| Recenzia knihy VYMĚTAL, Ján. Informační zdroje v odborné literatuře. Publikácia Informační zdroje v odborné literatuře je autorovým druhým pokusom o ucelený základný prehľad o súčasnom informačnom prostredí a informačných službách (kniha nadväzuje na publikáciu Úvod do štúdia odbornej literatúry). Monografia je vynikajúcim návodom na prácu s hlavnými informačnými zdrojmi, pričom sa autor sústreďuje predovšetkým na vedecké, vedecko-technické, technické, ekonomické a firemné informácie. Hneď úvodom by som chcela poznamenať, že doc. Ing. Ján Vymětal, CSc., je v uvedenej oblasti naslovovzatý odborník, ktorý sleduje trendy a hneď v úvode knihy uvádza, v súčasnosti rozvoj informačnej spoločnosti a jej prechod na spoločnosť znalostnú kladie na používateľov ďaleko vyššie nároky, na aké boli zvyknutí. Metodický návod, ako zvládnuť a orientovať sa v dnešných rôznorodých zdrojoch, ktoré narastajú s rozvojom informačných a komunikačných technológií, predstavuje aj uvedená monografia, v ktorej používatelia nájdu neoceniteľné množstvo informácií potrebné pri ich práci a štúdiu. Kniha je členená do 12 kapitol, ktoré na seba logicky nadväzujú. Autor začína s detailnou charakteristikou súčasného informačného prostredia, pričom oprávnene zdôrazňuje, že základným faktorom ďalšieho rozvoja spoločnosti sú informácie. Osobitnú pozornosť venuje charakteristike informačnej spoločnosti, jej vývojovým fázam, ale aj rizikám. V kapitole nájdeme množstvo relevantných tabuliek o poradí krajín podľa udelených Nobelových cien, ale aj o patentovej aktivite, podiele HDP na celkových výdajoch na vedu a výskum a ďalšie faktografické informácie podávajúce ucelený prehľad o súčasnom informačnom prostredí. Autor charakterizuje informačnú vedu ako teoreticko-praktický interdisciplinárny vedný odbor zameraný na výskum a zabezpečenie informačných a komunikačných procesov v spoločnosti. Cenným je aj ucelený prehľad noriem z oblasti informačnej vedy. K základným pojmovým kategóriám informačnej vedy patrí informačný proces, kde autor správne rozlišuje medzi dátami, informáciami a znalosťami. Ich podrobná charakteristika umožňuje pochopiť, že za základné fázy klasického informačného procesu sa z hľadiska informačnej vedy považuje postupnosť dáta – informácie – znalosti. Autor sa od riadenia informácií dostáva až k riadeniu znalostí (knowledge management) a k princípom učiacej sa organizácie. Ide v podstate o využitie znalostí a skúseností ako najväčšieho interného kapitálu organizácie, respektíve preferencie aktívneho a priebežného učenia sa z vlastnej činnosti, činnosti spolupracovníkov a konkurencie. Potom učiaca sa organizácia sa stáva súčasťou učiacej sa spoločnosti. Pre absolventov iných odborov je určite užitočná kapitola o štruktúre informačných zdrojov a ich delenie podľa charakteru a účelu. Podrobne opisuje a charakterizuje jednotlivé skupiny zdrojov a upozorňuje, že pri voľbe informačného zdroja by mala byť jeho hodnota a spoľahlivosť. Určitým návodom na hodnotenie jednotlivých skupín zdrojov je aj načrtnutý metodický návod. Mimoriadne užitočné jadro publikácie predstavuje piata kapitola venovaná primárnym informačným zdrojom. Autor venuje osobitnú pozornosť článkom a časopisom, dokumentom ochrany duševného vlastníctva, normám, informáciám z vedeckých a odborných stretnutí, vedeckokvalifikačným prácam, výskumným a technickým správam, interným firemným informáciám, zákonom a legislatívnym dokumentom a tajným informáciám. Autori vedeckých a odborných publikácií ocenia šiestu kapitolu venovanú zásadám prípravy niektorých informačných zdrojov. Ide predovšetkým o odborné články, vrátane ich štruktúry, spôsobov citovania a grafickej úpravy, ale aj prípravu prednášky, jej štruktúry, prípravu posteru, výskumné správy, vedeckokvalifikačné práce, patentovej prihlášky a celého procesu riadenia. V kapitole je celý rad užitočných a potrebných faktografických informácií vychádzajúcich nepochybne aj z bohatej publikačnej činnosti autora. Rozsiahla a informačne bohatá je aj siedma kapitola o sekundárnych informačných zdrojoch. Autor podrobne charakterizuje kompendiá, referátové časopisy, literatúru citácií, sivú literatúru, dokumenty ochrany priemyselných práv a externú firemnú literatúru. Kapitola obsahuje množstvo praktických ukážok a charakteristík jednotlivých typov dokumentov. Osobitne oceňujem charakteristiku významných firemných databázových zdrojov vrátane niektorých URL adries firemných informačných zdrojov. Monografia by nebola úplná bez informácií o terciárnych zdrojoch, ku ktorým autor zaraďuje náučné slovníky, encyklopédie, monografie, učebnice, príručky, numerické a faktografické publikácie a účelové firemné publikácie. Podľa autorovej definície cieľom terciárnych zdrojov je sprístupnenie poznatkov obsiahnutých v primárnych a sekundárnych prameňoch na základe konkrétneho účelu, zámeru a pod. Podobne ako v predchádzajúcich kapitolách tu nájdeme množstvo praktických ukážok, ako aj charakteristiku jednotlivých prameňov vrátane ich porovnania. Autor sa v práci venuje aj informačným zdrojom v elektronickej podobe. Ide o natoľko zložitú a obsiahlu problematiku, že by si zaslúžila samostatnú monografiu. Autor uvádza ich charakteristiku a základné výhody a nevýhody elektronických informačných zdrojov. Stručne charakterizuje najznámejšie bibliografické, faktografické a plnotextové databázy, ich výhody a nevýhody a zameranie najväčších databázových centier. Záujemcovia o problematiku ocenia aj informácie o vydavateľstvách špecializujúcich sa na elektronické zdroje a nadstavbové nástroje na ich využívanie. Podľa môjho názoru je veľmi užitočné, že sa v publikácii nachádzajú informácie o odborných knižniciach a informačných pracoviskách aj s adresárom vybraných knižníc a vybraných poskytovateľov informačných služieb v Českej republike vrátane URL adries. Záver publikácie je venovaný stratégii vyhľadávania informácií a ich spracovaniu. Ako som už v úvode uviedla, doc. Ing. Ján Vymětal, CSc., je nielen teoretik, ale naslovovzatý odborník, ktorý čerpá svoje bohaté skúsenosti z praxe. Publikácia je písaná jasným a zrozumiteľným spôsobom, jednotlivé informačné pramene sú doplnené praktickými ukážkami. Veľmi si cením aj množstvo faktografických informácií, no, bohužiaľ, z nich mnohé majú obmedzenú platnosť. Oceňujem aj prehľadne spracovaný výkladový slovník v prílohe a abecedný register. Záujemcovia o danú problematiku môžu čerpať z bohatého bilbliografického aparátu. Publikácia je určená širokému spektru používateľov, študentom, autorom odborných a vedeckých publikácií, ale aj odbornej verejnosti. Predložená monografia Informační zdroje v odborné literatuře predstavuje cenný materiál, ktorý by mal byť súčasťou fondu každej knižnice.
Soňa Makulová (makulova@fphil.uniba.sk)
In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2010, č. 02 [cit. 2010-06-30]. |