Vzdelávanie používateľov v Staromestskej knižnici v Bratislave
Staromestská knižnica je jednou z 18 verejných knižníc v Bratislave. V oblasti podpory celoživotného vzdelávania zameriava svoju činnosť najmä na dve kategórie používateľov – na deti a mládež a na čitateľskú kategóriu seniorov. Zásadnými faktormi, ktoré ovplyvňujú zameranie vzdelávacích aktivít našej knižnice, sú externé podmienky, v ktorých knižnica pôsobí. Bratislavské Staré Mesto je rozlohou 9,6 km2 najmenšou, ale počtom obyvateľov na 1 km2 najhustejšie osídlenou bratislavskou mestskou časťou. K 31. 12. 2009 mala 40 878 obyvateľov. Vekové zloženie obyvateľstva podľa Štatistického úradu SR je uvedené v grafe č. 1.
Predproduktívny vek 0 – 14 rokov 4 556 12 % Produktívny vek (15 – 59 muži, 15 – 54 ženy) 24 290 67 % Poproduktívny vek (60 a viac muži, 55 a viac ženy) 12 534 21 % Demografickou tendenciou v Starom Meste je postupný pomalý úbytok obyvateľstva a zvyšovanie jeho priemerného veku (pozri graf. č. 2).
Medzi špecifiká mestskej časti, v ktorej naša knižnica pôsobí, patrí pomerne nízky počet obyvateľov s trvalým pobytom v Starom Meste, ľudia v produktívnom veku sem chodia za prácou a po práci odchádzajú, voľný čas trávia prevažne v mieste svojho bydliska, vysoká koncentrácia ústredných orgánov – sú tu sústredené orgány štátnej a verejnej správy, ministerstvá, diplomatický zbor, zahraničné zastupiteľstvá krajín, dobrá vybavenosť domácností a škôl (najmä stredných) výpočtovou technikou a prístupom na internet (v Bratislavskom kraji má 70,4 % domácností počítač, 62 % je pripojených na internet, stredné školy i vďaka projektu INFOVEK). Nachádza sa tu 26 materských, 15 základných, 12 stredných a 4 vysoké školy, 5 klubov a 3 domovy dôchodcov, pokrytie knižnično-informačnými službami je veľmi dobré – je tu umiestnených 15 veľkých knižníc (verejné, vedecké, akademické, špeciálne, školské), čo pre našu knižnicu predstavuje veľmi silné konkurenčné prostredie. Napriek tomu má Staromestská knižnica stabilné čitateľské zázemie a dosahuje vyrovnané výkony najmä vďaka viac ako 50-ročnej tradícii poskytovania kvalitných služieb, stabilnému čitateľskému zázemiu, 5 pracoviskám umiestneným v lokalitách dobre prístupných používateľom a v neposlednom rade i účinnej propagácii svojich služieb. Z celkového počtu obyvateľov bolo čitateľmi knižnice v minulom roku 12,6 %, z celkového počtu 2 531 školopovinných detí 61,6 %. Zloženie čitateľov podľa jednotlivých kategórií uvádzame v grafe č. 3.
Vzdelávacie aktivity pre deti a mládež, projekty na podporu čítania Podobne ako iné verejné knižnice na Slovensku vyvíjame množstvo aktivít na podporu čítania (besedy so spisovateľmi, recitačné súťaže, činnosť literárnych krúžkov, kvízy, literárne súťaže...), informačná výchova detí najmä mladšieho školského veku je trvalou účasťou našich vzdelávacích aktivít nasmerovaných na deti a mládež. Zo zaujímavých väčších projektov realizovaných v posledných rokoch sa s veľkým úspechom u žiakov základných škôl stretla veľká čitateľská súťaž Čítam, čítaš – čítame (v tomto roku končí 5. ročník), do ktorej sa v roku 2009 zapojilo takmer 600 súťažiacich, dokonca i detí s poruchami čítania. Ďalšou zaujímavou aktivitou je spoločný projekt 5 bratislavských verejných knižníc – Jarný maratón s knihou, ktorý realizujeme od roku 2007 vždy v Týždni slovenských knižníc. Projekt je zameraný najmä na propagáciu slovenskej literárnej tvorby. V každej zo zúčastnených knižníc sa celý týždeň číta jeden autor a jedno dielo – toho roku to bude Ján Uličiansky a jeho literárna novinka Malá princezná. Z celoslovenských úspešných projektov zameraných na podporu čítania, z ktorých mnohé zastrešujú profesijné združenia Spolok slovenských knihovníkov a Slovenská asociácia knižníc, spomeňme napr. Noc s Andersenom, Čítame s Osmijankom, Pridaj sa aj ty! Čítajme si v spolupráci s Linkou detskej istoty pri Slovenskom výbore pre UNICEF, Deň ľudovej rozprávky... Napriek všetkej tejto snahe stále bojujeme s krízou čítania, ktorú odborníci konštatujú približne od 80. rokov. Najmä u mladých ľudí sledujeme nedostatočnú motiváciu k čítaniu, status knihy a čítania u nich neustále klesá, vo všeobecnosti sa podceňuje dôležitosť čítania v rozvoji myslenia, komunikačných a poznávacích kompetencií človeka. Čo by sme mali urobiť na zmiernenie tejto nepriaznivej situácie? V Bratislavskom kraji sme v roku 2008 realizovali v spolupráci s piatimi verejnými knižnicami a Katedrou knižničnej a informačnej vedy FiF UK výskum čítania mládeže vo veku 13 – 18 rokov, ktorý potvrdil, že skúmaná veková kategória nemá o čítanie a služby knižníc záujem, čítanie ich nebaví, resp. majú k nemu zreteľne negatívny vzťah – považujú ho za únavné, preferujú pasívny spôsob prijímania informácií či trávenia voľného času, prípadne nemajú na čítanie čas. Tí, čo nečítajú, trávia svoj voľný čas najmä sledovaním televízie, internetovou komunikáciou a surfovaním na internete, hraním počítačových hier. Aj v čitateľskej motivácii zo strany školy sú veľké rezervy, učitelia často nevyžadujú čítanie kníh tzv. povinného, resp. mimočítankového čítania. Keď aj vyžadujú, často sa uspokoja s tým, čo si mladí ľudia stiahnu z internetu. Internet bez ohľadu na hodnovernosť a informačnú hodnotu jednotlivých informačných zdrojov preferujú takmer všetci mladí ľudia. Podobný postoj ako ku knihám majú mladí ľudia tejto vekovej kategórie i ku knižniciam a využívaniu ich služieb. Ukazuje sa, že problémom u mladých ľudí nie je prestíž či imidž knihy a čítania, problém je v samotnej ich schopnosti (zručnosti) čítať. Výskum potvrdil, že mládež vo veku 13 – 18 rokov treba v prvom rade naučiť čítať, či už knihy klasické alebo elektronické, pretože čítanie jednoznačne je a napriek prieniku moderných informačných technológií ostane základnou stratégiou nadobúdania vedomostí, odborných znalostí, rozširovania a prehlbovania poznatkovej bázy človeka, získavania rozličných praktických a profesijných zručností. Podrobné výsledky výskumu sú uverejnené vo výskumnej správe1. Už niekoľko desaťročí sa aj na Slovensku hovorí o tom, že klasické metódy a formy vyučovania, ktoré sú postavené na verbalizme, memorovaní a odovzdávaní hotových poznatkov, sú zastarané a neefektívne. Informačná spoločnosť a znalostná ekonomika potrebujú ľudí, ktorí sú schopní informácie vyhľadávať a vyberať, porovnávať a hodnotiť, ale aj vytvárať a rozširovať, ale k tomu ich treba viesť a učiť. Tu sa ponúka otázka, ako sú na tom s informačnými znalosťami či zručnosťami samotní pegagógovia? Dokážu viesť žiakov k práci s klasickými či elektronickými informačnými zdrojmi a informáciami? A čo my knihovníci či informační pracovníci? Sme schopní učiť našich čitateľov pracovať s informačnými zdrojmi a využívať ich? Ako sme na tom s mimoškolským vzdelávaním? O jeho pravidelnosti a systematickosti sa vôbec nedá hovoriť. Systematickým mimoškolským informačným vzdelávaním pedagógov i nás, knihovníkov, by sa malo začať intenzívne zaoberať tak ministerstvo školstva, ako i ministerstvo kultúry a riešiť ho napr. prostredníctvom svojich priamo riadených organizácií. Čo sa týka rozvoja čitateľskej a informačnej gramotnosti detí a mládeže, tu môžu knižnice urobiť veľa najmä v úzkej spolupráci so školami, pričom opäť je čierny Peter v rukách ministerstva školstva, pretože spoločnosť by mala vytvoriť predpoklady na jej upevňovanie už od mladšieho, resp. predškolského veku. Vhodným nástrojom je napr. zaradenie hodín informačnej výchovy do vyučovacieho procesu na všetkých typoch škôl – od materských po vysoké. Informačné vzdelávanie seniorov Na rozdiel od detí a mládeže majú naši používatelia – seniori vypestované čitateľské návyky, sú čitateľsky gramotní, často však majú problém s využívaním moderných informačných technológií. Rozvoju počítačovej gramotnosti seniorov sa Staromestská knižnica systematicky venuje od roku 2004. Cieľom nášho projektu informačného vzdelávania seniorov je pomáhať ľuďom v poproduktívnom veku zorientovať sa vo svete informácií, naučiť ich využívať moderné informačné technológie a nájsť si svoje miesto v súčasnej spoločnosti. Pri jeho spracúvaní sme vychádzali z demografickej štruktúry obyvateľstva mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, kde žije v súčasnosti asi 21 % populácie v poproduktívnom veku (pozri graf. č. 1), ktorí počas svojho aktívneho života prispievali k vytváraniu spoločenských hodnôt, a teda má zmysel venovať im pozornosť i v poproduktívnom veku. Náš projekt nie je na Slovensku ojedinelý, podobným aktivitám sa venujú aj iné verejné knižnice – napr. v Čadci, Trebišove, Trenčíne, Vranove nad Topľou, Poprade, Piešťanoch, Trnave, v Bratislave tiež Knižnica Ružinov. V rokoch 2004, 2005 a 2007 sme organizovali pravidelné bezplatné kurzy počítačovej gramotnosti v spolupráci s KKIV FiF UK a Univerzitou tretieho veku v rámci medzinárodného projektu EuCoNet (European Computer Network – for seniors). Projekt bol súčasťou európskeho programu Socrates II (2000 – 2006), podprogramu Grundtvig, ktorý bol zameraný na skvalitňovanie celoživotného vzdelávania dospelých, posilňovanie európskej dimenzie v tejto oblasti, skvalitňovanie odbornej prípravy osôb pôsobiacich v oblasti vzdelávania dospelých, inovácie a tvorby nových vyučovacích metód a vzdelávacích zdrojov. V roku 2007 sme spolupracovali aj s Univerzitou v Ulme – projekt eLiLL (e-Learning in Later Life). V roku 2008 sme pre finančné problémy informačné vzdelávanie seniorov dočasne prerušili. S projektom vybudovania Centra vzdelávania seniorov sme v roku 2009 získali finančnú podporu MK SR z grantovej schémy Exlibris. V pobočke na Panenskej ul. sme dobudovali vzdelávacie centrum s 10 počítačmi a zorganizovali 4 bezplatné týždňové kurzy pre začiatočníkov. Keďže sa táto naša aktivita stretla s nebývalým záujmom nielen u našich čitateľov, ale i obyvateľov celej Bratislavy, plánujeme v nej pokračovať i v tomto roku. Pripravených máme ďalších 5 kurzov, viac si ich z finančných i personálnych dôvodov nemôžeme dovoliť. V tomto roku to budú všetko kurzy pre začiatočníkov. Ako budeme pokračovať ďalej, ukáže čas. Budeme musieť vyriešiť otázku zamerania kurzov (či to budú len kurzy pre začiatočníkov alebo i nadstavbové pre pokročilých), obsahového zamerania (bude treba začať školiť i prácu s informačnými zdrojmi), cenovej politiky (doteraz boli kurzy bezplatné, podmienkou však bolo, že záujemca musel byť registrovaným čitateľom našej knižnice). Doteraz sme vyškolili 180 vďačných a nadšených absolventov, ktorí, dúfajme, budú i naďalej využívať služby, ktoré im knižnica poskytuje vrátane prístupu na internet prostredníctvom verejných internetových staníc.
Judita Kopáčiková (riaditeľ@starlib.sk)
1 GAŠPAROVIČOVÁ, Anna, HRDINÁKOVÁ, Ľudmila, KOPÁČIKOVÁ, Judita, RANKOV, Pavol: Čítanie v Bratislavskom kraji. Výskumná správa. Bratislava : CVTI SR, 2009. 108 s.Dostupné na http://www.infolib.sk/index/podstranka.php?typ=3&id=28&idm=0&prm1=3&prm2=1&prm3=2812
In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2010, č. 01 [cit. 2010-03-22]. |
