Približne pred dvoma rokmi na stránkach časopisu ITlib. Informačné technológie a knižnice (č. 2/2006) [1] vyšiel článok o redakčných systémoch (ďalej RS), o možnostiach ich využitia, o kritériách, aké by mal RS spĺňať, ako aj niekoľko rád, podľa ktorých je možné postupovať pri jeho výbere. Súčasťou článku bola aj tabuľka obsahujúca RS komerčného charakteru, ktoré boli vtedy dostupné na slovenskom trhu. Situácia sa, samozrejme, vyvíja a dnes už to môže byť úplne inak. Nazdávame sa však, že na uvedenie do problematiky to boli užitočné informácie. V dnešnom článku by sme sa sústredili na fenomén open source a jeho pomoc v oblasti redakčných systémov a tvorbe webového sídla knižnice, keďže RS je zároveň tiež informačným systémom knižnice.

Čo je to open source

Termínom open source by sme mohli definovať softvér, ktorý sa šíri spolu so svojím zdrojovým kódom a podlieha licenciám (napr. GPL - General Public Licence) a garantuje komukoľvek slobodné nakladanie s právami na voľné použitie tohto softvéru, jeho modifikáciu a redistribúciu kódu. Termín open source sa tiež používa vo význame slobodný softvér. Musí však napr. spĺňať aj integritu autorovho kódu a musí byť technologicky neutrálna. Viac sa možno dočítať na oficiálnych stránkach Open Source Initiative (OSI) [2]. Open source licencií, pod ktorými sa všeobecne šíri softvér, je veľké množstvo. Ich kompletný zoznam nájdeme opäť na stránke OSI. Z niektorých najznámejších by sme mohli menovať napr. tieto: GNU General Public License (GPL), GNU Library Public License (LGPL), BSD license, MIT license, Artistic license, Qt Public License (QPL), ako aj Mozilla Public License (MPL). Viac informácií k jednotlivým typom licencií aj ich vysvetlenie nájdete na spomínaných stránkach OSI [3]. Najznámejšia a zrejme aj najpoužívanejšia je licencia GPL. To platí aj o licenčnej distribúcii jednotlivých open source redakčných systémov (OS RS).

Čo je veľmi zaujímavé, open source projekty do určitej miery vytláčajú komerčné produkty, a to hlavne z dôvodov malých vstupných nákladov a technologickej vyspelosti. Open source projekty často dokážu držať tempo s komerčnými a mnohokrát sú úspešnejšie a obľúbenejšie. Uveďme jeden príklad za všetky: medzi webovými servermi na svete na najrôznejších platformách jednoznačne dominuje softvérový webový server Apache. [4]. Samozrejme, toto všetko si vyžaduje aj manažment okolo údržby celého systému, čo tiež nie je zanedbateľná položka. A keď to personál knižnice zvládne samostatne, knižnica má vyhraté.

K open source projektom zaraďujeme rôzny softvér na najrozličnejšie účely. V oblasti operačných systémov sú to napr. GNU/Linux, *BSD systémy, FreeDOS, OpenSolaris, pri databázových systémoch sú to najmä MySQL a PostgreSQL, pri webových serveroch je to už spomínaný Apache, v oblasti kancelárskych balíkov sa používa veľmi úspešný OpenOffice, pri internetových prehliadačoch je to napr. Mozilla Firefox, ako textový editor môže byť vhodný napr. Vim, pri úpravách bitmapovej grafiky (obrázkov) môžeme zase použiť GIMP a ako 3D grafický editor to môže byť napr. program Blender. To sme ešte stále nespomenuli množstvo ďalších OR RS (CMS - Content Management System), ktoré sú k dispozícii a o ktorých sa ešte zmienime.

Aké je potrebné personálne zabezpečenie pre OS RS?

V prvom rade treba určite zabezpečiť ľudí ochotných učiť sa novým veciam. Je to jednoznačne najzákladnejší predpoklad, na ktorom sa potom dá stavať. (Nemusia to však byť nutne programátori, ako je to nevyhnutné pri komerčných riešeniach.) Tu však ide aj o to, že aj keď sa situácia s inštaláciou, konfiguráciou, administráciou, ale aj so samotnou prácou s RS oproti predchádzajúcim rokom podstatne zlepšila, predsa si to vyžaduje pravidelne a do habky sledovať problematiku, naštudovať si dokumentáciu, pochopiť súvislosti, riešiť krízové situácie pri prípadných vzniknutých problémoch (napr. zásahom do tabuliek databázy alebo do samotného kódu redakčného systému), hľadanie informácií na fórach, v komunite vývojárov a používateľov konkrétneho RS a pod. Samozrejme, nie je zlé, ak personál určený na inštaláciu, konfiguráciu a správu RS v knižnici má aj všeobecné znalosti skriptovacích technológií, v ktorých sú zväčša RS vytvorené: najviac je to PHP, prípadne JAVA, Python, Perl alebo ASP, a tiež databáz, najmä MySQL alebo PostgreSQL. A na zahodenie nie je ani prehľad jazykov HTML, XHTML, prípadne kaskádových štýlov CSS.

Ako vidíme, nie je to na prvý pohľad jednoduchá cesta, stojí však za pokus a ak sa to podarí, výsledkom je kvalitne spracované webové sídlo a v neposlednej miere aj ušetrené náklady, čo pre knižnicu ako inštitúciu nie je vôbec nepodstatné.

Ak knižnica nemá možnosť zabezpečiť potrebný personál, je tu ešte možnosť externej spolupráce, resp. možnosť outsourcingu. V takomto prípade treba starostlivo zvážiť jednotlivé kroky, aby sa takýto projekt prípadne zbytočne nepredražil a aby sa ušetrené prostriedky za samotný RS neinvestovali zbytočne len do externých služieb.

Ako na výber OS RS pre našu knižnicu?

Základné kritériá pre výber boli už spomenuté v odkazovanom článku a nazdávame sa, že platia doposiaľ, samozrejme, s výnimkou ceny a pod.

Vo svete existuje množstvo rôznych OS RS a postupne pribúdajú ďalšie. Veľmi dobrý prehľad tých známejších poskytuje (taktiež) open source projekt Wikipedia [5]. Je tam zároveň prehľad niektorých proprietárnych RS (inými slovami vlastnených a spoplatnených), tie ale nie sú dnešnou oblasťou nášho záujmu. Prehľad RS je v angličtine. Je spracovaný veľmi prehľadne v piatich stapcoch. V prvom stapci je názov RS, v ďalšom potom platforma, na ktorej tento RS beží, resp. pod ktorou ho je možné nainštalovať. V treťom stapci je uvedené, ktoré databázy RS podporuje, pre ktoré je pripravený. Vo štvrtom stapci je uvedené číslo poslednej stabilnej verzie RS vo vývoji a v poslednom piatom stapci je uvedené, pod akou licenciou je RS šírený. Tabuľka sa priebežne aktualizuje. Možno z pohľadu našej lokality by boli zaujímavé aj informácie o dostupnosti slovenskej, prípadne českej lokalizácie k produktu. To je potom možné zistiť projektovej stránky konkrétneho RS.

Treba však povedať, že aj lokalizovaných RS do slovenského alebo českého jazyka je niekoľko a majú okolo seba aj aktívnu vývojársku a používateľskú základňu. Do tejto skupiny patria napr. tieto RS: Drupal, Joomla, phpRS, PHP-Nuke, United-Nuke, XOOPS, Mambo, Plone, Wordpress a iné.

Pokiaľ je čas a sú možnosti, odporúčame skúsiť viacero takýchto RS "na nečisto". A podľa efektívnosti v administrovaní a vytváraní obsahu, celkovej práci so systémom, riešením vzniknutých chýb, možnostiam prispôsobenia vzhľadu v (napr. šablóny), ale aj subjektívnych skúseností, je potom možné rozhodnúť sa pre konkrétny RS. Je dobré, keď komunita okolo RS je živá, keď sa RS vyvíja a vzniknuté problémy sa riešia a vylepšuje sa celková funkčnosť, možnosti a používateľská prívetivosť.

Skúsenosti s RS Drupal

Možností na skúšanie a rozhodovanie je naozaj dosť. My sme si vybrali jeden z najrozšírenejších a najznámejších RS v našich končinách (myslíme tým Slovensko a Českú republiku), aby sme ho overili v praxi pri inštalácii, konfigurácii a administrácii. Volá sa Drupal [6] a komunita okolo tohto RS sídli pod českou doménou [7]. Aktuálne číslo verzie je 6.2.

Veľkou výhodou tohto RS je jeho modularita. Znamená to, že okrem základnej inštalácie jadra je možné rozšíriť jeho funkcionalitu o rôzne moduly, na ktorých je možné stavať. Tieto moduly tvorí komunita nadšencov okolo tohto RS, ale nič nebráni tomu, aby si používateľ vytvoril vlastný rozširujúci modul. Stačí poznať skriptovací jazyk PHP a konvencie, aké tento RS systém používa. Samozrejme, toto nie je najjednoduchšie, ale treba na druhej strane povedať, že funkčných rozširujúcich modulov je veľké množstvo, takže nie je nutné vytvárať ďalšie. Z veľkého množstva modulov, ktoré tento RS ponúka [8], vyberme aspoň niektoré: komfortný textový editor, práca s obrázkami (napr. jednoduchý upload na stránku a práca s odkazmi), vyhľadávanie v rámci webového sídla, mapa stránok, komentáre, fórum, RSS, hlasovanie v anketách atď.

Čo potrebujeme na vyskúšanie tohto RS ? Je to buď vlastný webserver v inštitúcii alebo funkčný vzdialený webhosting s podporou skriptovacieho jazyka PHP a databázy MySQL (prípadne PostgreSQL; pripravuje sa spolupráca s databázami MS SQL a Oracle), prípadne podobné prostredie na vašom PC. Detaily systémových požiadaviek je možné pozrieť napr. na českom portáli o Drupale [9].

Samotná inštalácia je jednoduchá. Zabezpečuje ju automatický skript, ktorý vytvorí administračné rozhranie, a pokiaľ inštalácia prebehne v poriadku, je možné hneď začať pracovať v systéme. Treba povedať, že tento systém je plne lokalizovaný do slovenského jazyka, čo je tiež veľká výhoda. Samotný systém je veľmi prehľadný. Je tam niekoľko administračných subsystémov, ako napr. Správa obsahu, Správa používateľov (v tomto prípade jednotlivých redaktorov v systéme), Logy, Prvky webu a Nastavenia webu. Samotná plocha v rámci stránky sa delí do blokov, ktoré je možné definovať, pridávať, odoberať, umiestňovať do rôznych častí stránky, čo plochu činí veľmi flexibilnou. Časti menu je možné definovať, prispôsobovať navigáciu v nich a tiež kompletne ich riadiť. O celkovú plochu a dizajn sa starajú jednotlivé témy [10]. Tieto témy je podobne ako pri moduloch možné vytvárať alebo si vybrať z množstva už vytvorených, prípadne si niektorú z už vytvorených len upraviť na mieru. Pri vytváraní používateľov je možné definovať aj bezpečnostnú politiku pri vytváraní obsahu na webe. Veľmi dobre je prepracovaná aj práca so samotným obsahom na webe - jeho vytváranie, úprava, doplňovanie, mazanie... Všetko je veľmi komfortné a používateľsky prívetivé. Aj práca so samotnými modulmi je veľmi jednoduchá - inštalácia, pridávanie, odoberanie.

Takže všetko ide len bez problémov? Aj to sa môže stať, ale ako pri každom informačnom systéme, problémy nastať môžu a pravdepodobne aj nastanú. Používateľská prívetivosť sa síce stále zvyšuje a zlepšuje, ale ruka v ruke s tým ide aj postupné narastanie zložitosti celého systému. Komplikácie teda môžu nastať, ale dôležité je v tomto prípade spôsob, ako sa vyriešia, resp. či je snaha a možnosť ich riešiť, prípadne za akých okolností. Riešiť sa to dá samotnou znalosťou a štúdiom materiálov z internetu, treba však mať komplexný prehľad zo spomínanej problematiky. Čo je ešte ďalšou výhodou - je možné mať celé webové sídlo kompletne pod kontrolou - vrátane zdrojového kódu.

Aby sme však boli objektívni, aj Drupal má svoje "muchy". Ide napr. o pamäť (RAM) vyhradenú pre PHP pri inštalácii jednotlivých modulov a ich používaní. Nároky na ňu pri ich rozširovaní dosť vzrastajú a je možné, že poskytovateľ webhostingu nebude súhlasiť s jej navýšením. Ideálne je mať vyhradenú pamäť pre PHP aplikácie od 64 Mb vyššie. Na druhej strane mnohí poskytovatelia webhostingu poskytujú aj vyššiu pamäť, a to automaticky. Ak máte vlastný server, tieto pravidlá si určujete samozrejme sami. ďalšou chybou krásy môže byť paradoxne práve otvorenosť kódu. Z času na čas sa môže stať, že na internete sa objaví diera v systéme (Drupal), ktorá sa môže šíriť a môže postihnúť aj vaše webové sídlo. Je preto dobré sledovať zmeny v bezpečnostnej problematike a snažiť sa eliminovať všetky prípadné bezpečnostné diery.

Záverom by bolo dobré poskytnúť ukážky stránok, ktoré bežia na RS Drupal, aby sme neostali len v teoretickej rovine. Sú to napr. tieto stránky: Info Blog Univerzitnej knižnice v Bratislave [11], Centrálna knižnica Univerzitnej knižnice Katolíckej univerzity v Ružomberku [12] alebo napr. stránka pre Interoperabilitu informačných systémov eCulture [13]. Z neknihovníckych stránok za zmienku jednoznačne stojí stránka britskej verzie hudobného kanálu MTV [14]. Áno, aj takto môže vyzerať stránka v Drupale, ak je profesionálne spracovaná. Redakčný systém je stále ten istý. A že je to Drupal, to sme naozaj overili vo vstupnom zdrojom kóde stránky.

Záver - vybrať si ten svoj RS

Problematika redakčných systémov všeobecne v našich podmienkach knižne nebola doteraz spracovaná. Ale sme radi, že situácia sa postupne mení a vylepšuje, pretože začiatkom tohto roka vyšla v českom vydavateľstve Computer Press kniha o redakčnom systéme Drupal [15]. A veríme, že to nebol posledný počin a že niečo podobné bude vydané aj k iným RS, o ktorých sme sa tu nezmienili, ako je napr. u nás veľmi obľúbená Joomla.

A ako sa nakoniec rozhodnúť? Použiť redakčný systém ako open source, alebo komerčné riešenie? O tom by sa dalo viesť množstvo plamenných diskusií. Manažment knižnice by mal rozhodnúť, aké riešenie by malo byť tým najvhodnejším a najprijateľnejším. V každom prípade open source môže byť minimálne zaujímavou alternatívou, a to nielen pri výbere redakčných systémov pre správu webového sídla v našich knižniciach.

1. http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib062/kolesar.htm - Redakčné systémy a ich pomoc v knihovníckej praxi

2. http://www.opensource.org/docs/definition.php - Anotovaná definícia Open Source

3. http://www.opensource.org/licenses/alphabetical - Abecedný zoznam všetkých OSI licencií

4. http://www.apache.org - Oficiálna stránka webserva Apache a zastrešujúcej organizácie The Apache Software Foundation

5. http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_content_management_systems - Zoznam Open Source aj proprietárnych redakčných systémov

6. http://www.drupal.org - Domovská stránka RS Drupal

7. http://www.drupal.cz - Český portal o open source CMS Drupal

8. http://drupal.org/project/Modules - Zoznam modulov pre systém Drupal

9. http://www.drupal.cz/o-systemu-drupal- Všeobecné informácie o Drupale a systémové požiadavky pre inštaláciu

10. http://drupal.org/project/Themes - Témy (šablóny) pre Drupal

11. http://univerzitna.kniznica.info/drupal/sk/blog - Info Blog Univerzitnej knižnice v Bratislave

12. http://kniznica.ku.sk/ - Centrálna knižnica Univerzitnej knižnice Katolíckej univerzity v Ružomberku

13. https://interoperabilita.kultury.sk/drupal/ - Stránka pracovnej skupiny pre Interoperabilitu informačných systémov eCulture

14. http://www.mtv.co.uk/ - Stránka britskej verzie hudobného kanálu MTV

15. http://www.knihy.cpress.cz/Book.asp?ID=3398 - Kniha Drupal vo vydavateľstve Computer Press