Výskum čítania v Bratislavskom kraji

 Vstup nových informačných technológií, a najmä využívanie internetu spôsobili, že sa začalo diskutovať o budúcej úlohe knižníc. Verejné knižnice nielen na Slovensku nanovo definujú svoje postavenie a poslanie, snažia sa nastaviť svoje služby tak, aby boli pre používateľov zaujímavé a zmysluplné. Používatelia totiž rozhodnú o tom, či a ako sa budú služby knižníc v budúcnosti rozširovať a kam budú smerovať. Približne od polovice 80. rokov odborníci sledujú a konštatujú krízu čítania – neustále klesajúci status knihy a čítania najmä u mladých ľudí, všeobecne nízky status čítania v živote súčasnej mládeže, nízky stupeň povedomia a malú informovanosť o dôležitosti čítania v rozvoji človeka, jeho myslenia, v rozvoji jeho komunikačných a poznávacích kompetencií, všeobecne nedostatočnú motiváciu k čítaniu.

Čitateľská a informačná gramotnosť mladých ľudí vo veku od 13 do 18 rokov v Bratislavskom kraji, ich informačné potreby a požiadavky boli predmetom výskumu čítania, ktorý na jeseň v roku 2008 realizovalo šesť verejných knižníc Bratislavského kraja (Mestská knižnica v Bratislave, Malokarpatská knižnica v Pezinku, Staromestská knižnica, Knižnica Bratislava-Nové Mesto, Miestna knižnica Petržalka a Knižnica Ružinov) v spolupráci s Katedrou knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.¹

Cieľom výskumu bolo analyzovať čitateľské záujmy a potreby mladých ľudí vo fáze prechodu zo základnej na strednú školu a s ním súvisiace sociálno-psychologické zmeny, ktoré sa prejavujú aj ako zmeny v čitateľskom a informačnom správaní dospievajúcich chlapcov a dievčat. Respondentmi boli žiaci ôsmych a deviatych ročníkov základných škôl a žiaci druhých ročníkov stredných škôl. Celkový počet respondentov bol 1 515, vek respondentov sa pohyboval v rozpätí od 13 do 20 rokov. Výskum sa realizoval v 38 školách v Bratislavskom kraji dotazníkovou metódou. Dotazník pozostával zo 49 otázok, ktorých formulácia bola prispôsobená veku a schopnostiam respondentov. Pri spracovaní a vyhodnocovaní dotazníkov bola dôsledne dodržaná zásada anonymity. Skúmali sme, čo všetko ovplyvňuje vzťah mladých ľudí k čítaniu a ku knihám, do akej miery je to rodinné či rovesnícke prostredie (pýtali sme sa, či respondenti majú doma vlastnú knižnicu, či a kto im v detstve čítaval a ako si na to spomínajú, či dostávajú od rodinných príslušníkov, resp. kamarátov a spolužiakov knihy), aké žánre pri čítaní preferujú. Zaujímalo nás, čomu venujú svoj čas počas pracovných – školských dní a počas víkendov, či majú nejaké záujmy, koníčky, hobby, zaujímal nás ich postoj k čítaniu a ku knihám – ako často čítajú, kedy naposledy čítali inú knihu ako učebnicu, či vôbec čítajú časopisy a knihy, skúmali sme tiež vplyv školy a pedagógov na rozvoj čitateľskej a informačnej gramotnosti mladých ľudí, aké nároky kladie náš vzdelávací systém na ich prácu s doplnkovými informačnými zdrojmi, či vôbec a aké majú záujmy, aké kultúrne podujatia navštevujú, či a ako často navštevujú verejnú, resp. školskú knižnicu, čo si o nej myslia, ktoré služby knižníc najviac využívajú. Získali sme množstvo zaujímavých, často alarmujúcich informácií. Neuspokojili sme sa len s konštatovaním problému, pokúsili sme sa o jeho analýzu a návrh riešenia.

Z dôvodu obmedzeného rozsahu je príspevok zameraný na analýzu postojov a názorov respondentov na služby knižníc a ich využívanie. Pre úplnosť však uvádzame i najzávažnejšie zistenia v oblasti samotného čítania. Podrobné informácie, analýzy a korelácie sú uvedené vo výskumnej správe.

Čítanie jednoznačne je a napriek prieniku moderných informačných technológií ostane základnou stratégiou nadobúdania vedomostí, odborných znalostí, rozširovania a prehlbovania poznatkovej bázy človeka, ale i získavania rozličných praktických a profesijných zručností. Práve z tohto dôvodu považujeme vzťah mládeže k čítaniu ako základnej stratégii vzdelávania za kritický. Nedostatočný záujem mladej generácie o čítanie ako spôsob osobnej kultúrnej realizácie dokazuje i fakt, že čítanie baví len 33,6 % respondentov. Až 41,3 % z celkového počtu respondentov má zreteľne negatívny vzťah k čítaniu – čítanie je únavné, radšej si pozriem film alebo nebaví ma to.

V grafoch 1 a 2 uvádzame analýzu motivácie čítania u skúmanej vzorky respondentov.

Graf 1

Graf 2

Preto sme túto kategóriu respondentov analyzovali z hľadiska voľnočasových aktivít, ktorým sa podľa výskumu venujú. Medzi faktormi, ktoré ovplyvňujú nedostatok času na čítanie, môžu byť konkurenčné voľnočasové aktivity – sledovanie televízie, činnosti na internete, navštevovanie kultúrnych podujatí. Väčšina z kategórie respondentov, ktorí nemajú na čítanie čas, uvádza medzi bežnými každodennými činnosťami sledovanie TV (95,1 %, z toho 63,3 % je tých, ktorí sledujú TV viac ako 1 hodinu), hranie PC hier (66,0 %, z toho 38,4 % je tých, ktorí hrajú PC hry viac ako 1 hodinu denne), internetovú komunikáciu (94,5 %, z toho 62,6 % je tých, ktorí sa jej venujú viac ako 1 hodinu denne), surfovanie po internete (94,5 %, z toho 75,1 % je tých, ktorí surfujú viac ako 1 hodinu denne).

Jedna z najdôležitejších otázok nášho výskumu zisťovala, koľko času venujú mladí ľudia čítaniu kníh (nie učebníc), pričom sme nebrali do úvahy ich žáner, tematiku či kvalitu (tabuľka č. 1). Tiež nás zaujímalo, koľko času venujú respondenti čítaniu časopisov (tabuľka č. 2) napriek tomu, že samotné čítanie časopisov nemusí byť zárukou osvojovania si hodnotných informácií. Jednoznačným pozitívom je azda len percepcia profesionálne produkovaného textu.

Tabuľka 1

Tabuľka 2

Už niekoľko desaťročí sa aj na Slovensku hovorí o tom, klasické metódy a formy vyučovania, ktoré sú postavené na verbalizme, memorovaní a odovzdávaní hotových poznatkov, sú zastarané a neefektívne. Informačná spoločnosť a znalostná ekonomika potrebujú ľudí, ktorí sú schopní informácie vyhľadávať a vyberať, porovnávať a hodnotiť, ale aj vytvárať a rozširovať. Kvalita a úroveň čitateľských kompetencií jednoznačne a priamo súvisia s prospechom žiakov, s ich schopnosťami učenia sa a nadobúdania poznatkov na ostatných predmetoch. Aktívne a funkčné kompetencie čitateľskej gramotnosti by sa mali rozvíjať i na ostatných vyučovacích predmetoch (mimo slovenského jazyka a literatúry). To si nevyhnutne vyžaduje samostatnú prácu s rozličnými mimoučebnicovými materiálmi a zdrojmi a riešenie problémových úloh na ich základe. Výber vhodných a správnych informácií z rozličných zdrojov, ich hodnotenie a konfrontácia, parafrázovanie prečítaného, excerpovanie, to sú činnosti, ktoré rozvíjajú kompetencie idúce ďaleko za tradičné učenie sa, memorovanie, reprodukovanie a opakovanie učiteľom, resp. učebnicou predložených informácií.

Predpokladali sme, že zadávanie a riešenie úloh, ktoré sú orientované na samostatnú prácu s mimoučebnicovými zdrojmi, stimuluje intenzitu návštevnosti knižníc. Náš výskum však jasne dokazuje, že je to len vo veľmi malej miere. Vychádzali sme z predpokladu, že samostatná práca s rozličnými zdrojmi a kladné výsledky práce v knižnici formujú postoje k hodnote informácií, knižnično-informačných zdrojov, ako i postoje a kladný vzťah ku knižnici a uznanie knižnice ako takej.

V zásade sa potvrdilo, že postoj žiakov ku knižnici nie je uspokojivý a zlepšiť ho môžu práve pozitívne skúsenosti s knižnicou ako inštitúciou, kde možno nachádzať otázky na odpovede, informácie na riešenie úloh, problémov, projektov, teda konkrétne možnosti využitia knižnice pre ich vlastnú samostatnú činnosť.

Pravidelné a systematické zadávanie úloh zameraných na stimuláciu čitateľských aktivít a zdokonaľovanie čitateľskej gramotnosti na rozličných predmetoch prostredníctvom úloh siahajúcich za rámec učebnicovej literatúry je podľa výsledkov výskumu na veľmi slabej úrovni vzhľadom na potreby znalostnej spoločnosti a formovanie kompetencií celoživotného vzdelávania človeka.

Žiaci a študenti nie sú dostatočne vedení k tomu, aby sa naučili využívať knižnicu ako jednu z najfundovanejších inštitúcií orientovaných na vzdelávanie a získavanie informácií, čo ovplyvňuje ich celkový postoj k tejto inštitúcii.

Čitateľské aktivity môžu byť u sledovanej vekovej kategórie respondentov motivované a stimulované aj rozličnými záľubami, koníčkami, krúžkami. Vychádzali sme z predpokladu, že čitateľské schopnosti by mali byť už od 10 rokov sformované na takej úrovni, že čitateľ by mal byť schopný samostatne získavať a študovať informácie faktografického, náučno-populárneho či informačného charakteru. Predpokladali sme tiež, že pre sledovaný vek je charakteristický zvýšený záujem o aktivity kolektívneho a skupinového charakteru mimo rodinného prostredia, akými sú krúžky, záľuby, koníčky, pre ktoré by mohlo byť významné získavanie informácií. Preto sme sa respondentov pýtali, či majú záľuby alebo navštevujú krúžky, ktoré vyžadujú odborné informácie a kde také informácie získavajú.

Záujem o informačné zdroje a ich využívanie v súvislosti so záľubami a záujmami rastie úmerne s vyšším stupňom navštevovanej školy a taktiež s vekom.

Všeobecne platí, že len nízke percento respondentov získava potrebné informácie pre záujmové aktivity aj z kníh a časopisov, na druhej strane však jednoznačne vidno, že používatelia knižníc čerpajú na tento účel poznatky z kníh dvakrát častejšie než nepoužívatelia.

Časť otázok v dotazníku bola venovaná navštevovaniu knižníc, využívaniu knižničných fondov a služieb, ktoré poskytujú.

Graf 3

Stabilnými pravidelnými návštevníkmi knižnice sú žiaci základných škôl – 22,4 %, najhoršie sú na tom žiaci stredných odborných škôl – len 9,6 % z nich patrí k pravidelným návštevníkom knižnice.
Knižnice ponúkajú okrem klasických výpožičných služieb (absenčných a prezenčných výpožičiek kníh a časopisov) aj rešeršné, kopírovacie, konzultačné služby, prístup na internet, organizujú množstvo zaujímavých podujatí. Najvyužívanejšími sú absenčné výpožičky – využíva ich v priemere 89,7 % respondentov, len v priemere 9,7 % navštevuje študovne a využíva prezenčné výpožičky, 14,4 % využíva konzultačné a bibliograficko-informačné služby, prístup na internet prostrednícvom verejných internetových staníc využíva v priemere len 6,6 % opýtaných, podujatia organizované knižnicami navštevujú len 3 % respondentov, iné služby (napr. kopírovacie) využíva len 4,1 % respondentov.

Zo záverov výskumu:

• Čítanie aj napriek prieniku moderných informačných technológií zostáva základnou stratégiou nadobúdania vedomostí, odborných znalostí, rozširovania a prehlbovania poznatkovej bázy človeka, ale i získavania rozličných praktických a profesijných zručností. Výsledky výskumu potvrdili, že vzťah mládeže k čítaniu je kritický.
• Analýza postojov mladých ľudí ukazuje, že problémom nie je prestíž či imidž knihy a čítania, problém je v samotnej schopnosti (zručnosti) čítať. Mladí ľudia čítajú málo najmä preto, že čítať nevedia a nie sú naučení nájsť si zaujímavý materiál na čítanie.
• Potvrdila sa dôležitosť vplyvu rodinného zázemia pri rozvoji čitateľskej a informačnej gramotnosti mladých ľudí. Ak sú knihy a čítanie súčasťou rodinného života, siahnu mladí ľudia po nich pri vyhľadávaní informácií častejšie.
• Tradičné tlačené médiá strácajú svoje postavenie ako zdroj informácií pre pracovné úkony, a to aj napriek tomu, že im značnú mieru kvality, spoľahlivosti a vierohodnosti informácií zaručujú redakčné a vydavateľské procesy.
• Pri získavaní informácií potrebných na riešenie pracovných úloh, ale aj na realizáciu voľnočasových aktivít súčasná mládež jednoznačne uprednostňuje internet, čo svedčí o váhe tohto média, ktoré môže byť využiteľné vo vzdelávacích procesoch (napr. v Bratislavskom kraji má 70,4 % domácností počítač, 62 % je pripojených na internet)². Treba si položiť otázku, či sa žiaci a študenti učia o kvalite informačných zdrojov, z ktorých čerpajú informácie, či nie je internet prvoradým médiom len pre jednoduchosť získania a transformovania informácií z dôvodu jednoduchej možnosti ich využitia.
• Žiaci a študenti využívajú časopisy na riešenie pracovných úloh minimálne. Časopisy sú pre nich skôr zdrojom a prostriedkom zábavy, relaxu a voľnočasového čítania. Preto je namieste otázka, či sú naši žiaci a študenti vedení k využívaniu populárno-náučných a odborných časopisov, či vedia o ich existencii a vedia s nimi pracovať.
• Využívanie čítania ako stratégie získavania informácií pre záľuby a koníčky je jedným z veľmi kritických bodov usmerňovania čitateľského rozvoja detí a mládeže u nás, v rámci ktorého viac-menej nepozorujeme žiadne významnejšie úsilie. Paradoxne, práve objavenie čítania pre vlastné osobné potreby a záujmy môže ukázať mladému človeku význam čítania (osobitne v znalostnej spoločnosti, pre ktorú by samostatné a nezávislé celoživotné vzdelávanie malo byť existenčnou potrebou). Preto považujeme za významné vypracovať stratégie podpory čítania prostredníctvom osobných a záujmových stránok života mladého človeka (záľuby, koníčky, organizované záujmové skupiny...) a podobne. V tomto smere vidíme i rezervy a možnosti orientácie činnosti verejných i školských knižníc.
• Ak chcú knižnice osloviť mládež v skúmanom veku, mali by sústrediť pozornosť na dostupnosť a bohatosť svojich zbierok a modernizáciu ponúkaných služieb.
• Spoločnosť by mala vytvoriť predpoklady na upevňovanie čitateľskej a informačnej gramotnosti už od mladšieho, resp. predškolského veku. Za vhodný nástroj na jej zvýšenie považujeme napr. zaradenie hodín informačnej výchovy do vyučovacieho procesu.

Výskum Čítanie mládeže v Bratislavskom kraji zmapoval aktuálnu situáciu vo vzťahu mládeže k technológiám, čítaniu, ku knihe a knižnici. Jeho prvotným cieľom bolo odhaliť rezervy v aktivitách a službách knižníc smerom k mladej generácii. Pri vyhodnocovaní získaných dát³ sa však ukázalo, že niektoré z našich zistení môžu iniciovať aj širšiu spoločenskú diskusiu. Vyzývame k nej predovšetkým knihovníkov, pedagógov, manažérov kultúry a školstva, ako aj širšiu verejnosť. Ak neurobíme celoplošné systémové kroky v rámci rezortu školstva i kultúry a nezačneme rozvíjať a podporovať čitateľskú a informačnú gramotnosť už od mladšieho školského veku, nemôžeme očakávať, že nastupujúca generácia bude vedieť využívať všetko dostupné informačné bohatstvo (napr. prístup k elektronickým databázovým kolekciám v rámci práve štartujúceho projektu Národného informačného systému podpory výskumu a vývoja na Slovensku, ktorého realizátorom je CVTI SR⁴). Na vážnosť situácie upozorňujú i výsledky výskumu informačnej gramotnosti študentov vysokých škôl (IGPAK – informačná gramotnosť používateľov akademických knižníc⁵, ktorý v roku 2007 realizovala sekcia akademických knižníc SAK na vzorke 2 238 respondentov s cieľom zistiť stav informačnej gramotnosti používateľov akademických knižníc na slovenských vysokých školách. Informačná gramotnosť vysokoškolských študentov na Slovensku je neuspokojivá. Elektronické informačné zdroje a zahraničné databázy, ktoré akademické knižnice sprístupňujú, sa nevyužívajú optimálne⁶.

Čítanie je základnou občianskou kvalifikáciou pre informačnú spoločnosť a základnou odbornou kvalifikáciou pre znalostnú ekonomiku. V tomto zmysle značnej časti mladých ľudí reálne hrozí prepad medzi informačne chudobných.

¹ Podrobná analýza a interpretácia uskutočneného výskumu vyšla aj knižne (Gašparovičová, A., Hrdináková, Ľ., Kopáčiková, J., Rankov, P.: Čítanie mládeže v Bratislavskom kraji : Interpretácia výsledkov výskumu. Bratislava : CVTI SR, 2009. ISBN 978-80-89354-03-0). Je dostupná aj na portáli InfoLib.