ELAG 2010
Rozhrania na prieskum: FRBR a identifikátory

 Úvod

Európska skupina pre automatizáciu knižníc (European Libraries Automation Group – ELAG), založená roku 1979 [1], je otvorené fórum expertov, ktoré združuje takmer 500 odborníkov z 27 krajín Európy a ostatného sveta (USA, India, Japonsko...). Komunita ELAG sa raz ročne stretáva na konferencii so zameraním na problematiku technológií knižničného a informačného manažmentu, ktorá pozostáva z troch častí: plenárnych prezentácií s diskusiou na rok vopred zvolenú tému,  expertných pracovných seminárov (workshops) o súvisiacich odborných otázkach a z posterových prezentácií (lightning talks) najnovších   myšlienok a riešení. Konferencia je príležitosťou na podrobnú diskusiu o súčasných a nastupujúcich problémoch, na prezentáciu úspešných projektov a najmä na výmenu názorov, nápadov a praktických skúseností.  33. výročná konferencia ELAG´2010 sa konala pod záštitou Fínskej národnej knižnice v dňoch 9. – 11. júna v Helsinkách v priestoroch helsinskej univerzity. Zúčastnilo sa jej 190 expertov z 18 krajín. Súčasťou konferencie bola výstava sponzorujúcich dodávateľov informačných technológií. Nosná téma tohoročnej konferencie znela „V ústrety očakávaniam nových používateľov“ (Meeting new user expectations) [1, 2, 3].

Pracovné semináre ELAG 2010

Tradičnou súčasťou konferencie sú pracovné semináre expertov, tzv. workshopy, ktoré sú organicky začlenené do programu a prelínajú sa s plenárnymi prezentáciami. Toho roku prebiehalo sedem paralelných workshopov.

• Pracovný seminár a kurz Solr (Solr workshop) moderovali Age Jan Kuperus a Joost van Ingen (Wageningen UR Library, NL). Solr je open source vyhľadávací softvér (enterprise search server) založený na indexovacích nástrojoch Lucene. Poskytuje plnotextové prehľadávanie, fazetový prieskum, distribuovanú replikáciu indexov, integráciu databáz a ďalšie možnosti na skvalitnenie webového prieskumu a administrácie. Solr je veľmi dobre škálovateľný, využíva sa na navigáciu a vyhľadávanie v najväčších internetových sídlach na svete. Účastníci seminára sa oboznámili s architektúrou a funkciami systému, ktoré si prakticky overili na vlastných počítačoch a údajoch.
  
• Pracovný seminár a kurz Webové služby (Web Services workshop) moderovala Karen Coombs (OCLC). Webové služby sa využívajú na zdokonalenie knižničných služieb a používateľských rozhraní knižničných systémov. Ich rozvoj je reakciou na exponenciálny nárast knižničných údajov (bibliografických, autoritných, plnotextových...). Príkladom sú webové služby OCLC: xISSN, xISBN, WorldCat Search API, WorldCat Identities, QuestionPoint, ktoré rozširujú praktické možnosti používateľov. Čoraz viac  webových služieb podporuje prepájanie údajov (data linking): OpenURL resolver, LCSH [4],  Dewey.info, OpenLibrary, VIAF [5]. Účastníci kurzu sa oboznámili s prieskumovými protokolmi na prácu s rôznymi formátmi údajov (XML, JSON, HTML), skriptovacími nástrojmi na ich manipuláciu v prostredí klient – server a s celkovými možnosťami využitia webových služieb v knižničných aplikáciách.
  
• Pracovný seminár Rozhrania na prieskum 1: Čo je treba a čo je k dispozícii (Discovery interfaces 1: What’s needed and what’s available?) moderoval Till Kinstler (Verbundzentrale des GBV). Rozhrania na prieskum poskytujú jednoduchší a jednotný prístup k rôznym knižničným prameňom. V súčasnosti sa využíva množstvo komerčných programových systémov, ako sú Blacklight,   Aquabrowser a Summon (Serial Solutions), VuFind,  Primo (Ex Libris), Touchpoint a Worldcat (OCLC), eXtensible Catalog, ale aj proprietárnych riešení napríklad v projektoch Beluga alebo Summa. Navzájom sa odlišujú v technickom riešení, funkcionalite,  architektúre alebo v obchodnom modeli vrátane najrôznejších obmedzení. Účastníci seminára sa oboznámili s charakteristikami týchto systémov a konfrontovali ponúkané možnosti s požiadavkami knižníc a používateľov [15].
   
• Pracovný seminár Rozhrania na prieskum 2: FRBR a identifikátory (Discovery interfaces 2: FRBR and identifiers) moderovala Janifer Gatenby (OCLC). Podrobnejšie o tomto seminári budeme písať v samostatnej časti tohto príspevku.
   
• Pracovný seminár Poznajme našich používateľov (Knowing our users) moderovala Marit Brodshaug (BIBSYS, NO). Prezentovala tri prípadové štúdie z nórskych knižníc zamerané na metodiku a prax spoznávania používateľov (interných a externých) a propagáciu knižníc a ich služieb. Medicínska knižnica Innlandet Hospital Trust si predsavzala byť podstatnou službou pre inštitúciu a rozvinula zodpovedajúcu komunikačnú a marketingovú stratégiu voči svojej vrchnosti a verejnosti. Oxford University College zapojila s cieľom zlepšiť plnenie očakávaní používateľov do procesov marketingu knižnice a jej služieb študentov. Ukázalo sa napríklad, že knižnice používajú často úplne inú terminológiu ako ich používatelia. Norwegian University of Science and Technology sa zamerala na zlepšenie prvého dojmu používateľov, pričom sa použili videoprezentácie a publikovanie skúseností študentov pri využívaní knižničných služieb. Účastníci seminára diskutovali o možnostiach analýzy poskytovaných služieb z hľadiska potrieb používateľov a scenároch na maximalizáciu využitia knižničných prameňov.
  
• Pracovný seminár Pramene údajov (Data wells) moderoval Steen Manniche (DBC, DK). Pojem Data wells  má pôvod v projekte systémovej infraštruktúry a zdieľaných údajov kooperačného systému dánskych verejných knižníc Ting [6]. Predstavuje infraštruktúru na vkladanie (ingest), normalizáciu a integrovaný prístup k mnohonásobným prameňom údajov. Knižničné služby sa podľa tohto konceptu rozvíjajú na konsolidovanej báze údajov na rozdiel od aktívnej integrácie pri metaprieskume. V knižniciach  narastá potreba správy a sprístupňovania digitálnych údajov. Jedným z nástrojov na to sú úložiská digitálnych objektov. Účastníci seminára skúmali možnosti využitia existujúcich objektovo orientovaných systémov, ako je napríklad Fedora Commons [7] na budovanie prameňov údajov, v ktorých sa aplikujú bibliografické nástroje s cieľom prepojiť prehľadne štruktúrovaný a ľahko prístupný bibliografický aparát s obsahom na internete [8].
   
• Pracovný seminár  E-pamäť (E-memory) moderoval Ramon Ross (CBUC, ES). Pojmom e-pamäť sa rozumie digitalizácia miestnych prameňov, ku ktorým má každý prístup vrátane možnosti dopĺňať túto „spoločenskú pamäť“. Narastá množstvo lokálnych projektov digitalizácie a tým aj potreba stabilnej infraštruktúry na dlhodobé uchovanie digitálneho obsahu, jeho zdieľanie, ľahké využívanie vrátane tvorby pridanej hodnoty. Zachovanie písomnej a tlačenej pamäti patrí k základným úlohám knižnice. Realizácia môže byť rôzna: vyvinúť vlastné služby alebo použiť jestvujúce, centralizovať všetky pramene v jednom sídle alebo prepojiť viaceré sídla a projekty. Cieľom seminára bola výmena skúseností a diskusia o rozdielnych prístupoch k implementácii a správe e-pamäti v knižniciach. Hovorilo sa o softvérových nástrojoch, výbere materiálov, zapojení používateľov, uchovávaní, koordinácii, úspešných projektoch [9-13] a ďalších aktuálnych otázkach vrátane odporúčaní pre začiatočníkov a nových zámerov pokročilých.   
  
• Účastníci konferencie sa rozdelili podľa záujmu do siedmich pracovných skupín, ktoré rokovali súbežne v štyroch programových blokoch. Správy zo seminárov sa prezentovali ich moderátori vo vyhradenom čase v závere konferencie [3].

Pracovný seminár FRBR a identifikátory

Ako sme už spomínali, pracovný seminár Rozhrania na prieskum 2: FRBR a identifikátory  (Discovery interfaces 2: FRBR and identifiers) pripravila, viedla a vyhodnotila Janifer Gatenby (OCLC). Obsahom seminára bola rozprava o identifikátoroch informačných prameňov, autoroch a ďalších súvisiacich entitách vo vzťahu k modelu FRBR, ako aj hľadanie odpovede na otázku, akú úlohu majú mať knižnice v oblasti identifikácie prameňov a šírenia, údržby a používania identifikátorov a identifikačných systémov. Cieľom bolo zmapovať a analyzovať identifikačné procesy (identifier landscape), pokrytie identifikačných potrieb z hľadiska kompletnosti a typovej rozmanitosti, pokúsiť sa o ich priemet do jednotlivých vrstiev FRBR a preskúmať význam identifikátorov pri vyhľadávaní a prepájaní údajov (discovery and linking data).

V súčasnosti sa využíva a rozvíja množstvo rôznych štandardizovaných a proprietárnych identifikátorov a priebežne vznikajú nové identifikačné schémy. Na úrovni diela (FRBR work) je to napríklad ISTC (International Standard Text Code), OWI (OCLC Work Identifier), ISWC (International Standard Work Code), ISAN (International Standard Audiovisual Number). Na úrovni stvárnenia (FRBR expression)   sú to ISSN (International Standard Serial Number), ISRC (International Standard Record Code) a na úrovni prejavu (FRBR manifestation) ISBN (International Standard Book Number), ISMN (International Standard Music Number), DOI (Digital Object Identifier), ARK (Archival Resource Key), LCN (Library of Congress Number), OCN (OCLC Control Number). V oblasti identifikácie tvorcov je známy štandard ISNI (Interna-tional Standard Name Iden-tifier) alebo ORCID (Open Research Contributor Identifier) a ďalšie. Zložitosť identifikácie nespočíva pritom iba v množ-stve rôznych, prevažne štandardizovaných schém, ale aj v metodike ich aplikácie. Ako príklad možno uviesť komplexné používanie ISSN: na úrovni diela sa aplikuje ISSN-L, ktoré je zhodné s ISSN svojho prvého stvárnenia – vydania titulu, na úrovni stvárnenia sa prideľuje separátne ISSN pre printovú a online verziu, na úrovni manifestácie sa používa zhodné ISSN pre originál a digitalizovanú verziu.

Východiskom na rozpravu bola základná schéma modelu FRBR so štyrmi samostatnými vrstvami pre dielo, stvárnenie, manifestáciu a jednotku (work, expression, manifestation, item). Z hľadiska posudzovania globálnej (sieťovej) aplikácie identifikátorov sa pozornosť sústredila na tri vrchné vrstvy modelu FRBR (obr. 1).

Pracovná skupina sa postupne venovala problémom v troch tematických okruhoch: Existujúce identifikátory a iniciatívy, Identifikátory ako nástroj na vyhľadávanie/prepájanie a Identifikátory a prepojené údaje.

V rámci témy Existujúce identifikátory a iniciatívy sa diskutovalo o týchto otázkach:

-   Do akej miery vyhovujú existujúce identifikátory modelu FRBR?

-   Existujú medzery v pokrytí jednotlivých vrstiev FRBR pre klasické a elektronické pramene? V akom rozsahu sú existujúce identifikátory reprezentované v knižničných katalógoch?

-   V akom rozsahu sú existujúce identifikátory rozšírené mimo knižničných systémov?

-   Akú úlohy by mali knižnice mať pri rozvoji a údržbe týchto identifikátorov?

Identifikátory sú v porovnaní s metaúdajmi lepším nástrojom na kreovanie a vyhľadávanie asociácií. Na jednoznačnú identifikáciu diela metaúdajmi treba použiť komplexné formáty s množstvom elementárnych prvkov, pričom ich zápis nemusí byť vždy totožný. Dobrý identifikačný systém zaručuje nielen koordináciu bibliografických záznamov, ale aj prepojiteľnosť k dielu, stvárneniu a manifestácii. Má však aj iné funkcie podľa spôsobu a účelu využitia. Požiadavky vydavateľského trhu, správy autorských práv a knižničných systémov sa nie vždy prekrývajú, čo viedlo v minulosti a vedie aj v súčasnosti k vzniku viacerých kvázikonkurenčných identifikačných systémov a spôsobov. Každej   vrstve modelu FRBR možno dnes priradiť niekoľko typov identifikátorov, ktoré aj keď sa čiastočne prekrývajú, navzájom sa nevylučujú a treba ich používať podľa potreby súbežne. Vzhľadom na rozsah priebežného a retrospektívneho použitia neexistuje zatiaľ univerzálny globálny identifikátor výhradne použiteľný pre danú vrstvu. Záleží to najmä na rozšírení a miere využívania v katalógoch, resp. súborných katalógoch, ale aj na ich veľkosti. V katalógu Worldcat obsahuje asi len 30 % záznamov niektorý z medzinárodných identifikátorov (70 % monografií má ISBN). OCLC zaviedlo v katalógu Worldcat  niekoľko typov identifikátorov s globálnym potenciálom: OCLC work identifier (OWI), OCLC record identifier (OCN). Kongresová knižnica používa číslo záznamu LCCN, národné knižnice inklinujú k číslu národnej bibliografie NBN. Problémom môže byť aj rôzna interpretácia metodiky identifikácie, ktorá je niekedy vystavená tlaku vydavateľov a kníhkupcov, ktorí potrebujú identifikátory na obchodné účely. Aktuálna je snaha presadiť prideľovanie jedného ISBN manifestáciám diela na rôznych médiách, ktorá je v protiklade s názorom, že aj každý rôzny formát elektronickej publikácie (.pdf, .html, .pdb...) publikovaný a samostatne prístupný má mať vlastné ISBN. V medzinárodnej sieti ISSN sa hľadá riešenie na identifikáciu digitalizovaných kópií, ktoré nemusia byť identické s elektronickými verziami odpovedajúcich titulov (diel). Účastníci seminára konštatovali, že identifikácia riadená a dôsledne uplatňovaná knižnicami je zárukou zachovania kvality bibliografickej registrácie a následného efektívneho vyhľadávania a prepájania informačných prameňov.

V tematickom bloku Identifikátory ako nástroj na vyhľadávanie sa diskutovalo o rôznych možnostiach prepájania záznamov a entít v modeli FRBR (dielo/dielo, manifestácia/manifestácia, autor/dielo...), ako aj o iných asociáciách explicitne nepokrytých FRBR, ako sú originály a reprodukcie, rôzne jazykové opisy a pod. V rámci diskusie sa riešili aj  otázky:

-   Ako sú tieto asociácie reprezentované v knižničných katalógoch?

-   V akom rozsahu sú tieto asociácie reprezentované vo veľkých webových sídlach  (Amazon...)?

-   Akú úlohu majú identifikátory pri rozvoji a údržbe týchto liniek?

Identifikácia na úrovni diela nie je tak jednoduchá ako na úrovni manifestácie. Samotné dielo môže byť vydané vo viacerých krajinách v rôznom časovom rozpätí. Priradenie by malo byť retrospektívne. Identifikácia diela je použiteľná na správu autorských práv a pri všeobecnom vyhľadávaní, menší význam  má pre vydavateľov. V niektorých prípadoch sa zavádzajú tzv. združovacie identifikátory (collocating identifiers), ktoré prepájajú rôzne stvárnenia a manifestácie diela, ako je ISSN-L alebo Global Library Manifestation Identifier – GLIMIR. Nový rozmer v tomto ohľade predstavuje medzinárodný identifikátor International Standard Collection Identifier – ISCI [14] na kolektívnu správu virtuálnych zbierok. Dôležitou súčasťou modelu FRBR je prepájanie diel a tvorcov (creator), resp. držiteľov autorských práv. Vývoj smeruje k budovaniu a harmonizácii rozsiahlych súborov autorít vrátane zodpovedajúcich identifikačných systémov. OCLC združila a porovnala v rámci projektu Virtual Autority File – VIAF súbory viac než 12 národných systémov, čo predstavuje okolo 14 mil. záznamov. Ďalšími systémami na mennú identifikáciu sú napríklad International Standard Name Identifier – ISNI, Open Researcher and Contributor ID – ORCID, Interested Party Identifier – IPI a pre korporácie NISO Institutional Identifier – NISO I2.

V tematickom bloku Identifikátory a prepojené údaje sa analyzoval význam zdieľaných identifikátorov pre sémantický web. Termínom prepojené údaje (linked data) sa označujú jednotne identifikované (URI) súbory navzájom previazaných elementárnych údajových entít (RDF). Prepojené údaje sú nositeľom informácie o vzájomnej súvislosti – vyjadrujú vnútorné prepojenia, nevytvárajú ich. Vnútorné väzby trojíc  (subject-predicate-object) treba najskôr vytvoriť, na čo možno optimálne využiť univerzálne identifikačné schémy. Identifikátory napomáhajú využitie prepojených údajov pri informačnom prieskume prostredníctvom vyhľadávacích protokolov a webových služieb. Aktuálnou úlohou knižníc by malo byť čo najširšie dôsledné zavedenie štandardných identifikátorov do katalógov, ako aj ich včlenenie do  elektronických publikácií, webových stránok a digitálnych knižníc.        

Glosár

Referencie a odkazy

[1]        ELAG: http://www.elag.org
[2]        ELAG 2010: http://elag2010.nationallibrary.fi/programme/
[3]        Androvič, A.: ELAG 2010. V ústrety očakávaniam nových používateľov. In: Bulletin UKB, roč. 12, 2010, č. 1, s. 36 – 45. ISSN 1210-2016
[4]        LOC: http://id.loc.gov/authorities
[5]        VIAF: http://viaf.org
[6]        DBC: http://oss.dbc.dk/plone/software
[7]        Fedora Commons: http://www.fedora-commons.org/
[8]        Linked Data: http://linkeddata.org/
[9]        Europeana: http://europeana.eu/portal/
[10]      Utah Digital Newspapers: http://digitalnewspapers.org/
[11]      World Digital Library: http://www.wdl.org/en/
[12]      WW2 People’s War: http://www.bbc.co.uk/ww2peopleswar/
[13]      Bundesarchiv in Wikimedia: http://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Bundesarchiv
[14]      ISO DIS 207730 – International Standard Collection Identifier
[15]       http://sites.google.com/site/urd2comparison/home/comparison

Alojz Androvič (alojz.androvic@ulib.sk)

In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2010, č. 03 [cit. 2010-09-30].
Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib103/androvic.htm>. ISSN 1336-0779.

ITlib. Informačné technológie a knižnice