Výskumy profesijnej a organizačnej identity a ich realizácia v prostredí knižníc

Helena Ondriašová
ondriasova3@st.fphil.uniba.sk

Pojem identita sa vo filozofii, psychológii a sociológii definuje v širokej škále často až protichodných významov, čo úzko súvisí so smerovaním jednotlivých škôl či autorov. Výkladom tohto pojmu sa zaoberali napr. Leibnitz, Schelling, Hegel, Nietzsche, Mead, Habermas, Erikson, Freud, Tajfel, Turner, Goffman a iní, na úrovni bádania zaujímala už starovekých mysliteľov a neprestáva nás fascinovať ani dnes.

Výskumy identity nie sú jednoduché. Už len samotný pojem identita by sa v dotazníkoch nemal vôbec vyskytovať, lebo na respondentov často pôsobí mätúco. Slovo identita má latinský pôvod a znamená totožnosť alebo rovnakosť. Identita vyjadruje “spôsob, akým jedinec vníma svoju rovnakosť a kontinuitu v čase alebo miesto, zmysel a význam svojej existencie v širšom kontexte ľudskej spoločnosti” (Průcha, Walterová, Mareš 2003).

Pod identifikáciou rozumieme okrem zisťovania totožnosti aj stotožňovanie sa. Odborná literatúra ju chápe ako “psychický mechanizmus odstránenia napätia pri nedosahovaní cieľa alebo neuspokojovaní potreby tým, že sa človek stotožní alebo spojí s inou osobou alebo skupinou ľudí, ktorá podobný cieľ dosiahla. Keď sa identifikácia týka človeka, je to proces poznávania istej vlastnosti, na základe ktorej môže byť osobnosť priradená k určitej skupine alebo z určitého hľadiska považovaná za jedinečnú. Identifikácia môže byť aj nevedomým stotožnením sa s iným subjektom, skupinou alebo vzorom” (Ďurič a kol. 2000).

Ak teda hovoríme o profesijnej a organizačnej identite, máme na mysli identifikáciu s profesiou a organizáciou v zmysle procesu postupného nadobúdania alebo vytvárania týchto identít.

Gergen (1991) demonštroval vývoj identity v historickom kontexte takto: v predindustriálnej spoločnosti videl človek svoje smerovanie a budúcnosť vo svojich rodičoch a prarodičoch. Industriálna spoločnosť pretrhla putá mnohých tradícií, ale možnosti identity (či už navrhnutej alebo vybranej), pokiaľ išlo o povolanie, zamestnávateľa alebo priateľov, často predpokladali trvalosť. V postindustriálnych časoch je identita len zriedkakedy daná alebo stanovená a počas života sa objavuje viac možností voľby identity, viac tolerancie k jej rôznorodosti a častejším zmenám. Je to spôsobené tým, že identita je problematická a zároveň rozhodujúca pre to, ako a čo si niekto váži, myslí, cíti a robí vo všetkých sociálnych prostrediach vrátane organizácií. Z tohto dôvodu sa musíme snažiť o lepšie pochopenie dynamiky identity (Albert, Ashforth, Dutton 1999).

Prejavom nástupu informačnej spoločnosti je predovšetkým masové rozšírenie a sprístupnenie informačných a komunikačných technológií. Online prezentácia jednotlivcov i organizácií prostredníctvom webových služieb internetu je úzko spojená s vytváraním a vnímaním ich virtuálnej identity – nielen v zmysle online identity, ale aj v súlade s Goffmanovým chápaním, kde virtuálna identita = identita pre iných (Bourbon, 2004). Identifikácia jednotlivcov môže mať na webe rôzny účel, čo sa prejaví v jej spôsobe, napr. pravdivá identita, pokiaľ ide o profesijnú online identitu, alebo častokrát falošná identita, pokiaľ ide o súkromnú online identitu na chate (čítaj na čete). Virtuálna a reálna identita sa môžu líšiť. Niektoré organizácie si uvedomujú, že ich online prezentácia môže byť to jediné, čo potenciálny zákazník uvidí. Ich virtuálna identita je navrhnutá tak, aby mohla v čo najväčšej miere zastúpiť ich reálnu identitu. Čoraz viac organizácií dokáže svoj produkt alebo službu predať takým spôsobom, že zákazník nemusí navštíviť reálne sídlo firmy (ak vôbec existuje), všetko vybaví na diaľku. Preto je veľmi dôležité, aby virtuálna identita organizácie bola pravdivá a dôveryhodná rovnako ako jej reálna organizačná identita vrátane corporate identity.

Výskumy identity sa len ťažko dajú označiť za niečo nové. Počiatky skúmania identity siahajú až do čias antiky, keď tento fenomén zaujímal filozofov ako Sokrates, Platón a Aristoteles. Skúmanie vlastnej osobnej identity sa snaží nájsť odpovede na otázky, ako napr. kto som?, kým chcem byť?, aké sú moje životné ciele?, aké je moje miesto v spoločnosti? a pod.

Neskôr sa začali realizovať systematickejšie prístupy k výskumu identity. Príkladom je Eriksonov (1964) výskum identity na skupinovej úrovni, ktorý odhalil, že identita nielen ovplyvňuje to, ako sa vnímame alebo ako sa kategorizujeme vo vzťahu k ostatným, ale súčasne vytvára tímového ducha medzi jednotlivcami v pevnom vzťahu a vzájomnej interakcii. Koncom 70. rokov minulého storočia rozšírili Albert a Whetten na University of Illinois výskum identity na organizačnej úrovni. Vo svojej monografii Organizational identity (1985) predstavili prvýkrát definíciu tohto pojmu. Aktuálne snahy vedcov a autorov publikácií o identite smerujú k obohacovaniu existujúcich teórií prostredníctvom vzájomného prelínania názorov z viacerých vedných odborov.

Profesijná identita sa viaže na osobu profesionála ako nositeľa danej profesie. Predstavuje výsledok stotožnenia sa pracovníka s profesiou, ktorú vykonáva alebo na ktorú bol pripravovaný počas edukačného procesu. Stotožnenie sa s profesiou je postupný proces, ktorého počiatok vyjadruje vedomé rozhodnutie sa pre danú profesiu. Organizačná identita vymedzuje organizačné usporiadanie, pôsobenie, ciele a charakteristiky, ktoré definujú jedinečnosť a nezameniteľnosť každej organizácie. “Pre organizáciu je dôležité mať vnútornú kognitívnu štruktúru toho, za čím stojí a kam smeruje, čiže jasný zmysel organizačnej identity” (Albert, Ashforth, Dutton 1999).

Organizačná identita odpovedá na takéto otázky: Aká je naša organizácia? Ako vníma organizácia samu seba? Ako je organizácia posudzovaná zvonku?

Jedinec má viacero identít, nakoľko sa identifikuje napr. s národom, rodinou, prácou a pod. Organizačná identita existuje na úrovni jedinca, skupiny a systému. Tam, kde sa identifikácia jednotlivca s prácou stretáva s organizačnou identitou na úrovni jednotlivca, vzniká miesto pre profesijnú identitu.

Obr. 1 Miesto profesijnej identity

Pri organizačnej identite hovoríme na jednej strane o vnútornej identifikácii, keď je prostriedkom na identifikovanie sa s organizáciou pre jej členov, resp. zamestnancov, a na strane druhej o vonkajšej identifikácii, keď je pomôckou na rozpoznanie organizácie okolím. V prípade konkrétnej organizácie sa v súvislosti s vonkajšou identifikáciou presúvame do marketingovej oblasti corporate identity.

Corporate identity (ďalej CI) je medzinárodne platné označenie “súboru významov, pomocou ktorých sa organizácia chce prezentovať okoliu a ktoré umožňujú ľuďom opísať ju, zapamätať si ju a vytvoriť si s ňou vzťah” (Melewar, Navalekar 2002). Zjednodušene povedané – ide o fyzickú manifestáciu obchodnej značky. Podľa niektorých odborníkov pod CI patrí korporatívny dizajn, komunikácia a správanie, iní zase k CI zaraďujú aj kultúru, trhové podmienky, stratégie, produkty a služby organizácie.

V užšom zmysle sa CI chápe ako vizuálna identita organizácie, ako napr. logo, názov, slogan, farba a pod. (Brandchannel 2001 – 2009). Marketingoví odborníci rozoznávajú štyri funkcie korporatívnej vizuálnej identity, pričom prvé tri sú zamerané externe a štvrtá interne, lebo sa vnútorne vzťahuje na identifikáciu zamestnancov s organizáciou ako celkom alebo jej oddeleniami, pre ktoré pracujú. Identifikácia je pre zamestnancov veľmi dôležitá a korporatívna vizuálna identita hrá pri jej vytváraní symbolickú úlohu (Bromley 2001). Spomenutá štvrtá funkcia je miestom, v ktorom sa CI prepája s organizačnou identitou.

Napriek úzkemu vzťahu medzi organizačnou identitou a CI sú medzi nimi ľahko vymedziteľné jasné rozdiely. Najviditeľnejším rozdielom je časový horizont ich vzniku. Zatiaľ čo organizačná identita sa vytvára ako postupný proces, prípadne je určená zhora, “CI predstavuje jednorazovú investíciu” (CreativeSites 2005 – 2009) a bolo by ideálne, keby vznikla ako jedna z prvých vecí na začiatku podnikania.

Organizačná identita hovorí o tom, čo identifikuje organizáciu v pozitívnom (kto sme?), ale aj v negatívnom zmysle (kto nie sme?). V CI sa premieta obraz organizácie, ktorý ju jednoznačne identifikuje a odlišuje od ostatných organizácií (čiže odpovedá len na otázku kto sme?).

Údaje týkajúce sa identity je možné získať na základe realizácie kvantitatívnych i kvalitatívnych výskumov. Kvantitatívne výskumy sa orientujú napr. na rozsah pracovných zodpovedností, podiel pracovného času venovaného konkrétnym činnostiam, preferencie týkajúce sa pracovného vzdelávania či spôsoby prípravy na prácu. Kvalitatívne výskumy sa zameriavajú napr. na osobné vnímanie profesie, osobnú motiváciu, hodnotenie pracovníkov okolím alebo spokojnosť okolia so službami. Pri oboch typoch výskumov sú najčastejšie používanými metódami dotazník a rozhovor/interview.

• Teoretické koncepty skúmania identity

Teoretické prístupy ku skúmaniu identity sa orientujú napr. na rozvoj konceptu organizačnej identity v súvislosti s dôverou alebo zmenou. Vedci sa snažia o rozvoj svojich teórií napr. vzájomnou diskusiou a výmenou názorov na práce kolegov.

Fínske autorky Puusa a Tolvanen zastávajú názor, že “identita má relatívny a kvalitatívny pôvod. Na úrovni organizácie predstavuje vlastníctvo kolektívu. Je ovplyvňovaná názormi, chápaním a interpretáciou. Identitu vytvára a udržiava sociálna interakcia.” Identifikácia jednotlivca s organizáciou je vyjadrená zmyslom jednotlivca pre vzájomnosť a prináležanie k organizácii. Dôvera je kľúčom k vytvoreniu väčšieho prepojenia s organizáciou, ale nevytvára identifikáciu. Organizačná identita ovplyvňuje úroveň identifikácie jednotlivcov v rámci organizácie, čo vytvára dôveru.

Obr. 2 Prepojenie medzi organizačnou identitou a dôverou (Puusa, Tolvanen 2006)

Prepojenie medzi organizačnou identitou a dôverou je obojsmerné. Na úrovni organizácie odkazuje na kolektívne prepojenie a kooperáciu v záujme dosiahnutia organizačných cieľov. Na úrovni jednotlivca ovplyvňuje vôľu spolupracovať a zapájať sa do organizačných zmien. Dôveru chápeme ako pozitívne očakávanie, že iná osoba sa nebude svojimi slovami, skutkami alebo rozhodnutiami správať nepriateľsky. Na úrovni skupiny je dôvera kolektívnym fenoménom. Tímy reprezentujú kolektívne hodnoty a identity. Uznávanie podobných hodnôt pomáha predvídať správanie ostatných členov v budúcnosti, čím redukuje neistotu a určuje želané správanie. Zamestnanci, ktorí dôverujú organizácii, pracujú pre ňu radi, dlhodobo a zriedka ju opúšťajú (Puusa, Tolvanen 2006).

Problematike zmeny organizačnej identity a jej spojenia s identifikáciou sa venovali dve autorky – Elstaková a Van Riel z holandskej Erasmus University Rotterdam. Podľa nich zmenu organizačnej identity spúšťajú rozpory medzi vnímaním organizačnej identity jej členmi a obrazom organizácie z pohľadu okolia.

Identifikácia s organizáciou je hlavným prostriedkom, ktorý umožňuje alebo znemožňuje zmenu kolektívnej identity. Identifikácia sa objavuje vtedy, keď vnímanie organizácie jej členmi definuje zároveň ich vlastné vnímanie seba. Vzťah medzi identifikáciou s organizáciou a prístupnosťou k zmene možno vyjadriť takto: Vysoký stupeň identifikácie predstavuje stav, keď sú členovia organizácie silne identifikovaní so súčasnou organizačnou identitou, a preto nie sú otvorení zmenám a bránia sa im. Nízky stupeň identifikácie znamená, že členovia organizácie sú prístupní zmene organizačnej identity, pretože nie sú prepojení na “starú” organizačnú identitu.

Medzi výskumníkmi, ktorí považujú organizačnú identitu za hlavného nositeľa napomáhajúceho zmene identity, existuje jedna podobnosť. Zaobchádzajú s identifikáciou ako s jednorozmerným konceptom, ktorý sa vyvíja od nižšieho po vyšší stupeň identifikácie, pričom nízka identifikácia umožňuje zmenu a vysoká identifikácia jej zas bráni. Tým, že sa vysoký stupeň identifikácie chápe len ako odpudzovač zmeny, prehliada sa významná úloha identifikácie pri riadení kolektívnych snáh (Elstak, Van Riel 2005).

Súčasný stav skúmania identity je nejednoznačný a zložitý. Na jednej strane výskumníci veria, že je potrebná väčšia integrácia, ktorá by podnietila vzájomné obohatenie a vznik nových príležitostí pre navzájom nadväzujúce teoretické nápady. Na strane druhej potrebuje súčasný stav teórie skôr otvorenie než zatvorenie svojich možností. Tieto navzájom súperiace prístupy inšpirovali Alberta, Ashfortha a Duttonovú k realizácii zaujímavej výzvy. Požiadali šiestich autorov zastupujúcich rôzne koncepcie organizačnej identity o vzájomné prečítanie svojich článkov a ich interpretovanie zo svojho uhla pohľadu. Rôznorodosť článkov podnecuje pokračovanie, plodnosť a bohatosť konceptov organizačnej identity. Zároveň sa v nej odráža kreatívny proces, ktorý sa rozvíja v cykloch rozchádzania a zbiehania názorov. Odlišné pohľady na rôzne body môžu slúžiť rozdielnym účelom, pričom všeobecný súhlas by predstavoval prekážku ďalšieho rozvoja. Skutočnosť je taká, že tie najzávažnejšie otázky týkajúce sa identity nie sú objasnené a identita vďaka svojej hĺbke a intelektuálnej vážnosti zostane sčasti navždy hádankou.

Z rozhovorov vedcov o článkoch, ktoré nasledovali po ich prečítaní, vyplynulo niekoľko závažných oblastí týkajúcich sa organizačnej identity, napr. identity ako sociálne konštruovaného fenoménu, mnohonásobné identity a dynamika medzi nimi, identity ako trvalé verzus meniace sa kvality atď. (Albert, Ashforth, Dutton 1999).

• Empirické koncepty skúmania identity

Empirické skúmanie sa orientuje hlavne na osobnú a profesijnú identitu. Na poli osobnej identity sa týka napr. funkcií identity. Profesijnú identitu možno demonštrovať na výskume učiteľskej identity akademických knihovníkov. Respondentmi pri skúmaní profesijnej identity môžu byť nielen samotní profesionáli, ale aj okolie, ktoré prichádza s profesiou do kontaktu. Názory okolia na profesiu a jej nositeľov často odhalia profesijné stereotypy, s ktorými sa profesionáli nie vždy stotožňujú.

Adams spolu so Serafinim (Department of Family Relations and Applied Nutrition University of Guelph, Kanada) realizovali v roku 2002 prieskum s cieľom vytvoriť dôveryhodný indikátor piatich funkcií identity nadväzujúci na prácu Adamsa a Marshalla z roku 1996, v ktorej boli definované tieto funkcie: štruktúra, ciele, osobná kontrola, harmónia a budúcnosť (Serafini, Maitland, Adams 2006).

Serafini a Adams vyvinuli škálu funkcií identity (Functions of Identity Scale – FIS) na meranie týchto funkcií a otestovanie ich platnosti pomocou prieskumovej faktorovej analýzy. Východisko výskumu spočívalo v zlyhaní mnohých výskumníkov zameraných na meranie identity práve v časti merania jej funkcií. Konceptuálny rámec prieskumu vychádza z možnosti rozlíšiť aktívnu a pasívnu identitu. Funkcie identity sa budú prejavovať určitým správaním, ako napr. akademické pôsobenie, výber kariéry, politická aktivita, výber vzťahov, rozvoj a pod. Autori realizovali dva prieskumy. Výsledky prvého potvrdili, že päť faktorov je konceptuálne aj teoreticky zhodných s funkciami identity. Zároveń sa potvrdilo aj očakávanie, že funkcie sa navzájom nevylučujú, ale skôr ich spája spoločný cieľ, ktorým je rozvoj optimálnej identity (Serafini, Adams 2002).

Výsledky faktorovej analýzy použitej pri druhom prieskume sa viac prikláňajú k štvorfaktorovému riešeniu, podľa ktorého sú funkcie identity nasledujúce: štruktúra, harmonické ciele, budúcnosť a kontrola. Závery z oboch štúdií podporili názor, že proces formovania identity je založený na rozlišovaní medzi aktívnou a pasívnou identitou. Aktívna identita je postavená na aktívnom vytváraní, organizovaní a štruktúrovaní seba a je spojená so samoregulačnými procesmi funkcií identity. Na druhej strane pasívna identita sa pozitívne nevzťahuje k funkciám identity a naznačuje, že externé procesy ako imitácia a identifikácia sú spojené s menej rozvinutým rozvojom identity. Napriek tomu, že identita predstavuje univerzálny fenomén, nemožno výsledky tohto výskumu zovšeobecňovať, čo si uvedomujú aj jeho autori. Funkcie identity môžu byť užitočné napr. pri práci s mladými v súvislosti s rozvojom identity, pretože obdobie adolescencie a mladej dospelosti sa chápe v tomto kontexte ako kritické (Serafini, Adams 2002).

Výskumy profesijnej identity medzi knihovníkmi, napr. ako vnímajú vlastnú prácu, sú limitované. Viac výskumov je zameraných na stereotypy a na to, ako knihovnícku profesiu vnímajú ostatní.

Aktuálnym trendom sú kvalitatívne výskumy zamerané na malý počet respondentov, ktorých výsledky iniciujú nové oblasti výskumu pre tých, ktorí sa zaujímajú o prezentovanie vyučovacej úlohy akademických knihovníkov ako súčasti pokračujúcej diskusie o budúcnosti profesie.

Príkladom je kvalitatívny výskum realizovaný v roku 2004 pod vedením Scotta Waltera. Uskutočnil sa na vzorke šiestich akademických knihovníkov s dĺžkou odbornej praxe v rozmedzí od 2 do 32 rokov, ktorí potvrdili, že vyučovanie im uberá značnú časť z ich knihovníckej práce. Výskum identity založený na osobnom rozprávaní viedol Waltera k pochopeniu učiteľskej identity a rozhodnutia sa knihovníkov pre učiteľskú profesiu. Autor uvádza, že je pre nich rozhodujúcich týchto päť faktorov:

• vyučovanie ako centrum činnosti,
• dôležitosť kolegiálnej a administratívnej podpory,
• stres z mnohorakých požiadaviek,
• absencia odborného učiteľského vzdelania,
• stereotypy a nesprávne vnímanie profesie najmä zo strany poslucháčov.

Prieskum priniesol aj zistenie, že je dôležité prepojenie výskumov vnímania akademických knihovníkov študentmi s výskumami učiteľskej identity a budúcnosti profesie (Walter 2008).

Status verejnej knižnice sa dá odvodiť aj od prílivu nových, profesionálne vzdelaných absolventov. Študentom Royal School of Library and Information Science v Dánsku boli rozdané dotazníky, v ktorých mali vyjadriť svoje očakávania ohľadne budúcej profesie. Zatiaľ čo v minulosti prevládala túžba pracovať vo verejnej knižnici, dnes je na prvom mieste záujem o prácu v súkromnom sektore. Úloha knihovníka sa najmä za posledných 15 rokov podstatne zmenila, a tak klasický obraz ženy v stredných rokoch s drdolom na hlave a vo vychodených topánkach nahradil obraz vedomostného špecialistu s navigačnou schopnosťou v chaose informačného preťaženia. Tento svieži opis modernej úlohy knihovníkov je niečo viac ako len opis reality. Je to náznak túžby po preformulovaní obrazu typického knihovníka – študenti už viac nechcú plniť úlohu spájanú s klasickým knihovníkom, chcú pre seba vytvoriť nový a atraktívnejší imidž. V súvislosti s týmto novým vnímaním seba im omnoho viac sedí úloha informačného špecialistu v súkromnej firme než práca knihovníka v mestskej knižnici (Johannsen, Kajberg 2005).

Na Slovensku chýbajú výskumy profesijnej a organizačnej identity realizované v prostredí knižníc. Pri snahe o zaplnenie tohto prázdneho miesta sa môžeme oprieť napr. o niektorý zo šiestich spomenutých prístupov ku skúmaniu identity.

Koncepty organizačnej identity a dôvery a funkcií identity môžu slúžiť ako východisko pre teoretický alebo empirický výskum. Skúmané oblasti sa môžu týkať napr. identifikácie knihovníkov s knižnicou a ich dôvery k nej, významu a smerovania knižnice očami jej zamestnancov, oddanosti knižnici a rozpoznaniu svojho potenciálu a ďalšieho kariérneho rastu v organizácii.

Prístup organizačnej identity a zmeny sa môže aplikovať pri porovnávaní výsledkov medzi knižnicami, ktorých sa týka nejaká významná zmena, a tými, ktoré neprešli zmenou. Otázky sa môžu zamerať na zmenu organizačnej identity v dôsledku nástupu informačnej a znalostnej spoločnosti, rekonštrukcie, zmeny sídla a podobne.

Výskum učiteľskej identity akademických knihovníkov je príkladom kvalitatívneho výskumu profesijnej identity knihovníkov na malej vzorke respondentov formou dotazníka spojeného s rozhovorom. Kombinácia metód je dôležitá, nakoľko pri skúmaní identity v celej jej komplexnosti si nemôžeme vystačiť len s anonymným vypĺňaním dotazníka. Walterov výskum sa súčasne zaoberá zaujímavým javom – prelínaním profesijných identít knihovníka a učiteľa. Hoci sa v dotazníku neobjavila otázka, s ktorou z dvoch profesií sa americkí librarian-teachers identifikujú viac, podobná otázka by mohla odhaliť, s čím sa identifikujú dnešní knihovníci (s profesiou knihovníka, subprofesiou napr. akademického knihovníka alebo špecializáciou napr. rešeršéra) a kde sa v tejto hierarchii nachádza informačný špecialista.

Pri skúmaní profesijnej a organizačnej identity má význam aj zisťovanie názorov okolia. V prípade knihovníkov a knižníc sú potom respondentmi používatelia a čitatelia. Vo výsledkoch takýchto výskumov sa často odhalia stereotypy knihovníckeho povolania. Problematike stereotypov v oblasti knižníc sa venuje široká pozornosť už niekoľko desaťročí. Otázky sa môžu klásť aj samotným knihovníkom, čo pomáha zistiť, ako vidia knihovníci samých seba a či nastala nejaká zmena v ich vlastnom vnímaní profesijného obrazu napríklad v dôsledku nástupu informačnej spoločnosti.

Významný americký predstaviteľ postmodernej sociológie Zygmunt Bauman hovorí, že “vytváranie profesijnej a organizačnej identity je nekonečný proces a taký musí aj zostať… identita platí len do odvolania a my máme možnosť opustiť ju vo chvíli, keď nás prestáva uspokojovať a stráca svoju príťažlivosť v porovnaní s inou, lákavejšou identitou”. Zistenie, či sa tento jav v súčasnosti deje knihovníkom v knižniciach, je pre nás výzvou.

Autorka článku sa v súčasnosti venuje výskumu identity knihovníkov a knižníc v prostredí informačnej a znalostnej spoločnosti. Cieľom výskumu je definovať vplyv informačnej a znalostnej spoločnosti na identifikáciu knihovníkov so svojou profesiou a pracoviskom, vymedziť vzťah organizačnej a profesijnej identity v prostredí knižníc a určiť miesto a čas vzniku oboch identít.

ALBERT, Stuart – ASHFORTH, Blake E. – DUTTON, Jane E. 1999. Organizational identity and identification : Charting new waters and building new bridges. In Academy of Management Review [online]. 2000, Vol. 25, No. 1 [cit. 2009-04-15]. pp. 13-17. Dostupné na internete: <http://webuser.bus.umich.edu/janedut/Identity/amr-albert.pdf>. ISSN 1930-3807.

BAUMAN, Zygmunt. 2006. Komunita : hľadanie bezpečia vo svete bez istôt. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2006. 122 s. ISBN 80-8061-225-0.

BOURDON, R. a kol. 2004. Sociologický slovník. 1. české vydání. Olomouc : Univerzita Palackého, 2004. ISBN 80-244-0735-3. Heslo Identita, s. 69.

BRANDCHANNEL. 2001-2009. Brandcareers Glossary [online]. New York : Brandchannel, 2001-2009 [cit. 2009-04-15]. Heslo Corporate Identity.
Dostupné na internete: <http://www.brandchannel.com/education_glossary.asp>.

BROMLEY, D. B. 2001. Relationships between personal and corporate reputation. In European Journal of Marketing. ISSN 0309-0566, 2001, Vol. 35, No. 3/4, pp. 316-334.

CREATIVESITES. 2005-2009. Corporate Identity [online]. Bratislava : CreativeSites, 2005-2009 [cit. 2009-04-15]. Dostupné na internete: <http://www.creativesites.sk/corporate-identity/>.

ĎURIČ, Ladislav a kol. 2000. Výchova a vzdelávanie dospelých. Andragogika : Terminologický a výkladový slovník. Bratislava : Slovenské pegagogické nakladateľstvo, 2000. ISBN 80-08-02814-9. Heslo Identifikácia, s. 165-166.

ELSTAK, Mirdita N. – VAN RIEL, Cees B. M. 2005. Organizational Identity Change : An Alliance between Organizational Identity and Identification [online]. Rotterdam : Erasmus University, Academy of Management, 2005[cit. 2009-04-15]. Dostupné na internete:
<http://www.rsm.nl/portal/page/portal/home/faculty/centres_of_expertise/rsm_centres/ccc/organisation/research/organisational_identity_and_identification/Elstak%202005.pdf>.

ERIKSON, E. 1964. Insight and Responsibility. New York : Norton, 1964. Zdroj: PUUSA, Anu – TOLVANEN, Ulla. 2006.

GERGEN, K. J. 1991. The saturated self : Dilemmas of identity in contemporary life. New York : Basic Books, 1991. Zdroj: ALBERT, Stuart – ASHFORTH, Blake E. – DUTTON, Jane E. 1999.

JOHANNSEN, Carl Gustav – KAJBERG, Leif. 2005. New Frontiers in Public Library Research : Proceedings of the Nordic Seminar on Public Library Research. Scarecrow Press, 2005. 366 s. ISBN 0810850397.

MELEWAR, T. C., NAVALEKAR, A. 2002. Leveraging corporate identity in the digital age. In Marketing Intelligence & Planning [online]. 2002, Vol. 20, Issue 2 [cit. 2009-04-15].
Dostupné v databáze ProQuest 5000. ISSN 0263-4503.

PRŮCHA, Jan – WALTEROVÁ, Eliška – MAREŠ, Jiří. 2003. Pedagogický slovník. 4. aktualizované vydání. Praha : Portál, 2003. ISBN 80-7178-772-8. Heslo Identita, s. 81.

PUUSA, Anu – TOLVANEN, Ulla. 2006. Organizational Identity and Trust In Electronic Journal of Business Ethics and Organization Studies [online]. 2006, Vol. 11, No. 2 [cit. 2009-04-15]. pp. 29-33. Dostupné na internete: <http://ejbo.jyu.fi/pdf/ejbo_vol11_no2_pages_29-33.pdf>. ISSN 1239-2685.

SERAFINI, Toni E. – ADAMS, Gerald R. 2002. Functions of Identity : Scale Construction and Validation. In Identity : An International Journal of Theory and research [online]. 2002, Vol. 2, Issue 4 [cit. 2009-04-15]. pp. 363391. Dostupné na internete: <http://www.informaworld.com/smpp/content~content=a785032761~db=all~order=page>. ISSN 1532-706X.

SERAFINI – MAITLAND – ADAMS. 2006. The Functions of Identity Scale [online]. Guelph : University of Guelph, Department of Family Relations and Applied Nutrition, 2006 [cit. 2009-04-15]. Dostupné na internete:
<http://w3.fiu.edu/srif/ArchivedPagesJK/Serafini/Functions%20of%20Identity%20ScaleSerafini%20et%20al/15%20Item%20FIS%20Scale%20-%202006%20-%20Background%20&%20Refs.doc>.

WALTER, Scott. 2008. Librarians as teachers : A qualitative Inquiry into professional identity [online]. Champaign : University of Illinois at Urbana-Champaign , Forthcoming in : College & Research Libraries, 69 (1) (2008) [cit. 2009-04-15]. 50 s. Dostupné na internete: <http://www.merrittfund.org/ala/mgrps/divs/acrl/publications/crljournal/2008/jan/Walter08.pdf>.