V knižniciach sa používajú rôzne informačné systémy (IS). Medzi známejšie patria ekonomický alebo knižnično-informačný, ktoré v knižniciach plnia základné úlohy. Bez nich si nevieme prevádzku knižnice ani len predstaviť, a preto sa už roky rutinne používajú. Mnohé knižnice si dali za cieľ sprevádzkovať čo najefektívnejší IS. Preto implementovali miesto starších MS DOS systémov modernejšie, ktoré sú prevádzkované napr. v prostredí Windows a využívajú SQL (Structured Query Language), prípadne sú centrálne spravované na vzdialenom serveri. Je to zrejme "vrchol" úsilia mnohých knižníc v oblasti implementácie IS. Predstavme si však knižnicu, ktorá má skoro ideálny KIS a ekonomický IS. Má úspešný personálny manažment. Zrejme ponúka zaujímavé a atraktívne knižnično-informačné služby. Ale čo ďalej? Má čo ešte takáto knižnica zlepšovať?

V poslednom čísle časopisu ITlib za rok 2007 som sa snažil v článku Nástroje na zvýšenie efektivity služieb v knižniciach navrhnúť všeobecné riešenia, ktoré by v takýchto prípadoch mohli pomôcť knižniciam. V tomto článku si dovolím opísať praktické použitie programu MIS LIB (Manažérsky informačný systém pre knižnice) v podmienkach Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu (SKN) v Levoči.

Naším cieľom bolo prakticky a efektívne získať komplexné údaje o používaní novej služby, ktorú SKN zaviedla na konci roku 2006, pod názvom Digitálna knižnica. V krátkosti uvediem princíp tejto služby.

Nevidiaci majú možnosť počúvať samostatne, bez pomoci inej osoby, zvukové knihy z webového sídla knižnice. Tieto knihy môžu počúvať v počítači, prípadne v MP3 prehrávači, ktorý podporuje formát WMA DRM 10. Náš čitateľ si môže okamžite, bez nutnosti ukladania súboru, vypočuť ľubovoľnú kapitolu knihy, ktorú si zvolí, alebo si môže "stiahnuť" celú knihu. Zvukové knihy sú pred neoprávneným šírením chránené systémom DRM (Digital Right Management) a licencie majú obmedzený čas použitia na jeden rok.

Pri poskytovaní tejto služby nás zaujímalo, do akej miery bude táto nová služba používaná, aký okruh čitateľov osloví, koľko bude aktívnych používateľov, o aké knihy budú mať záujem, akým tempom budú pribúdať čitatelia, ktoré žánre budú najpočúvanejšie, ktorí autori alebo načítavatelia budú žiadanejší. V neposlednom rade nás zaujímal počet digitálnych výpožičiek. Zaujímal nás aj objem prenesených dát, prípadná duplicita sťahovaných kníh a kapitol.

Po jeden a pol roku používania tejto služby sme vďaka programu MIS LIB získali zaujímavé výsledky. Vďaka vizualizácii knižničných služieb technológiou GIS (Geografický IS) na mapách Slovenska (príloha 1a, 1b - okresy, príloha 2 - kraje) sme zistili regióny, kde má nová služba úspech. Podobne sme zistili regióny, kde by sme mali našim používateľom predviesť digitálne zvukové knihy, prípadne ich zaučiť, ako začať používať túto novú službu. GIS umožňuje získané grafické údaje dať do súvislostí so sieťou našich30 pobočiek (príloha 3), so sieťou ZO ÚNSS (Únie pre nevidiacich a slabozrakých Slovenska), so sieťou verejných knižníc, prípadne ďalších inštitúcií, ktoré môžu nevidiacim a slabozrakým pomôcť pri využívaní digitálych služieb.

Okrem zaujímavých mapiek sme získali údaje v tabuľkovej forme podľa počúvaných kníh, kapitol, žánrov, ďalej podľa čitateľa, dátumu registrácie, mesta a roku, mesiaca a času výpožičky. Zaujímal nás aj objem prenesených dát a percentuálne vyjadrenia. Zároveň je zachovaná aj anonymita jednotlivých čitateľov použitím všeobecných mien (čitateľ1, čitateľ2...) v záujme dodržania zákona o ochrane osobných údajov. Samotný program je chránený špeciálnou inštaláciou a je neprenosný na iný počítač. Zvýšenie bezpečnosti je možné dosiahnuť použitím hardvérového kľúča.

Zber dát pre tieto analýzy je zabezpečený automaticky cez internet, preto je možné realizovať analýzy nezávisle od miesta a času analýzy. Program MIS LIB dokáže analyzovať aj počúvanie DAISY kníh (príloha 2).

Analýzy v tabuľkovej forme sú oveľa univerzálnejšie. V nich dokážeme modelovať vzťahy medzi čitateľom, knihou a časom výpožičky. Údaje môžeme triediť i filtrovať. Zaujímavé sú údaje o sťahovaných dátach (príloha 4).

Okrem údajov v tabuľkovej forme môžeme získať zaujímavé údaje aj vo forme grafov (príloha 5).

Ovládanie programu je intuitívne, jednoduché a podobné programu Excel.

V prílohách sme mali možnosť vidieť nepatrnú časť analýz, ktoré je možné realizovať pomocou programu MIS LIB. V praxi dokážeme získať desiatky miliónov kombinácií údajov o používaní knižnično-informačných služieb. Program MIS LIB bol v SKN použitý pri analýzach digitálnej knižnice. Iná verzia programu MIS LIB však môže analyzovať údaje z KIS Libris (prípadne Virtua či Daimon). Porovnaním týchto údajov môže získať knižnica neoceniteľné informácie o svojich službách. Vďaka nim sa môže knižnica zlepšovať a ponúkať kvalitnejšie knižnično-informačné služby. MIS LIB je zaujímavý nástroj, ktorý môže pomôcť marketingovým aktivitám knižníc. Poslúži však aj pri vyhodnocovaní a meraní ukazovateľov výkonnosti knižníc.