Druhý ročník konferencie Digitálna knižnica 2008 si dal i tento rok za cieľ informovať odbornú komunitu z oblasti knihovníctva, múzejníctva, galérií, audio- a videotvorby o súčasných trendoch v oblasti digitalizácie, uchovávania a sprístupňovania digitálnych dát. Prezentované boli úspešné projekty zrealizované doma a v zahraničí. Zároveň organizátori vytvorili priestor na prezentácie technológií používaných na riešenie úloh spojených s digitalizáciou a sprístupnením digitálneho obsahu na internete.

Martin Katuščák informoval v prezentácii Digitalizácia v teórii a praxi o študentskej základni a zameraní výučby na žilinskej katedre knižnično-informačných vied. Na ilustráciu v krátkosti predstavil zopár návrhov projektov digitalizácie zameraných na záchranu kultúrneho dedičstva, ktoré vypracovali študenti vo svojich seminárnych prácach. Vo všeobecnosti plánuje Slovenská národná knižnica, ktorá si na Žilinskej univerzite vychováva mladých odborníkov, riešiť problematiku spracovávania a správy digitálnych (zdigitalizovaných) materiálov ako súčasti chráneného kultúrneho dedičstva tzv. outsorsingom.

Alena Kulíková prezentovala digitalizáciu z praktickej stránky, účastníkov oboznámila s digitalizačným projektom automatického skenovania Pešťbudínskych vedomostí (1860), ktorý firma Microform riešila v kooperácii s Univerzitnou knižnicou v Bratislave.

Iveta Šťavinová predstavila v prezentácii Výhody ukladania digitálnych a multimediálnych dát do databázy Oracle najnovší produkt Oracle 11g, jeho výhody a vlastnosti vzhľadom na potreby digitalizačnej praxe (indexovanie, vyhľadávanie, ukladanie a pod.).

Pondelkovú úvodnú prednášku Europeana: Vytváranie digitálnej knižnice digitálnych knižníc prezentovala Jill Cousins, kľúčový expert digitalizácie v Európe, ktorá riadi tím budujúci Európsku digitálnu knižnicu (EDK - EDL). Portál slúžiaci na vstup k zdrojom a prameňom - Europeana (www.europeana.eu) - je postavený na projekte TEL (The European Library). Koncom roku 2006 spolupracovalo 45 zo 47 národných knižníc v rámci EU, od roku 2007 sa pridali archívy a múzeá. TEL je svojou štruktúrou orientovaný skôr na odbornú knihovnícku komunitu, bežnému používateľovi má preto Europeana vyjsť v ústrety svojou prehľadnosťou a jednoduchosťou. Jednotlivé knižnice zapojené do projektu si prekladajú rozhranie webu Europeana a vlastnú jazykovú mutáciu si aj udržiavajú. Nákladnosť a rozsah projektu si vyžaduje podporu štátnych inštitúcií, preto bola založená EDL Foundation na spoluprácu s ministerstvami zapojených štátov, ktoré môžu v projekte vystupovať ako asociovaní partneri. Na jún je naplánované spustenie prvej verzie webu Europeana s možnosťou vyhľadávania v zahrnutých fondoch, 23. - 24. júna prebehne konferencia určená všetkým zainteresovaným a záujemcom o portál Europeana.

V 80. rokoch riadil David Fuegi verejné knižnice, no potom šiel tvoriť prvé programy pre knižnice v rámci programov Európskej komisie. Vo svojej prednáške Aktuálna výzva eContentplus a jeho snaha o podporu Európskej digitálnej knižnice predstavil program e-ContentPlus, ktorý spustil začiatkom roka nové výzvy pre rok 2008. e-ContentPlus už nie je určený na výskum, ale na sprístupňovanie európskeho obsahu. Program podporuje aj projekt Europeana. Ako koordinátor David Fuegi zároveň spolupracuje s projektmi, ktoré ešte len štartujú. Upozornil i na fakt, že hoci finančné prostriedky sú obmedzené, poskytne Európska únia peniaze na samotnú digitalizáciu v súlade s cieľom podporiť sprístupnenie obsahu.

Centrální digitální repozitáo NK ER podstúpil audit, ktorý poukázal na niektoré problémové oblasti. Viac detailov prezradila vo svojej prednáške Koncepce České národní digitální knihovny a první zkušenosti s budováním centrálního digitálního repozitáoe v NK ČR Bohdana Stoklasová. Softvér DRAMBORA, ktorý použili na audit, bol vytvorený v rámci projektu Digital preservation Europe (www.dpe.org), v ktorom je NK ČR zapojená. Najznámejšími pomôckami pre audit digitálnych repozitárov je TRAC (http://www.crl.edu/ PDF/trac.pdf), NESTOR (http://www.ndk.cz/dokumenty/nestorauditpravidla.pdf) a teraz už aj spomínaná DRAMBORA (http://www.repositoryaudit.eu/). Podľa jej tvorcov sa pravdepodobne stane oficiálnym európskym nástrojom hodnotenia a porovnávania digitálnych úložísk. Audit založený na metóde DRAMBORA sa skladá zo šiestich hlavných blokov - 1. mandát digitálneho repozitára (úložiska); 2. ciele, stratégie, legislatíva, zmluvné vzťahy smerujúce k ich dosiahnutiu; 3. vymedzenie činností a podmienok na ich realizáciu; 4. identifikácia rizík; 5. vyhodnotenie rizík; 6. návrh opatrení na elimináciu rizík. Pre český Centrální digitální repozitáo a NK ČR vyplynulo vzhľadom na výsledky napríklad jednoznačné odporučenie zriadiť Odbor digitálnej ochrany či personálne posilnenie na oddelení IT.

Aktuálny stav budovania Slovenskej digitálnej knižnice (SDK) zhrnul Dušan Katuščák. Memoria Slovaca, základ SDK, je zároveň súčasťou portálu Europeana. Najväčším problémom Slovenskej digitálnej knižnice bude dlhodobá archivácia. Pri výbere systému správy obsahu (CMS) sa rozhliada SNK medzi komerčnými (Muradora), ale aj open source systémami (Fez). Vyriešiť treba aj jednoznačné identifikátory. Samotný obsah, teda čo a pre koho digitalizovať, sa zdá byť už čiastočne zadelený. Inštitúcie alebo mestá a obce sa už obrátili na SNK s požiadavkou zdigitalizovať svoje špeciálne fondy a tiež živé fondy. Podľa slov Dušana Katuščáka bude zároveň súčasťou SDK všetko, čo sa do SNK dostane v e-forme. Sú stanovené vecné priority, zámery. V priebehu rokov 2009 - 2013 by malo byť zdigitalizovaných 500 000 slovacikálnych kníh, 10 000 titulov novín a časopisov. Do roku 2013 sa preinvestuje 200 mil. euro. Problémom zostáva personálne zabezpečenie projektu, knižnica však vytvorila nové oddelenie, kam od júna prišlo viacero nových ľudí.

Mike Eberhardt hovoril miesto neprítomného Arta Pasquinelliho o prínose spoločnosti Sun Microsystems a jej čiastočných open source produktov k tvorbe digitálnych úložísk v knižniciach v prezentácii Trendy v technológiách pre budovanie digitálnych knižníc. Podľa údajov IDC vytvorilo ľudstvo v roku 2006 v elektronickej podobe tri miliónkrát viac informácií než je spísaných vo všetkých tlačených knihách. Zároveň bolo v roku 1999 až 80 % filmových materiálov spred roku 1940 nenávratne stratených. Aj preto sa Sun v rámci zachovania informácií zameriava na digitálne úložiská v rámci "Sun komunít" ako PASIG (Preservation and Archiving Special Interest Group) alebo KESIG (Knowledge Enterprise Special Interest Group). Podporujú open iniciatívu v projektoch OAIS (Open Archive Information System), alebo riešeniach konkrétnych úložísk Fedora, EPrints, D-Space.

I tento rok predstavila Nina Suškevičová pokroky, ktoré firma Suweco dosiahla v budovaní portálu pre prístup k licencovaným elektronickým dokumentom v knižniciach. V prezentácii NAVI a ROAD - systémy uložení, správy a zpoístupniní elektronických informačních zdroju oprávniným uživatelum hovorila o projekte, ktorý vznikol v spolupráci so Státní technickou knihovnou. Dôvodom bolo vyriešenie problému uloženia a prístupu k titulom v rámci tzv. "posttermination access". Neskôr prerástol do nového produktu "NAVI+ROAD" (Repository of Online Archives Databases) ponúkaného firmou Suweco.

Reprezentantka vydavateľstva Elsevier Sandra Grijzenhout sa v prednáške Vplyv elektronických zdrojov na vedeckú činnosť, ako už napovedá názov, zaoberala dosahom elektronických zdrojov ponúkaných v kolekciách a produktoch firmy Elsevier na vedeckú činnosť. (Ne)využívanie týchto licencovaných zdrojov, a pre Sandru Grijzenhout prekvapujúci a nevysvetliteľný prepad v štatistikách vstupov (slovenských) používateľov z akademických inštitúcií do plných textov, zostali nezodpovedané.

V posledný tretí deň otvoril kolo prezentácií Ivo Iossiger heslom "od digitalizačných laboratórií k digitalizačnej továrni". Predstavil Zriadenie efektívneho digitalizačného centra s využitím digitalizačného robota Digitizing Line DL-3000, ktorý umožňuje automatické spracovanie, otáčanie strán kníh, časopisov, novín a viazaných dokumentov. Kapacita jedného skenovacieho robota je 3 000 strán za hodinu.

V duchu masovej digitalizácie sa niesla i prezentácia ďalšieho nástroja, tentokrát na prevod obsahu do digitálnej podoby pomocou technológie docWORKS a využitia METS/ALTO štandardov. Tieto zachytia okrem popisných metaúdajov aj informáciu o rozložení obsahu na stranách. Technológia analyzuje štruktúru, čím rozpoznáva rozloženie naskenovaného textu. Zostáva tak zachovaná fyzická i logická štruktúra, čo tradičné OCR neposkytuje. Claus Gravenhorst v prezentácii predložil svoju predstavu, ako má vyzerať Workflow pre masovú digitalizáciu. Podľa výpočtov CCS (Content Conversion Specialist) by sa pri automatizovanej digitalizácii a procese konverzie radi dostali pod hranicu 10 eurocentov za stránku knihy.

Univerzita v Oxforde si pre potreby digitálneho úložiska vybrala systémy Sun Honeycomb (Sun StorageTek 5800). Vytvorili tak podmienky nielen pre uchovávanie digitálnych objektov, ale tiež pre ich dlhodobú ochranu. Vo svojej prednáške Dizajn a budovanie digitálneho úložiska pre dlhodobé ukladanie dát o tom hovoril Neil Jefferies. Je riešiteľom projektu na preklenutie rozdielnej interoperability - Bridging the Interoperability Divide (BID).

V prednáške Vývoj open source systému pro digitální knihovnu Kramerius Martin Lhoták stručne predstavil systém digitálnej knižnice Kramerius, ďalej prezentoval súčasný stav v oblasti jeho vývoja a príchodu nových verzií.

Vo svojej prezentácii Distribuované digitální repozitáoe s jedním centrálním certifikovaným (trusted repository) jádrem Pavel Krbec hovoril o dôveryhodných úložiskách, o dôležitosti skabenia kvalitného hardvéru, softvéru a zastrešenia financiami, o ideáloch pamäťových inštitúcií a samotnej realite. Na záver vyzdvihol úspechy lobingu SNK i na príklade pár slajdov z prezentácií pána Katuščáka, hoci (nechtiac) nie vždy Dušana.

Novou posilou do tímu tvorcov Slovenskej digitálnej knižnice (SDK) bude Miroslav Čapkovič. V prednáške Architektúra Slovenskej digitálnej knižnice predstavil architektúru i hlavné body záujmu SDK. Knižnica bude podľa posledných informácií bežať na softvéri Middleware, čo je integrovaná skupina softvérových produktov. Tým budú pokryté pracovné postupy potrebné na úspešnú digitalizáciu. Časový rozvrh SNK ráta s vyriešením a naplánovaním postupu masovej digitalizácie do novembra 2008, v roku 2009 má byť k dispozícii tzv. "secondary site".

V utorok popoludní prebiehala i sekcia "Médiá verejnej služby a digitalizácia". Peter Malec a Jozef Mračna predstavili Slovenskú televíziu (STV) z hľadiska súčasného stavu digitalizácie a porovnali vízie digitalizácie pamäťových fondov s realitou. Viac informácií o konferencii Digitálna knižnica, program a časom azda aj samotné prezentácie nájdete na webových stránkach http://diglib.businessit.sk.