšovania informačného komfortu používateľov. Prichádza „používateľ 2.0“ . Knižnica novej generácie okrem iného využíva wiki, RSS, blogy, open source riešenia, integráciu rôznych externých aplikácií a dôraz sa kladie na participáciu používateľa na procesoch a službách. Problémy, ktoré budovanie „knižníc druhej generácie“ otvára, sa týkajú najmä efektívnej integrácie technológií, zdrojov a možností využívania, adaptability knihovníkov a orientácie na výskum a ďalší rozvoj (Fan Bingsi – Hu Xiaojing, 2006). Knižnice sa menia, objavujú svoje limity a požiadavky používateľov sú transformované novými modelmi služieb a prístupom k zdrojom. Zásadným spôsobom sa vyžaduje zmena „fyzických“ aj virtuálnych služieb, jadrom sú používateľsky zamerané zmeny. Všetky zmeny sa však musia realizovať na základe dôkladného monitoringu existujúceho stavu a reálneho hodnotenia technických a personálnych dispozícií (Casey – Savastinuk, 2006). Používateľ nehľadá knižnicu, hľadá informácie. Knižnice nemôžu čakať na návštevníka, ale musia ho aktívne „loviť“ vo virtuálnom priestore. L 2.0 predstavuje „novú úroveň prepojenia technológií, zdrojov, systémov, služieb a aktívnych používateľov“ (Steinerová, 2007). Základným prvkom je potreba „bezbariérového prístupu“ (Paulíková, 2007) nielen v zmysle fyzickom, ale vo vzťahu práve k virtuálnemu prostrediu v podobe dostupnosti informačných zdrojov knižnice kedykoľvek a kdekoľvek. IT podpora procesov v SlPK alebo pohľad na vybrané elektronické služby knižnice Webové sídlo (http://www.slpk.sk) Slovenská poľnohospodárska knižnica ponúka prístup k svojim službám prostredníctvom webových stránok, ktoré sú súčasťou webového sídla inštitúcie. Určité špecifikum v porovnaní s ďalšími akademickými knižnicami je v tom, že doména je registrovaná ako doména druhej úrovne, s čím sa štandardne stretávame na úrovni univerzít a nie ich akademických knižníc. Stránky sú cestami k službám, informačným zdrojom a ďalším informáciám. Napriek snahe správcov samostatné webové sídlo (SlPK má aj sekciu na univerzitnom webe) už nezodpovedá aktuálnemu vývoju v tejto oblasti a v najbližšom čase je plánovaný prechod na riešenie, ktoré je zároveň aj v súlade s požiadavkami, ktoré na webové sídlo verejnej inštitúcie kladie výnos MF SR (zákon č. 312/2010 Z. z.). Na základe prijatej koncepcie rozvoja SlPK, (vy)budovanej infraštruktúry, analýzy prístupov a prevádzkových nákladov bude implementované formou CMS pre internet aj intranet.
Výpožičné služby, online katalóg, MVS SlPK patrila medzi prvé knižnice na Slovensku, ktoré sprístupnili svoj katalóg vo virtuálnom prostredí. Elektronický katalóg bol riešením na objednávku a po čase nastala potreba jeho nahradenia novým modelom. To, čo používateľ dostáva, je štandard, ktorý sa od tejto aplikácie očakáva už dávno. Od roku 2007 knižnica používa systém ARL. Virtuálni návštevníci majú k dispozícii v rámci katalógu všeobecnú zbierku, ďalej špecializované kolekcie budované v rámci projektov riešených na SPU (Klimatická zmena a sucho, Tradičné agroekosystémy) a bibliografickú databázu SlPK (výberovo ponúka zdroje až do úrovne plných textov). Nakoľko časť fondu bola po rekonštrukcii budovy presunutá z uzavretého modelu do priestorov voľného výberu v rámci všeobecnej študovne, zobrazovanie informácií o dokumentoch v rámci katalógu je upravené vzhľadom na potrebu poskytovať diferencovaný obsah pre ľahšiu orientáciu čitateľa. Registrovaní používatelia majú v rámci elektronických výpožičných služieb k dispozícii po prihlásení svoje konto a operácie nad ním (výpožičky – aktuálny stav, predlžovanie, rezervácie dokumentov). Výpožičný systém umožňuje predregistráciu čitateľa, na základe ktorej si môže záujemca vystavovať žiadanky na dokumenty, pričom celá agenda je ukončená pri jeho osobnej návšteve v knižnici. O presune komunikácie do virtuálneho prostredia a preferenciách používateľov vypovedá krátka štatistika za obdobie január 2009 až jún 2010: Počet prihlásení z priestorov knižnice 33 824 Počet prihlásení mimo priestorov knižnice 64 681 Počet vstupov z priestorov knižnice 115 639 Počet vstupov mimo priestorov knižnice 468 244 Počet vyhľadávaní z priestorov knižnice 302 914 Počet vyhľadávaní mimo priestorov knižnice 519 683 Ako sme poznamenali, pri online katalógu ide o štandardnú kvalitu, ktorá však už vyžaduje prehodnotenie klasického vzorca „nájsť dokument“ – „objednať dokument“ – „vypožičať dokument“. Alebo v horšom prípade získať iba informáciu o tom, že dokument má určitý počet exemplárov a všetky sú vypožičané. Vývoj integruje do katalógov služby, ktoré rozširujú možnosti tak vyhľadávania, ako aj dostupnosti dokumentov, čím výpožičné služby dostanú komplexný, „nadinštitucionálny“ charakter. Na druhej strane predimenzované riešenia môžu priniesť viac negatív ako kvality. Katalógy nie sú portálmi, môžu však byť významným stavebným prvkom informačného portálu knižnice. Nástroje na takéto riešenia sú nielen k dispozícii už niekoľko rokov a v zahraničí ich knižnice aj využívajú. Vzdialený prístup (TuKAN) Jedným z prostriedkov, ako môže knižnica zvyšovať nielen používateľský komfort, rozširovať a skvalitňovať ponuku elektronických služieb, ale zároveň zvyšovať efektívnosť vynakladaných prostriedkov, je poskytovanie vzdialeného prístupu k licencovaným elektronickým informačným zdrojom. Ich ceny priamo úmerne formujú potrebu efektívnosti ich zhodnotenia, a to tak priamo počtom aktívnych prístupov, ako aj nepriamo v podobe podpory vzdelávania a rozvoja vedeckého výskumu. Otváranie „tunelov“ k týmto informačným produktom v podobe kvalitných bibliografických, ale najmä plnotextových databáz vytvára priestor na naplnenie požiadavky dostupnosti 24/7 s plnohodnotnou podporou aktivít a najmä komfortným prístupom z jedného miesta. Možnosti, ako môžu knižnice riešiť vzdialený prístup, možno v najvšeobecnejšej rovine rozdeliť do dvoch základných skupín:
Portfólio vhodných softvérových riešení pre knižnice v súčasnosti predstavuje niekoľko produktov nasadených inštitúciami najmä v zahraničí. Nezaostávajú však ani pracoviská na Slovensku – pre prístup k informačným zdrojom používajú riešenia EZProxy a HAN, fungujú však aj vlastné riešenia.
Základné podmienky registrácie/zaslania identifikačných údajov:
Oprávnení používatelia (žiadatelia):
Podmienky pre prácu formou vzdialeného prístupu:
Po zaslaní vyplneného registračného formulára a overení požadovaných údajov dostane v prípade, že boli splnené podmienky, žiadateľ na uvedený kontaktný e-mail oznam o identifikačných údajoch a odkaz na materiál s ďalšími pokynmi pre nastavenia. Aktivity všetkých používateľov v rámci služby TuKAN sú monitorované v súlade s platnými pravidlami a platnou legislatívou. Je to ochrana pred bezpečnostnými konfliktmi, ktoré by mohli poškodiť meno a postavenie SlPK v sieťovom prostredí. K 1. 7. 2010 je registrovaných 450 oprávnených používateľov tohto tunela „so svetlom poznania na jeho konci“. Vzdialený prístup k licencovaným informačným zdrojom
ponúka v súčasnosti portfólio získané v rámci projektu Už pri výpožičných službách sme sa krátko zastavili pri potrebe komplexného riešenia prístupu k informačným zdrojom. Riešením sú nástroje umožňujúce metavyhľadávanie v dostupných e-zdrojoch a vytvorenie informačného systému, ktorý zastrešuje zdroje, služby a všetky ďalšie doplnkové aktivity knižnice a v podobe systémového riešenia ponúka používateľovi prostredie na prácu, ale aj zábavu. K dispozícii je niekoľko už osvedčených, ale aj novovyvinutých produktov – MetaLib, SFX, Serial Solutions® 360 a pod. Opäť sa však dostávame k finančným možnostiam knižníc. A k dileme nákupu čiastkových, cenovo dostupných aplikačných balíkov alebo nákupu komplexnej ponuky produktu. WiFi Návštevníci (a pracovníci) knižnice majú možnosť používať vlastné mobilné IT zariadenia s bezdrôtovými adaptérmi. Bezdrôtový prístup k sieti v priestoroch hlavnej budovy SlPK (wlanslpk) používa štandardy rodiny 802.11 (802.11n, 802.11i), intercepting proxy (HTTP, HTTPS, FTP) po autentifikácii cez PKI (SSHv2), klienti 802.11b/g/n. V súčasnosti je sieť na hranici svojej životnosti, ale vďaka úspešnému projektu pod názvom „Rozšírenie a obnova WiFi pre návštevníkov SlPK pri SPU v Nitre“ získala knižnica s podporou Ministerstva kultúry finančné prostriedky na realizáciu modernejšieho a vyspelejšieho riešenia, ktoré predpokladá väčší počet (6 – 8) prístupových bodov. Wlanslpk poskytuje svoje služby od konca roku 2007, administrácia je v kompetencii referátu metodiky a automatizácie. Po zaškolení prešla registrácia používateľov do rúk pracovníčok všeobecnej študovne. Podmienkou je vyplnenie registračného formulára. Každý zaregistrovaný používateľ má vlastný komunikačný priestor, kde prichádzajú informácie od správcov siete. Jeden používateľ môže mať registrovaných viacero zariadení. Aktuálne je registrovaných viac než 620 zariadení. Oprávnení používatelia:
Podmienkou pre rozšírený prístup k sieti aj mimo vybraných služieb SlPK a SPU je akceptovanie SSH (len verzie 2 protokolu) autentifikácie jedným z uvedených spôsobov: 1. využitím poskytnutého (po schválení registrácie) SSH klienta PuTTY s vygenerovanými kľúčmi (a spúšťacím skriptom), 2. používaním vlastného SSH klienta s dodaním (po schválení registrácie) verejného RSA kľúča vo vhodnom formáte (OpenSSH alebo PuTTY alebo SSH.com) na autentifikáciu. Záver Prostriedky IKT disponujú veľkým potenciálom, sú však len nástrojom. Fungujúci systém nie je základným poslaním inštitúcie, týmto poslaním sú kvalitné produkčné procesy a služby (Vrana – Richta, 2005). Tak je to aj v knižniciach – ich nasadenie nie je cieľom úsilia manažmentu, ale základom a východiskom pre zmeny všetkých procesov a služieb. Bezpodmienečnou podmienkou úspechu je zmena postoja všetkých pracovníkov knižnice k technologickej realite („adaptabilita knihovníkov“) bez ohľadu na to, či pracujú priamo v službách, alebo zabezpečujú niektorý z hodnototvorných procesov. Knižnica môže disponovať špičkovým technickým vybavením a ponukou služieb s podporou IKT, ak však používateľ potrebuje radu či pomoc pri práci a nenachádza primeranú konzultačnú podporu, formuje to jeho určité postoje a názory na úroveň inštitúcie. Znalosti odborných pracovníkov knižníc nemôžu končiť pri spustení aplikácie KIS. Podľa nášho názoru značné rezervy sú najmä v práci s alternatívnymi aplikáciami (napr. OpenOffice a ďalší open source SW). Módnou záležitosťou posledných dvoch rokov je búrlivý rozvoj sociálnych sietí, ktorým používatelia častokrát bezhranične dôverujú a otvorene vyžívajú na dôvernú komunikáciu bez toho, aby poznali „virtuálneho partnera“. Aj na Slovensku zaznamenávame v podmienkach knižníc nástup trendu „hľadania priateľov“ v sieti. Určite, treba hľadať cesty, ako sa dostať do povedomia verejnosti v tomto silnom komunikačnom prostredí. Čo však knižnica ponúka „priateľom“ v sieti? Ak návštevník nenachádza, čo potrebuje, tak URL knižnice v záložkách browsera dlho nevydrží. Knižnice sa snažia ponúknuť „generácii 2.0“ to, na čo je zvyknutá a čo hľadá. Je to namáhavý proces, v ktorom aj najmenší úspech má veľkú hodnotu. Všetko však niečo stojí. Investície do nákupu IKT sú len začiatkom. Tak je to aj v prípade SlPK pri SPU v Nitre. Vďaka aktivitám zriaďovateľa – SPU v Nitre – v oblasti projektov na úrovni ŠF EÚ knižnica získala technické prostriedky na prebudovanie infraštruktúry vyjadrené významnými finančnými čiastkami. Pred kompetentnými aj ostatnými pracovníkmi je teraz úloha efektívne tieto prostriedky využiť práve na vybudovanie moderného modelu služieb. Knižnice a zainteresovaní si bolestivo uvedomujú, čo by mali a čo môžu. Vlastné riešenia sú častokrát jediným východiskom, z hľadiska udržateľnosti však najnevhodnejším. Poznámka za záverom Jedným zo spôsobov, ako možno zmapovať existujúci stav a úroveň poskytovaných služieb, je hodnotenie výkonov knižníc a štatistické sledovanie s relevantnou interpretáciou získaných dát. Potreba hodnotenia kvality a efektívnosti procesov a nástrojov sprostredkovania informácií má svoje opodstatnenie aj v súvislosti s požiadavkou ich prispôsobenia potrebám jednotlivých kategórií používateľov (Jurčacková, 2002). Základom hodnotenia v „klasickej“ podobe sa stala norma STN ISO 11620 prijatá v roku 2003 a revidovaná v roku 2008. Do života v podmienkach Slovenska sa však už nedostala norma ISO TR 20983, ktorá sa venuje vykazovaniu a hodnoteniu elektronických služieb knižníc. Kolegovia v Česku však elektronické služby poskytované knižnicami v rámci vykazovania a hodnotenia sledujú. Zmena prišla v roku 2009 a v rámci Ročního výkazu o knihovně MK ČR je časť V. venovaná elektronickým službám knižníc, ktoré okrem iného sledujú webovú stránku knižnice a jej návštevnosť, či je k dispozícii elektronický katalóg na internete a jeho využívanie, počet vlastných databáz a ako sa využíva, počet licencovaných informačných zdrojov a ich využívanie atď. Určité aktivity sa v tomto smere objavili aj na Slovensku, veríme, že prinesú želaný výsledok.
Literatúra CASEY, M. 2005. Working towards a definition of Library 2.0. In LibraryChurch, vol. 21, October 2005. CASEY, M. F. – SAVASTINUK, L. C. 2006. Library 2.0 : Services for the next generation library. In Library Journal, vol. 131, 2006, no. 14, p. 40-42. CRAWFORD, W. 2006. Library 2.0 and “Library 2.0”. In Cites & Insights, vol. 6, 2005, no. 2, p. 1-32. Fan, Bingsi – Hu, Xiaojing. 2006. Library 2.0 : Building the new library services. In Journal of Academic Libraries, vol. 24, 2006, no. 1, p. 2-7. ISO TR 20983 : 2003. Information and documentation. Performance indicators for electronic library services. JURČACKOVÁ, Z. 2002. Normalizované metódy skúmania výkonu knižníc a potreba hodnotenia kvality a efektívnosti. In ITlib. Informačné technológie a knižnice, roč. 6, 2002, č. 2, s. 23-24. LECHNER, D. 2007. Efektívnosť a kvalita poskytovania knižnično-informačných služieb. In ITlib.Informačné technológie a knižnice, roč. 11, 2007, č. 4, s. 14-15. Informace pro knihovny. In Národní knihovna České republiky [online]. 2010 [cit. 2010-07-30]. Dostupné na internete: <http://knihovnam.nkp.cz/>. O’REILLY, T. 2005. What is Web 2.0 [online]. 09/30/2005 [cit. 2010-01-20]. Dostupné na internete: <http://oreilly.com/web2/archive/what-is-web-20.html>. PAULÍKOVÁ, A. 2007. Stretneme sa v L2? In Elektronické služby v znalostnej spoločnosti : medzinárodný odborný seminár [online]. 2007 [cit. 2010-08-10]. Dostupné na internete: <http://sldk.tuzvo.sk/cosmo/foto/seminar/zbornik/pdf/Paulikova_Alena.pdf >. STEINEROVÁ, J. 2007. Relevancia vo vedeckej komunikácii a nové služby elektronického prostredia. In Caslin 2007 [online]. Zborník zo 14. medzinárodného seminára, 3.-7. júna 2007, Kongresové centrum, Stupava [cit. 2010-07-30]. Dostupné na internete: <http://internal.ulib.sk/indico/prispevky/steinerova.pdf> STN ISO 11620 (STN 01 0149) : 2000. Informácie a dokumentácia. Ukazovatele výkonu knižníc. VRANA, I. – RICHTA, K. 2005. Zásady a postupy zavádění podnikových informačních systémů. Praha : Grada, ŠSI, 2005, 188 s. ISBN 80-247-1103-6. WHITE, B. 2010. Web : neodmysliteľná súčasť života.
In Quark, roč. 16, 2010, č. 7, s. 7-8.
In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2010, č. 03 [cit. 2010-09-30]. |
