O metamorfózach knižnično-informačných štúdií

 

Úvod

Číňania vraj za najhoršiu kliatbu považovali výrok „bodaj by si žil v zaujímavých časoch“. Stalo sa. Sme prekliati, žijeme v časoch plných zmien a kotrmelcov, pre ktoré nevedia nájsť meno ani politici, ani ekonómovia, ani – čuduj sa svete – akademici. Zatiaľ čo politici vedú spory o tom, či globálne otepľovanie finančnú krízu predĺži (čo by bolo v súlade s fyzikálnymi zákonmi – teplom sa veci predlžujú) alebo skráti (čo by bol výsledok zbožného priania politikov), ekonómovia sa škriepia o tom, nakoľko turbulentná je turbulentná doba, akademikom sa ušla úloha vytvoriť nové študijné programy produkujúce absolventov schopných obstáť v prostredí, o ktorom ani politici ani ekonómovia nevedia nič bližšie povedať. A tak si akademici vyhrnuli rukávy...  Ďalej už budeme pokračovať vo vážnejšom tóne a budeme sa zaoberať metamorfózami knižnično-informačných štúdií. Nedá nám však nepriklincovať, že  vyššie uvedené je pravda.

Študijný odbor „knižnično-informačné štúdiá“

Knižnično-informačné štúdiá majú dlhú tradíciu na univerzitách po celom svete. Na Slovensku bol tento odbor zavedený najskôr na FiF UK v Bratislave.

Š. Kimlička v opise študijného odboru 3.2.4 „knižnično-informačné štúdiá“ použil nasledujúcu formuláciu: „Študijný odbor sa zameriava na prípravu odborníkov v oblasti rozvoja a využívania metód výberu, akvizície, organizácie, uchovávania, vyhľadávania, distribúcie a využívania informačných zdrojov, organizácie poznania, tvorby a uplatňovania informačnej politiky a podpory informačnej spoločnosti.“

Ide o nadčasovú definíciu, umožňujúcu fungovanie odboru bez ohľadu na stav spoločnosti a stav technológií. Zároveň umožňuje podľa aktuálnej potreby zvýrazňovať vždy inú oblasť práce s informáciami a tým odbor približovať potrebám praxe. Takto došlo nielen k modifikácii a rozšíreniu kurikula odboru na FiF UK, ale aj k vzniku sesterských študijných programov na Žilinskej univerzite a Prešovskej univerzite.

Mediamatika

Druhá polovica 20. storočia bola poznačená najmä rozvojom sektorov telekomunikácií, informatiky a elektronických médií. Na začiatku 21. storočia dochádza ku konvergencii týchto sektorov a jeho výsledkom je revolúcia vo vyhľadávaní, prístupe, organizácii, uchovávaní a distribúcii informácií a tvorbe informačných obsahov. Konvergencia stiera hranice jednotlivých sektorov a vytvára novú kvalitu, ktorá nie je ani prienikom, ani zjednotením predchádzajúcich kvalít. Dôkazom sú tzv. nové médiá, ktoré nie sú ani pokračovaním, ani rozšírením tradičných médií. Všeobecne sa do popredia dostáva nový fenomén – sieť, a to nielen v technologickom, ale aj v spoločenskom zmysle slova. Vzťah informácia – komunikácia – médium sa dostáva do novej roviny a hoci ide o rôzne kvality (informácia je skôr abstraktum, komunikácia je proces a médium hmota), jedno majú spoločné – digitálnu povahu.   

Na pomenovanie tohto pohybu sme použili výraz mediamatika1. Ide o slovo   vytvorené zo slov médiá, telekomunikácie, informatika a informačná veda (obr. 1). 

konvit1.jpg (45640 bytes)

Obr. 1  Oblasť záberu mediamatiky

Aj keď je dnes všetko okolo nás digitálne, vždy tomu tak nebolo. Ak teda chceme, aby naše kultúrne dedičstvo bolo zviditeľnené aj v súčasnosti, musíme vytvoriť jeho digitálne kópie. Proces  digitalizácie má celý rad rozmerov: legislatívny, technologický, organizačný, bezpečnostný, ekonomický, a čo je najdôležitejšie, vyžaduje si kvalifikované ľudské zdroje.

Študijný  program mediamatika a kultúrne dedičstvo vznikol ako reakcia na uvedené trendy. V súčasnosti je  program akreditovaný vo všetkých troch formách vysokoškolského štúdia, t. j. bakalárske (absolvent  získa po troch rokoch štúdia titul Bc.), magisterské (absolvent   získa po dvoch rokoch štúdia titul Mgr.) a doktorandské (absolvent  získa titul PhD.). Študijný  program „mediamatika a  kultúrne dedičstvo“ možno v každej forme štúdia (bakalárske, magisterské, doktorandské) študovať v dennom i externom štúdiu buď v zameraní „mediamatika“ (s ďalšou špecializáciou na nové médiá, správu informácií alebo interaktívny dizajn),  alebo v zameraní „dokumentácia kultúrneho dedičstva“ (obr. 2).  

konvit2.jpg (48790 bytes)

Obr. 2  Študijný program „mediamatika a kultúrne dedičstvo“

Bakalárske štúdium, zameranie „mediamatika“

Bakalárske  štúdium v zameraní „mediamatika“ ponúka   štúdium   nových foriem (predovšetkým elektronickej) komunikácie s dôrazom na tvorbu a prácu s informáciami vo všetkých podobách (text, audio, video, multimédiá). Okrem problematiky nových médií, interaktívneho dizajnu a správy informácií sa pozornosť venuje aj legislatívnym aspektom mediamatiky (autorské práva, vytváranie legislatívneho rámca pre nové formy komunikácie a regulácia prostredia, ochrana súkromia) a obchodným aspektom (elektronické obchodovanie s informáciami).

Študijné predmety

Študijné predmety sú zoskupené  do štyroch skupín:

  1. Informačné štúdiá 
  2. Tvorba mediamatických aplikácií
  3. Ekonomika a manažment
  4. Všeobecnovzdelávacie a humanitné predmety

Skupina Všeobecnovzdelávacie a humanitné predmety:

Predmety z tejto skupiny majú dať poslucháčom znalosti zo psychológie, sociológie, práva, počítačového umenia, teórie komunikácie (medziľudská komunikácia, elektronická komunikácia, obchodná komunikácia, mediálna komunikácia – rozhlas, TV, internet).

Skupina Ekonomika a manažment:

Poslucháči získajú vedomosti z nasledujúcich oblastí: makroekonomika, mikroekonomika, ekonomika malého a stredného podnikania, účtovníctvo, financie, štatistika, odvetvové stratégie a politiky, marketingový výskum,   marketing služieb, projektové riadenie.

Skupina Tvorba mediamatických aplikácií:

Poslucháči získajú vedomosti z nasledujúcich oblastí: elektronická komunikácia, počítačová grafika, tvorba hypertextových dokumentov, databázové aplikácie, prezentácia informácií, projektovanie mediamatických služieb, tvorivé písanie.

Skupina Informačné štúdiá:

Poslucháči získajú  IKT gramotnosť, informačnú a mediálnu gramotnosť, vedomosti o službách informačno-komunikačných sietí, informačných systémoch, organizácii informácií.

Magisterské štúdium, zameranie „mediamatika“

V magisterskom štúdiu sa kladie dôraz na poznanie teórie mediamatických procesov a pochopenie širších súvislostí nových spôsobov manipulácie s informáciami.  V magisterskom štúdiu si absolvent prehĺbi znalosti   z oblasti spracovania a prezentácie informácií, dizajnu, počítačového umenia, práce s digitálnou informáciou obsahov (v textovej, audio-, video- i multimediálnej forme), projektovania mediamatických systémov a systémov e-obchodu.

Profil absolventa

Absolvent štúdia má vedomosti a praktické znalosti z oblasti komunikácie a PR, o zásadách a normách tvorby informačných obsahov, vedomosti z oblasti spracovania, prezentácie a uschovávania informácií a o projektovaní mediamatických systémov. Okrem toho má vedomosti o manažmente a marketingu v nových e-médiách a podnikaní na internete.

Uplatnenie absolventa mediamatiky v praxi

Absolventi sú počas štúdia pripravovaní na zvládnutie teoretických a metodologických základov knižničnej a informačnej vedy, informačných technológií, sociálnej komunikácie, knižnej kultúry, ochrany informácií, organizácie poznania, informačnej analýzy a informačného   manažmentu. Majú schopnosti tvorivo aplikovať teoretické poznatky v praxi s využitím moderných informačných a komunikačných technológií najmä v oblasti tvorby mediamatických systémov, lokálnych a globálnych informačných zdrojov, tvorby a spracovania mediamatických dokumentov a informačných zdrojov, informačného prieskumu a navigovania v informačných zdrojoch, manažmentu mediamatických služieb a systémov.

Ovládajú prácu s IKT, metódy a nástroje na tvorbu a budovanie informačných zdrojov, analýzu informačných potrieb, vyhľadávanie informácií, analýzu informačných zdrojov, sprostredkovanie informácií a poznatkov používateľom.

Absolvent magisterského štúdia nájde uplatnenie predovšetkým:

  • v oblasti dizajnu a správy digitálnych informačných systémov pre štátnu správu a samosprávu ako samostatný dizajnér a správca týchto systémov,
  • v oblasti dizajnu a riadenia prevádzky mediamatických aplikácií (webové aplikácie, e-noviny,
    e-rádio/video a pod.),
  • pri tvorbe multimediálnych produktov pre reklamu,
  • ako informačný špecialista,
  • ako špecialista na komunikáciu s verejnosťou vrátane dizajnu systémov e-komunikácie,
  • v oblasti dizajnu, manažmentu a správy podnikových informačných systémov,
  • ako špecialista na tvorbu, spracovanie, organizáciu a prezentáciu digitálnych informácií,
  • ako samostatný podnikateľ v oblasti e-médií,
  • ako tvorca mediálnych a reklamných obsahov,
  • zabezpečovať informačný servis pre štátnu správu,  tretí sektor a pod.,  alebo  pracovať ako špecialista na tvorbu a prezentáciu informácií, ekonomiku a manažment  mediamatických systémov.

Magisterské štúdium, zameranie „kultúrne dedičstvo“

Program sa zameriava na prípravu profesionálov v oblasti:

  • rozvoja a využívania metód výberu, akvizície, organizovania, uchovávania, vyhľadávania, distribúcie a využívania informačných zdrojov,
  • organizácie poznania a navigovania vo svete informácií,
  • tvorby a uplatňovania informačnej politiky a všestrannej podpory informačnej spoločnosti,
  • podpory informačnej výchovy,
  • skúmania a spracúvania historických knižničných fondov.

Táto široká oblasť knižnično-informačných činností predpokladá pomerne veľkú potrebu profesionálov. Absolventi sa uplatnia najmä v týchto typoch inštitúcií: verejné, vedecké, akademické, špeciálne a historické knižnice, kultúrne pamäťové inštitúcie, informačné agentúry a pracoviská, informačné analytické a dokumentačné strediská, vedeckovýskumné a vývojové pracoviská (informačné zabezpečenie výskumu), vedeckovýskumné pracoviská v oblasti knižničnej a informačnej vedy, informačného vzdelávania a knižnej kultúry.

Profil absolventa

Absolvent štúdia ako informačný špecialista je pripravený pre praktickú a výskumnú činnosť v informačných, kultúrnych a vzdelávacích zariadeniach a inštitúciách hlavne v oblasti dokumentácie s osobitným zreteľom na elektronické dokumenty, prácu s prameňmi, získavanie, spracovanie, popularizáciu a ochranu prejavov, dokumentov a iných dokladov národného kultúrneho dedičstva a uplatňovanie informačnej a komunikačnej techniky a technológie v systéme dokumentácie informačného a kultúrneho obsahu.

 

Záver

Študijný program „mediamatika a kultúrne dedičstvo“ je postavený na jadre odboru knižnično-informačné štúdiá a ďalej ho rozvíja smerom k aktívnej práci s informáciami v digitálnej podobe. Pritom zasahuje i do oblastí, ktoré pôvodne boli mimo sféry záujmu informačných špecialistov. Takouto oblasťou je napríklad interaktívny dizajn alebo tvorba informačných obsahov. Tým reaguje na súčasné trendy, ktoré kladú dôraz na interaktivitu, vizualizáciu informácií, kolaboratívnu tvorbu informačných obsahov, nové techniky prístupu k informačným obsahom a pod.

Milan Konvit (milan.konvit@fpv.uniza.sk)

 

 

1   Pojem „mediamatika“ ako prvý použil Michael Latzer začiatkom 90. rokov minulého storočia v súvislosti s riešením problémov regulácie telekomunikácií a médií. (Viac sa o tejto problematike možno dočítať v knihe Puntscher Riekmann, Sonja – Mokre, Monika – Latzer, Michael: The state of Europe: transformations of statehood from European perspective.)

 

 


In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2010, č. 01 [cit. 2010-03-22].
Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib101/konvit.htm>. ISSN 1336-0779.

ITlib. Informačné technológie a knižnice