Ako ďalej v ďalšom (profesijnom) vzdelávaní knihovníkov?
Poznávať všetko, čo existuje, nazýva sa
rozum, (J. A. Komenský, Pansofia) Skôr než začneme hľadať odpoveď na akúkoľvek otázku, či už jednoduchú alebo zložitú, mali by sme si najskôr správne zadefinovať pojmy a azda krátkou exkurziou do minulosti zistiť, či už niekto pred nami nešiel rovnakým smerom za rovnakým cieľom. A ak áno, možno by bolo múdre poučiť sa z chýb minulosti, neopakovať neúspešné pokusy. Na úvod krátka definícia a spresnenie pojmov. Vzdelávanie dospelých ako súčasť celoživotného vzdelávania a učenia sa, zahŕňa: - náhradné školské vzdelávanie (tzv. druhá vzdelávacia šanca), - ďalšie vzdelávanie, ktoré členíme na:
To znamená, že ak hovoríme o ďalšom vzdelávaní knihovníkov, zameranom na získavanie profesijných kvalifikácií a kompetencií, správne by sme mali používať slovné spojenie ďalšie profesijné vzdelávanie knihovníkov. Poznávať všetko, čo existuje, nazýva sa rozum... Všetko tu už raz bolo alebo história sa opakuje. Tak nejako by mohol znieť podnázov vystihujúci nasledujúce porovnanie udalostí dávno minulých s udalosťami nedávnymi, až súčasnými. V žiadnom prípade nejde o zosmiešnenie či ironizáciu snáh hľadať riešenia závažných problémov, ktoré sa týkajú knihovníkov, ich ďalšieho profesijného vzdelávania či spoločenského statusu profesie. Je to námet na zamyslenie sa nad zhodou okolností, spoločenských, politických a ekonomických faktorov, ktoré nás už niekoľko desaťročí nútia riešiť rovnaké problémy. Rok 1929 „Zákon knihovnícky sa na Slovensku neprevádza v plnom rozsahu a len keď budú riadne vybudované knižnice a tiež používané a vžité, bude možné knihovnícky zákon na Slovensku v plnom rozsahu prevádzať. [...] Smutnou ukážkou je tiež tá okolnosť, že polovina obcí na Slovensku nemá dosiaľ schválený rozpočet a že musí hospodáriť na základe rozpočtu z roku minulého a že berné úrady nemôžu predpisovať zavčas zrážky. [...] Keď finančná a hospodárska politika štátu a obcí vykazuje medzery, je to patrné najmä v obmedzovaní cieľov sústavnej politiky kultúrnej a knihovníckej.“ (Náš Ľud, ročník II, 1929/30, s. 40-43) O 62 rokov neskôr Zákon Slovenskej národnej rady č. 369 zo 6. septembra 1990 o obecnom zriadení predstavoval zásadnú zmenu v riadení, postavení a financovaní celej siete kultúrnych zariadení u nás. Dotýkal sa bývalých krajských a okresných knižníc, ktoré boli delimitované od 1. januára 1991 do správy riadenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, aj mestských a miestnych ľudových knižníc, ktoré po vytvorení samosprávy územných orgánov prešli do správy obcí. I keď v zákone bola stať o tom, že obecné úrady majú vytvárať podmienky pre rozvoj kultúry, nebola formulovaná konkrétna povinnosť obcí starať sa o miestnu kultúru a osobitne o knižnice. Vo väčších obciach sa objavili tendencie skracovať úväzky knihovníkom. Bolo na dobrej vôli obcí, akým spôsobom a či vôbec budú naďalej knižnicu prevádzkovať. Mnohé obce zápasili s množstvom problémov a knižnice sa znova dostávali na okraj záujmu. Rozpad okresných, resp. strediskových knižničných systémov v roku 1991 a prechod obecných knižníc pod obecnú samosprávu sprevádzaný nedostatkom finančných prostriedkov spôsobil zníženie počtu profesionalizovaných obecných knižníc takmer o polovicu (na 293 v roku 2001). Rok 1948 Pre veľkú väčšinu knihovníctvo je len prechodným zamestnaním, kým nedosiahnu výhodnejšie postavenie. Preto nemohla sa vytvoriť u nás akási knihovnícka tradícia. Ak sa má knihovnícka práca rozvinúť v celej svojej šírke v najbližšej budúcnosti, treba sa postarať o náležité odborné školenie knihovníkov. V záujme rozvoja nášho knihovníctva treba otázku školenia knihovníkov vyriešiť bez odkladu. Získanie dostatočného počtu školených knihovníkov závisí i od hmotného zabezpečenia. Knihovnícka práca musí byť honorovaná tak ako ostatné zamestnania tejto povahy, aby knihovnícke zamestnanie bolo tak vyhľadávané ako ktorékoľvek iné. (Knižnica, 1948, č. 3, s. 43-47) O 60 rokov neskôr Napriek tomu, že Vyhláška MK SR o ďalšom vzdelávaní pracovníkov knižníc bola vypracovaná už v roku 2000, nebola doposiaľ prijatá. Ďalším problémom je nízky záujem absolventov s odborným knihovníckym vzdelaním o zamestnanie v knižniciach, čo v praxi vedie k zamestnávaniu pracovníkov s neknihovníckym vzdelaním a ich zaraďovaniu do rovnakých platových tried ako absolventov s knihovníckym vzdelaním bez ďalších podmienok, to znamená aj bez požiadavky na absolvovanie určitej formy ďalšieho vzdelávania. 1980 Vzhľadom na to, že počet profesionálnych knihovníkov a odborníkov, ktorí sa zaoberali knižničnou vedou, vzrástol, začali sa vynárať rôzne teórie a štandardy knihovníckeho povolania a osobnosti knihovníka. V roku 1980 v časopise Čitateľ pod názvom Knihovník boli uverejnené základné požiadavky na osobnosť knihovníka. V krátkosti, len stručný súhrn charakteristík knihovníkovej osobnosti: všeobecné vzdelanie, znalosť vedy, znalosť prostredia, znalosť kníh, zdvorilosť, pedagogika, diplomatický cit, poriadkumilovnosť a presnosť, dobrá nálada, iniciatíva a zmysel pre nové, porozumenie, obetavosť, zmysel pre kritiku, trpezlivosť a vytrvalosť, znalosť jazykov. Pri výpočte týchto vlastností, vychádza, že knihovník je tvor takmer dokonalý. Faktom však bola skutočnosť, že knihovnícka profesia nepatrila k najúspešnejším, dobre plateným a spoločensky vysoko uznávaným. Postupný úpadok spôsobil príliv stroskotancov z iných profesií, umiestňovanie protežovaných a rôzne hendikepovaných ľudí, ktorí postupne osobnosť knihovníka v predstavách verejnosti degradovali na sivú, bezvýznamnú a zanedbateľnú knižničnú pracovnú silu. O 27 rokov neskôr Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva 2007 – 2013 Strategická úloha č. 6 Rozvoj ľudských zdrojov a kontinuálne vzdelávanie zamestnancov knižníc Dôležitým predpokladom poskytovania kvalitných knižnično-informačných služieb je aj zabezpečenie kvalifikovaných ľudských zdrojov... Medzi vážne problémy knižníc v oblasti ľudských zdrojov patrí nedostatok nových kvalifikovaných absolventov, pre ktorých je práca v knižniciach nezaujímavá. Najmä z tohto dôvodu je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť rozvoju ľudských zdrojov, kontinuálnemu vzdelávaniu súčasných zamestnancov knižníc a zvýšeniu ich spoločenského statusu. Chcieť všetko, čo prospieva, to je vôľa, majúca za predmet dobro vecí... V predchádzajúcich desaťročiach bolo vypracovaných a prijatých niekoľko plánov, sústav, programov a stratégií vzdelávania knižničných pracovníkov. Miera úspešnosti ich realizácie súvisela s aktuálnou politicko-ekonomickou situáciou doby. 1962 1. marca 1962 Ministerstvo školstva a kultúry vydalo Jednotnú sústavu vzdelávania osvetových pracovníkov. Každá knižnica mala mať vypracovaný dlhodobý plán štúdia a vzdelávania knihovníkov. V rámci Jednotnej sústavy vzdelávania osvetových pracovníkov (ďalej JSVOP) predpisovali kvalifikačné predpoklady pre knihovníkov II. – úplné stredoškolské vzdelanie, knihovnícky kurz a tri roky praxe. Do funkcie knihovníka II. sa zaraďovali pomocní pracovníci, ktorí robili napr. skrátený popis, vykonávali technické práce a pod. Na odbornejšie práce bolo potrebné vzdelanie vyššie. 1976 V roku 1976 Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky po dohode s ústrednými úradmi a orgánmi, ktoré riadili jednotlivé knižničné siete, vydalo Sústavu ďalšieho vzdelávania knižničných pracovníkov 1403/76. Sústava ďalšieho vzdelávania knižničných pracovníkov (ďalej len „sústava“) nadväzovala na všetky formy stredoškolskej a vysokoškolskej prípravy knižničných a informačných pracovníkov, predovšetkým na sústavu informačných pracovníkov. Sústava predstavovala ucelený systém permanentného ďalšieho vzdelávania knižničných pracovníkov, vzťahovala sa na všetkých pracovníkov, ktorí pracovali v knižniciach jednotnej sústavy (okrem pracovníkov v útvaroch vedeckých, technických a ekonomických informácií a knihovníkov, ktorí mali menej ako 5 rokov do dôchodku) dlhšie ako 3 roky po skončení stredoškolského alebo vysokoškolského knihovníckeho štúdia a dlhšie ako 2 roky po skončení štúdia iného smeru. 1985 Program vzdelávania knihovníkov na roky 1985 – 1990 vychádzal z legislatívnych materiálov a koncepcií – prognózy rozvoja slovenského knihovníctva do r. 2000, prognózy rozvoja Matice slovenskej do roku 1995, ktoré predpokladali, že ďalšie vzdelávanie knihovníkov sa bude organizovať rôznymi formami školenia (kurzy, semináre), hromadnými exkurziami, konzultačnými sústredeniami, organizovaným individuálnym štúdiom, stážami v knižniciach, bibliografických a informačných útvaroch, literárnych archívoch a múzeách. Malo k nemu prispieť aj vydávanie metodických príručiek a učebných pomôcok a metodické návštevy v knižniciach. V teoretickej rovine bol model ďalšieho vzdelávania prepracovaný veľmi dobre. Problémy nastávali pri samotnej realizácii. Viaceré knižnice zodpovedné za realizáciu vo svojej sieti alebo regióne nemali koncepčne ujasnený podiel na realizácii modelu, neparticipovali na realizácii a tým vznikali medzery v systéme. Po roku 1989 Spoločensko-politické zmeny, ktoré nastali v roku 1989 zasiahli aj do oblasti knihovníckeho vzdelávania. Myšlienka ďalšej profesijnej prípravy knihovníkov však zostala naďalej v povedomí, vzhľadom na rýchlosť zmien a inovácií, ktoré začali prenikať aj do knihovníctva. Predpokladalo sa, že na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, keď sa absolvovanie alebo aj neabsolvovanie ďalšieho vzdelávania žiadnym spôsobom neprejavilo na ocenení pracovníkov, v dohľadnom čase sa táto situácia zmení. Očakávalo sa tiež, že v nových podmienkach sa budú pracovníci sami aktívne podieľať na financovaní svojho vzdelávania. Eufória porevolučných rokov zasiahla aj oblasť knihovníctva, nasledujúce obdobie však prinieslo mnoho nových, závažnejších problémov, s ktorými sa nepočítalo a na ktoré knižnice neboli pripravené. Rok 2010 Konať všetko, čo onomu obojemu slúži, to je schopnosť hybná, majúca za predmet jednotu vecí. Čo dodať na záver? Všetci vieme, že v súčasnom, stále sa meniacom svete informácií je ďalšie profesijné vzdelávanie nevyhnutnosťou jednak pre rozvoj profesijných kompetencií osobnosti ako takej, ale aj pre rozvoj, napredovanie a zvýšenie spoločenského statusu knihovníckej profesie. Súčasná situácia v ďalšom profesijnom vzdelávaní knihovníkov na Slovensku pripomína boj partizánskych oddielov, ktorým zlyhalo spojenie. Nie je núdza o množstvo vzdelávacích aktivít, seminárov, školení či prednášok. Chýba však systém, ktorý by tieto aktivity usmernil, prípadne dohliadol na ich kvalitu. Možno by na dosiahnutie cieľa stačilo len neobjavovať to, čo už raz bolo objavené. Nezavrhovať to, čo bolo dobré, odhliadnuc od ideológie doby. Byť múdrym a poučiť sa z chýb, ktoré urobili tí pred nami. Napriek nie vždy priaznivým vplyvom a okolnostiam, kooperáciou a koordináciou aktivít určiť si ako prioritu prospech celku pred prestížou jednotlivcov.
Použitá literatúra: Barták, Jan. Jak vzdělávat dospělé. Nakladatelství Alfa : Praha, 2008. ISBN:978-80-87197-12-7. Doktorová, Andrea. Správa o plnení úloh vyplývajúcich zo Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006 (apríl 2006). In Bulletin SAK, 2006, roč. 14, mimoriadne číslo, s. 5-56. ISSN 1335-7905. Haliena, Ján. Dejiny socialistického knihovníctva na Slovensku. Martin : Matica slovenská, 1987. Kraus, František. O stave knihovníctva na Slovensku. In Náš Ľud, 1929/30, ročník 2, s. 40-43. Repčák, Jozef. Budúcnosť vzdelávania knihovníkov. In Knižnica, 1948, č. 3, s. 43-47. Jana Vozníková (voznikova@kbnm.sk)
In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2010, č. 01 [cit. 2010-03-22]. |