Ako ďalej Pro Scientia?

 
Pro Scientia – združenie informačných špecialistov na podporu vedy si v tomto roku pripomenie

10. výročie svojho vzniku. Počas tohto obdobia prebehlo veľa zmien nielen v samotnom združení, v knihovníckom, akademickom, vedeckovýskumnom a informačnom prostredí, ale aj spoločensko-politickej orientácii našej spoločnosti.

Členom a sympatizantom združenia netreba pripomínať významný osobný prínos prof. Ing. Štefana Kimličku, PhD., pri vzniku združenia, ale hlavne pri väčšine aktivít, ktoré Pro Scientia vyvíjalo. Opustil nás práve v období, keď najväčší finančný podporovateľ združenia Nadácia otvorenej spoločnosti sústredila svoje podporné aktivity na iné oblasti života v SR a tiež v počiatkoch implementácie projektu KIS3G. Práve toto ovplyvnilo mnohých členov združenia a prestali vidieť jeho zmysel a perspektívu.

Vtedajší výbor združenia stál tiež pred dilemou: „Ako ďalej... a či vôbec?“   Rôznorodosť informačných systémov, neaktuálnosť metodických príručiek na spracovanie evidencie publikačnej činnosti (ďalej EPC) v oboch spracovateľských formátoch (UNIMARC, MARC 21), absencia inej   metodickej podpory pri spracovaní EPC a neskôr aktivity Ministerstva školstva SR zamerané na vytvorenie Centrálneho registra evidencie publikačnej činnosti (ďalej CREPC) prispeli k presvedčeniu, že ciele Pro Scientia sú stále aktuálne. Smernicu č. 8/2007-R z 31. mája 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica (č. 13/2005-R) o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti a ohlasov privítala široká obec spracovateľov EPC veľmi pozitívne a berie ju ako záväzné zjednocovacie pravidlo pre spracovanie EPC.

Nevyhnutnosť aktualizácie metodiky EPC v oboch formátoch vyplynulo aj z diskusie na výročnej konferencii združenia na konci roka 2006, konanej na pôde Žilinskej univerzity v Žiline. V diskusii členovia poukazovali na rastúci počet problémov vyskytujúcich sa pri spracovaní EPC, ktoré sú spôsobené aj nízkou úrovňou metodickej podpory zo strany kompetentných, neaktuálnosťou niektorých centrálnych kódovníkov, neinformovanosťou spracovateľov, odlišnými implementáciami MARC formátov v jednotlivých informačných systémoch a podobne. Na základe záverov z tejto výročnej konferencie výbor združenia v roku 2007 pripravil dotazníkový prieskum stavu evidencie a spracovania publikačnej činnosti a kvalifikačných prác na vysokých školách a univerzitách na Slovensku. Prieskum pomohol aspoň sčasti zmapovať aktuálny stav v tejto oblasti. Dotazník bol v mesiaci jún 2007 distribuovaný do všetkých akademických knižníc v SR, nielen členom združenia. Aj napriek tomu, že dotazník obsahoval len 21 otázok a jeho vyplnenie bolo časovo nenáročné, prieskumu sa zúčastnilo len 17 akademických knižníc (ďalej AK), čo predstavuje 42,5 %. Boli to tieto pracoviská:

1.   Akademická knižnica Akadémie ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši,

2.   Akademická knižnica Univerzity  Komenského v Bratislave,

3.   Knižnica Akadémie Policajného zboru v Bratislave,

4.   Knižnica Fakulty zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku,

5.   Knižnica Vysokej školy manažmentu v Trenčíne,

6.   Pedagogická knižnica PF Katolíckej univerzity v Ružomberku,

7.   Slovenská ekonomická knižnica Ekonomickej Univerzity v Bratislave,

8.   Slovenská lesnícka a drevárska knižnica pri Technickej univerzite vo Zvolene,

9.   Slovenská poľnohospodárska knižnica pri Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre,

10. Teologická knižnica TF Katolíckej univerzity v Ružomberku,

11. Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove,

12. Univerzitná knižnica Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave,

13. Univerzitná knižnica Trenčianskej Univerzity A. Dubčeka v Trenčíne,

14. Univerzitná knižnica Trnavskej Univerzity v Trnave,

15. Univerzitná knižnica Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici,

16. Univerzitná knižnica Žilinskej univerzity v Žiline,

17. Ústav vedeckých informácií a knižnica Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach.

Výbor združenia ďakuje všetkým, ktorí sa zúčastnili na tomto prieskume. Na základe prijatých dotazníkov môžeme výsledky prieskumu zhrnúť do nasledujúcich bodov:

  • na spracovanie EPC sa v AK používajú rôzne knižnično-informačné systémy,
  • väčšinovým formát spracovania EPC je UNIMARC (71,4 %),
  • väčšinové pravidlá pri spracovaní EPC sú AACR2 (93,7 %),
  • ohlasy spracováva 64,7 %  zúčastnených AK,
  • ohlasy sú väčšinou súčasťou bibliografických záznamov (66,6 %),
  • databázy EPC sú verejne prístupné na internete (87,5 %),
  • pretrváva nejednotné označovanie pracoviska autora pri zápise v MARC poliach,
  • dôvody neaktuálnosti centrálneho kódovníka pracovísk sú aj na strane AK,
  • databázu autorít buduje 68,8 % AK,
  • prieskum potvrdil odlišnosť implementácii formátov MARC v rôznych informačných systémoch,
  • prieskum potvrdil nutnosť aktualizácie metodík pre spracovanie EPC v oboch formátoch

UNIMARC a MARC 21.

Vyhodnotenie dotazníka bolo prezentované na výročnej konferencii Pro Scientia, ktorá sa konala 4. decembra 2007 na pôde Slovenskej poľnohospodárskej knižnice pri SPU v Nitre. Elektronická forma prezentácie je uverejnená na webovej stránke združenia Pro Scientia spolu s ostatnými informáciami a materiálmi z výročnej konferencie.

Na výročnej konferencii združenia bol tiež prezentovaný Návrh úpravy v Metodike spracovania EPC. Tento návrh bol spracovaný na základe:

  • dotazníkového prieskumu,
  • najčastejšie sa vyskytujúcich otázok, s ktorými sa spracovatelia obracajú na výbor Pro Scientia,
  • podnetov od tvorcov informačných systémov na spracovanie EPC,
  • problémov, ktoré spôsobuje spracovateľom „široký“ MARC formát a jeho odlišné implementácie v rôznych informačných systémoch.

Návrh sa venuje týmto problémom:

1.   okruh problémov sa týka uvádzania počtu autorských hárkov (AH) v celkovom rozsahu dokumentu a podiel autorských hárkov jednotlivých autorov,

2.   okruh problémov týkajúcich sa uvádzania poľa 328 Poznámka k dizertáciám,

3.   okruh problémov s uvádzaním autorov v poliach 700, 701, 702,

4.   okruh problémov s uvádzaním ďalších údajov v poliach 700, 701, 702,

5.   okruh problémov uvádzania pracoviska autorov v správnom autoritatívnom tvare v poli 712,

6.   okruh problémov uvádzania údajov v národnom poli 985,

7.   okruh problémov uvádzania údajov v národnom poli 976 Ohlasy,

8.   okruh sú výstupy EPC.

Všetky uvedené problémy a otázky je ešte potrebné podrobne prediskutovať a zaujať definitívne stanoviská, aby ich bolo možné zapracovať do inovovanej Metodiky spracovania EPC. Ako už bolo spomenutém, metodiku je potrebné upraviť s ohľadom na formát MARC 21, ale aj formát UNIMARC. Aj z tohto dôvodu sa v rámci združenia Pro Scientia vytvorila Komisia pre úpravu metodiky spracovania EPC. Výročná konferencia schválila zloženie komisie s prihliadnutím na zastúpenie členov z rôznych typov inštitúcií, z rôznymi knižnično-informačnými systémami a pod. Pred komisiou stojí teraz úloha v krátkom čase vypracovať prvý pracovný návrh Metodiky EPC.

Výročná konferencia združenia Pro Scientia odporučila:

  • zjednotiť metodiky pre spracovanie EPC  a SNB,
  • priebežne aktualizovať kódovníky a zverejňovať ich na stránkach združenia,
  • informácie o úpravách metodiky zverejňovať na stránke združenia a aj prostredníctvom portálu InfoLib.

Výročná konferencia v zmysle stanov združenia zvolila na ďalšie trojročné obdobie nový Výkonný výbor a Dozornú radu združenia. Výbor združenia aj touto cestou ďakuje Slovenskej poľnohospodárskej knižnici pri SPU v Nitre za vytvorenie veľmi dobrých podmienok na rokovanie výročnej konferencie.

Pro Scientia momentálne združuje 18 kolektívnych členov, ktorí si v plnej miere uvedomujú množstvo problémov, ktoré musia spracovatelia EPC každodenne, mnohokrát aj zbytočne riešiť. Uvedomujú si hlavne aj to, že bez jednotných postupov a pravidiel pri spracovaní EPC nie je možné ich odstrániť. Zdieľanie vždy aktuálnych spoločných kódovníkov a autorít (tie sú zatiaľ len zbožným želaním niektorých slovenských knihovníckych rojkov) nás posunie k tvorbe kvalitnejších databáz EPC. Len z takých databáz dokážeme dostať kvalitné výstupy rôznych typov a v rôznych formátoch. Aktivity združenia by mali byť „synchronizované“ s aktivitami projektu CREPC, preto je nevyhnutná komunikácia medzi riešiteľským kolektívom centrálneho projektu a združením.

Nemali by sme nikdy zabúdať, že všetky naše aktivity smerujú k čo najlepšej podpore a propagácii vedy na Slovensku a že sme to možno aj niekomu dlžní.

 

Ing. Eva Strapcová (eva@sldk.tuzvo.sk)
Slovenská lesnícka a drevárska knižnica pri TU vo Zvolene

 

 


In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2008, č. 01 [cit. 2008-04-21].
Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib081/strapcova.htm>. ISSN 1336-0779.

ITlib. Informačné technológie a knižnice