E-learningové prostredie v ére web 2.0

Analýza z hľadiska potrieb Filozofickej fakulty UK

Úvod

Využívanie informačných technológií predstavuje v poslednom desaťročí jeden z najvýznamnejších nástrojov implementácie moderných trendov do výchovno-vzdelávacích procesov. V období razantného smerovania k znalostnej spoločnosti sú procesy celoživotného vzdelávania podmienené širokou dostupnosťou nielen informačných zdrojov, ale aj organizačných a technických, resp. technologických nástrojov, ktoré toto permanentné vzdelávanie podporujú. V rámci výskumnej úlohy KEGA 3/3059/05 sme sa na Katedre knižničnej a informačnej vedy FiF UK v Bratislave zamerali na vytvorenie modelového kurzu dištančného vzdelávania v elektronickom prostredí. Okrem obsahových náležitostí takéhoto kurzu zameraného na problematiku informačných systémov v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania sa projekt orientoval aj na analýzu, výber a implementáciu vhodného softvérového prostredia. Cieľom tohto príspevku je zmapovať základné východiská i výsledky porovnávacej analýzy a selekcie systému, ako aj praktické a metodické poznatky, ku ktorým dospel tím riešiteľov v procese tvorby obsahu vzdelávacieho kurzu v prostredí systému Moodle.

1    Dôvody nasadenia e-learningu v akademickom prostredí

Zavádzanie e-learningových technológií je pre univerzity nielen „kráčanie s dobou“ alebo snaha vyrovnať sa vzrastajúcej konkurencii. E-learning prináša konkrétne výhody a rieši veľmi konkrétne problémy, s ktorými sa dnes univerzity stretávajú, a to bez ohľadu na to, či sú technického, prírodovedného alebo humanitného zamerania.

Samotný termín „e-learning“ v súčasnosti mnohí autori začínajú spochybňovať a nahrádzať ho výstižnejším „computer-aided learning“ (počítačom podporované vzdelávanie), čo je termín, ktorý lepšie vystihuje predovšetkým spôsob, akým sa e-learning využíva vo vysokoškolskom prostredí. K autonómnemu adaptívnemu e-learningu, ktorý sa prispôsobuje individuálnym požiadavkám a schopnostiam študenta, nás čaká ešte dlhá cesta. Hoci takmer všetky v súčasnosti v praxi používané aplikácie možno označiť za „computer-aided learning“, my aj v tomto článku budeme používať známejší termín „e-learning“ v jeho predchádzajúcom význame, pokiaľ to nie je uvedené inak. E-learning aj počítačom podporované vzdelávanie sa spravidla realizuje v aplikačných prostrediach, tzv. „learning management systems“ alebo LMS. Ide o rôzne systémy na správu a sprístupňovanie obsahu, bežiace na serverovej stanici, alebo o také systémy, ktoré so serverom komunikujú a   prostredníctvom neho zdieľajú obsah.

Meniace sa spoločenské, ale aj technické prostredia nám vkladajú do rúk nové nástroje a prinášajú nové možnosti – vznikajú tak faktory, ktoré školu k zavedeniu e-learningu motivujú, dalo by sa povedať, že ju k tomu „ťahajú“. Potom sú tu však aj iné faktory, predovšetkým finančné a technické, ktoré univerzitu, ak chce ekonomicky prežiť a zachovať si kvalitu výučby, do e-learningu doslova „tlačia“. Škola by sa o zavádzanie nových technológií do výučby mala snažiť ešte vo fáze, kým prevyšujú motivačné faktory nad donucujúcimi. V opačnom prípade síce e-learning dokáže priniesť želaný ekonomický úžitok, zriedka však vedie aj k vyššej kvalite výučby.

Medzi faktory, ktoré univerzitu k e-learningu ťahajú, patria:

• nové možnosti, ktoré informačné a komunikačné technológie prinášajú do výučby – práca s multimediálnym obsahom;
• väčšia flexibilita vo vyučovacom procese a väčší dôraz na samostatnú prácu študenta;
• nové formy skupinovej aj individuálnej komunikácie;
• vyššia efektivita práce pedagóga, možnosť zdieľania obsahu medzi rôznymi kurzami, možnosť kolaboratívnej prípravy obsahu kurzov a využitie aplikácií web 2.0;
• nové možnosti externej spolupráce a spolupráce zo zahraničnými univerzitami priamo pri vyučovaní;
• vyššia kvalita pri externých formách štúdia, intenzifikácia kontaktu s vlastnými študentmi;
• voľne dostupné internetové kurzy slúžia vo svete ako propagácia školy a kvality prebiehajúcej výučby, majú potenciál byť faktorom, ktorý pritiahne na školu viac talentovaných študentov.

Medzi faktory, ktoré univerzitu k e-learningu tlačia, patria:

• tzv. „space wars“ („vojny o priestory“) – pri súčasnom modeli financovania univerzít je potrebné prijať čo najväčšie množstvo študentov, avšak učebne ani budovy sa nedajú nafukovať podľa aktuálnej potreby;
• pomocou e-learningu dokáže jeden pedagóg zvládnuť vyšší počet študentov – menej priamej výučby a elektronické vyhodnocovanie testov (či už úplné alebo čiastočné) znamenajú menšiu časovú náročnosť;
• študenti i učitelia sa neustále sťažujú na zlú dostupnosť učebných materiálov, „papierový“ publikačný model je mimoriadne nákladný a pomalý, elektronický zasa v súčasnosti na mnohých vysokých školách, vrátane Univerzity Komenského, nefunkčný; prieskum realizovaný v rámci diplomovej práce na tému elektronických kníh ešte v roku 2004 ukázal, že pedagógovia by privítali možnosť publikovať učebné materiály elektronicky a rovnako, že študenti by tieto materiály v elektronickej podobe akceptovali;
• IT vybavenosť – školy často nemajú prostriedky na nákup a údržbu výpočtovej techniky a často nevhodne aplikovanou „bezpečnostnou“ politikou znemožňujú jej plnohodnotné využívanie študentmi (tí sú dnes už väčšinou technicky lepšie vybavení ako samotná škola; e-learning využíva v rôznom pomere práve technické prostriedky, ktoré vlastnia študenti, namiesto prostriedkov spravovaných školou a znižuje tak nároky i priame finančné náklady (napr. študenti využívajú vlastné laptopy miesto počítačových učební a škola poskytuje len infraštruktúru v podobe pripojenia do školskej siete a na internet);
• vyššia miera flexibility vo vyučovaní, ktorú vyžadujú najmä denní študenti vyšších ročníkov – súčasné prostredie vyžaduje aj od študentov denného štúdia, aby boli ekonomicky zodpovední; miesto toho, aby škola podporovala ich aktivity zmysluplnejším uplatňovaním sa v praxi súvisiacej s odborom, odsúva ich ako nezodpovedných študentov; nech je to však akokoľvek, e-learning zvýši dostupnosť informácií aj pre takýchto študentov a umožní im zodpovednejšie sa venovať štúdiu v čase, ktorý im viac vyhovuje.

V prípade Filozofickej fakulty Univerzity Komenského s požiadavkou na zavedenie e-learningu a LMS prišla Katedra slovenského jazyka FiF UK, ktorá získala grant na projekt „Slovenčina ako cudzí jazyk“. Už predtým prvý elektronický obsah v koordinovanej forme vyvíjalo oddelenie informačných technológií v rámci svojich stránok technickej podpory. Cieľom bolo zníženie personálnych a časových nárokov na poskytovanie podpory v prípade jednoduchých a opakovane sa vyskytujúcich problémov s výpočtovou technikou. Avšak až projekt Katedry slovenského jazyka FiF UK a s ním spojené finančné prostriedky podnietili inštaláciu a zavedenie LMS.

Filozofická fakulta UK momentálne trpí mnohými problémami, ktoré ju viac k e-learningu donucujú ako motivujú – patria medzi ne nedostatočné priestory, zastaraná a nevhodne nakonfigurovaná výpočtová technika, ktorá nevyhovuje potrebám študentov, no predovšetkým akútny nedostatok študijnej literatúry, a to ako na historických odboroch, kde sa nedarí pripravovať reedície starších, už dávno nedostupných materiálov, tak na jazykových odboroch, ktoré potrebujú pracovať s veľkým množstvom literatúry, často v cudzích jazykoch, ktorá napriek tomu, že sa už na ňu napríklad nevzťahuje ochrana autorského zákona, stále nie je dostupná pre študentov v dostatočnom množstve a vo vhodnej forme. Spoločensky a technicky zamerané odbory, ktoré v súčasnosti prechádzajú búrlivým rozvojom, ako napríklad aj knižničná a informačná veda, nestíhajú pomocou tradičného modelu publikovania kopírovať a tematicky obsiahnuť aktuálny vývoj v odbore.

2    Stručné porovnanie e-learningových prostredí z hľadiska potrieb FiF UK

Slovenská republika v podpore e-learningu a v celkovej úrovni jeho nasadenia výrazne zaostáva nielen za susednou Českou republikou, čo sa v plnej miere ukazuje napríklad aj na medzinárodných konferenciách, akou je napríklad konferencia SCO (Sharable Content Objects) konajúca sa v Brne, ale podľa správ o rozvoji e-governmentu a informačných technológií aj za takými krajinami ako Rumunsko. Technické riešenia už boli vyvinuté, sú dostupné pre všetkých v rovnakej miere a ani na Slovensku sme sa nebáli do nich investovať. Za prechádzajúcej aj súčasnej vlády sa uskutočnilo niekoľko megalitických nákupov a preinvestovali sa miliardy korún, ktoré mali pokrývať aj rozvoj e-learningu. Nakúpiť výpočtovú techniku a softvér je však len časť riešenia problému. To, do čoho na Slovensku akosi zabúda investovať, je dotácia tvorby kvalitného obsahu, systematické vzdelávanie pedagógov a vytváranie vhodného kolaboratívneho prostredia.

2.1 eDoceo

V čase, keď vyvstala potreba zaviesť LMS pre projekty na Katedre slovenského jazyka a Katedre knižničnej a informačnej vedy, univerzita aktívne presadzovala systém eDoceo. Po krátkom testovaní sme však museli od jeho použitia ustúpiť. Systém eDoceo je postavený na serveri a na klientskych programoch napísaných v JAVE, čo ho teoreticky predurčuje na použitie pod rôznymi operačnými systémami, ale v skutočnosti to kvôli konfigurácii nie je možné. V čase testovania (2005) sa ukázalo, že program je vysoko chybový a bol nefunkčný až do takej miery, že na väčšine počítačov sa nezobrazovali správne ani len základné dialógové okná. Navyše katedry, ktoré chceli s implementáciou e-learningu na fakulte začať, nemali k dispozícii dostatočne výkonné počítače na prevádzkovanie systému.

Konkurenčnou výhodou systému eDoceo je pomerne zložitý systém klient – server umožňujúci kombináciu off-line a online prístupov a testovania. Tento napríklad poskytoval funkciu, že študent si mohol na disketu stiahnuť test, doma ho vypracovať na vlastnej inštalácii klienta systému eDoceo a potom výsledok priniesť na diskete do školy a nahrať ho na server. Tento archaický systém vychádzal ešte z predpokladu, že konektivita do siete predstavuje pre študentov vážny problém. Avšak v dobe nákupu a nasadzovania sme už nevideli žiadne praktické využitie pre prenos dát medzi LMS a študentom pomocou diskiet.

Vážnym nedostatkom systému eDoceo bola nutnosť mať okrem neho ešte nainštalovaný program Microsoft FrontPage v špecifickej verzii. Tento program na tvorbu webových stránok nebol štandardnou súčasťou Microsoft Office a bolo by nutné ho dokupovať samostatne, navyše, šlo o veľmi nekvalitný produkt a spoločnosť Microsoft už dlhšie nepokračuje v jeho vývoji a nahradila ho inými riešeniami. Obsah si tak pedagóg musel vytvárať a organizovať sám ako sériu internetových stránok, pričom vkladanie multimediálneho obsahu znamenalo narážať na ďalšie a ďalšie problémy v systéme.

Medzi hlavné nedostatky systému eDoceo patrili:

• nutnosť používať klientske programy na počítačoch učiteľov a študentov, ktoré navyše boli takmer úplne nefunkčné na systémoch, ktoré mala v tom čase fakulta k dispozícii;
• ťažko pochopiteľný systém off-line modulov, pre ktoré nebolo žiadne praktické využitie;
• slabá podpora pre tvorbu obsahu;
• nulová podpora kolaboratívnej tvorby modulov a zdieľania obsahu medzi kurzami;
• slabá podpora komunikácie na akejkoľvek úrovni (učiteľ – študenti, študenti medzi sebou, učiteľ – konkrétny študent);
• primitívne testovacie rozhranie.

Pedagógovia ani študenti systém eDoceo neprijali, čo sa prejavilo tým, že v tomto prostredí vzniklo len veľmi málo prakticky použiteľného obsahu. Univerzita Komenského už v podpore systému eDoceo nepokračuje a na jej internetových stránkach sa o tomto projekte nenachádza ani zmienka.

2.2 Claroline a Dokeos

V roku 2005 sa viaceré fakulty rozhodli vydať sa vlastnou cestou a zvolili si, nainštalovali a začali spravovať vlastný LMS systém. Niektoré, ako napríklad Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK, mali už predtým vlastné experimentálne e-learningové programy realizované ako celouniverzitné prednášky (napríklad Evolúcia sociálneho správania v roku 2003), tie však neboli súčasťou LMS, ale samostatnými aplikáciami.

Po zlej skúsenosti s proprietárnym systémom eDoceo sme si pri výbere LMS stanovili nasledujúce základné požiadavky:

• open-source, možnosť inštalácie a správy na vlastných serveroch bez nutnosti inštalácie programov na strane používateľa (učiteľa či študenta), a teda so správou cez webové rozhranie;
• nezávislosť od konkrétneho operačného systému minimálne na strane používateľa s podporou pre samostatné i kolaboratívne vytváranie obsahu;
• komunikačné rozhranie pre nesynchrónnu i synchrónnu komunikáciu na úrovniach učiteľ – študijná skupina, učiteľ – jednotlivý študent a pre komunikáciu medzi samotnými študentmi s vyhovujúcimi testovacími modulmi;
• taký systém, s ktorým boli skúsenosti v porovnateľných prostrediach.

Pri evaluácii sme sa zamerali na tri porovnateľné systémy – Claroline <http://www.claroline.net/>, jeho nadstavbu Dokeos <http://www.dokeos.com/> a systém Moodle <http://moodle.org/>, <http://moodle.cz/>. Všetky tieto systémy spĺňali stanovené požiadavky. Z hľadiska prívetivosti používateľského rozhrania zaujal systém Dokeos, ktorý mal v sebe integrované aj najpokročilejšie nástroje pre vkladanie a prácu s multimediálnym obsahom (obr. 1). Administratíva, testovacie rozhranie a možnosti rozšírenia o prvky synchrónnej komunikácie (audio- a videokonferencie, ale už za poplatok) z neho robili zaujímavého kandidáta. Jeho nevýhodou, ktorá nakoniec zabránila nasadeniu, bola neúplná lokalizácia a vyskytli sa aj problémy s podporou národnej abecedy v testovacích moduloch. Dokeos je v súčasnosti rozšírený najmä v Španielsku a Belgicku, kde prebieha aj jadro jeho vývoja. Dokeos využíva jadro z projektu Claroline, preto sme sa v ďalšom kroku zamerali na tento systém.

Obr. 1 Ukážkový kurz v systéme Dokeos <http://campus.dokeos.com/courses/DEMOCOURSE/index.php>

Claroline nebol až taký multimediálne sofistikovaný a používateľsky prívetivý ako Dokeos, ale obsahoval lokalizáciu a dokonca aj základnú dokumentáciu (táto bola napísaná už dávnejšie ešte k jednej z predchádzajúcich verzií autorkami na Ekonomickej univerzite v Bratislave) v slovenskom jazyku. Zdá sa však, že lokalizačný projekt stagnuje a aktuálna verzia na testovacom serveri už nie je dostupná v slovenčine, ale iba v češtine (obr. 2). Claroline bol experimentálne nasadený na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a využíva sa prakticky dodnes ako úložisko multimediálnych súborov, jednoduchá dokumentácia k exkurziám a pokusný priestor využívaný študentmi a doktorandmi (obr. 3).

Obr. 2  Testovací server aktuálnej verzie LMS Claroline <http://www.claroline.net/demo/>

Obr. 3 Systém Claroline nasadený na Prírodovedeckej fakulte UK
<http://www.raft-project.sk/claroline/>

 
Výhodou systémov Claroline a Dokeos je veľmi prehľadný repozitár digitálnych dokumentov uložených v kurze, priamo integrované nástroje na kolaboráciu a realizáciu online konferencií. V systéme Dokeos môže študent veľmi prehľadne mapovať svoj postup cez kurz a mieru úspešnosti postupu cez jeho jednotlivé fázy.    Ako nástroj na vkladanie obsahu je v súčasnosti integrovaný editor Tiny MCE, ktorý je populárny medzi open-source redakčnými systémami. Ponúka prostredie známe z programu Microsoft Word a práca s ním je veľmi jednoduchá.

2.3 Moodle

Napriek nesporným výhodám systémov Claroline a Dokeos sme si ich nakoniec ako LMS na FiF UK nevybrali. Hlavným dôvodom bola problematická lokalizácia a v tom čase ich malá rozšírenosť na školách na Slovensku a v Čechách. Počas testovania jednotlivých CMS systémov sme navštívili aj Masarykovu univerzitu v Brne, kde sú s nasadzovaním LMS a IS univerzity už veľmi ďaleko. Pretože na tejto univerzite bol e-learning aktívne využívaný (a to aj v oblastiach, pre ktoré sme ho plánovali nasadiť na FiF UK) a našli sme ľudí, ktorí boli ochotní podeliť sa o svoje doterajšie skúsenosti a pomôcť nám pri počiatočnom nasadzovaní systému, vybrali sme si práve systém Moodle <http://www.moodle.cz>. Systém Moodle je najčastejšie využívaný aj v programoch podchytených na portáli Európskej únie <http://www.elearningeuropa.info/>.

Moodle pochádza pôvodne z Austrálie, vyvíja ho však medzinárodný tím vrátane niekoľkých ľudí z Českej republiky. Ponúka takmer identické vlastnosti ako predchádzajúce dva open-source LMS systémy. Medzi jeho výhody patria:

• veľmi sofistikované nástroje pre správu študentov v rámci systému,
• podrobný monitoring aktivít študenta v kurze (ktorý môže byť napríklad jedným z podkladov jeho hodnotenia, pozri obr. 6),
• možnosť kolaborácie pri tvorbe kurzov,
• bohaté rozhranie na vytváranie rôznych typov testov s uzavretými i otvorenými otázkami a flexibilné systémy ich hodnotenia,
• aktuálna lokalizácia do slovenského jazyka, v súčasnosti dobrá podpora národného prostredia vo všetkých moduloch (obsah, testy, komunikácia) vďaka konverzii databázy na systém UTF-8,
• integrované nástroje pre komunikáciu na všetkých úrovniach (učiteľ – študijná skupina, učiteľ – študent, študent – študijná skupina, študent – študent), ankety a diskusné fóra,
• web 2.0 nástroje, ako napríklad možnosť vkladania RSS kanálov do prostredia kurzu, kalendár udalostí zdieľateľný s ostatnými aplikáciami, tvorba wiki stránok a integrácia niektorých služieb známych zo sociálnych sietí, o. i. aj tagovanie (pozri aj prehľad pripravovaných funkcií pre verziu 1.9 a 2.0 <http://docs.moodle.org/en/Roadmap>),
• bohatý systém voliteľných modulov a rozšírení, ktoré vnášajú do systému novú funkcionalitu,
• silná podpora systému na slovenských a českých univerzitách,
• možnosť modifikácie systému a jeho priame integrovanie do informačného systému univerzity.

Pri práci a po dokonalejšom oboznámení sa so systémom sme narazili aj na niektoré nedostatky:

• slabšia podpora priameho vkladania multimediálneho obsahu (napríklad video alebo Flash nie je možné bez špeciálnych rozšírení vkladať priamo, je kvôli tomu nutné vkladať HTML kód),
• vstavaný editor na vkladanie obsahu HTMLArea (obr. 5) v súčasnosti zaostáva za konkurenciou (napríklad TinyMCE),
• aktualizácia softvéru a presun kurzov do nového systému alebo na nový server vie byť značne problematická (napríklad presun kurzu na nový server spôsobí nefunkčnosť všetkých vnútorných liniek v rámci kurzu, čo sa napríklad prejaví tým, že „zmiznú obrázky“ – táto chyba dodnes nebola odstránená),
• inštalácia rozšírení vyvíjaných tretími stranami prispieva k znižovaniu stability systému a komplikuje jeho aktualizáciu,
• napriek úsiliu sa hlavným vývojárom v poslednom roku nedarí dodržiavať stanovený vývojový cyklus a vydanie jednotlivých verzií čoraz viac mešká za predbežnými termínmi (túto situáciu spôsobuje pripravovaný prechod z verzií 1.x na 2.x, ale mešká aj aktualizácia súčasnej 1.8.4 + a vydanie stabilnej verzie 1.9).

S mnohými z uvedených a asi aj s ďalšími nedostatkami by sme sa pravdepodobne stretli aj pri ostatných systémoch, keby sme mali dostatok priestoru ich intenzívnejšie testovať v reálnom nasadení. Uvádzame ich ako príklad bežných ťažkostí, ktoré sa vyskytujú pri nasadení voľne dostupných open-source systémov.

O popularite a o jednoduchosti nasadenia i využívania LMS Moodle svedčí nielen jeho rýchle rozširovanie na Slovensku, ale dokazujú to aj naše vlastné skúsenosti. Napriek tomu, že predchádzajúce, univerzitou podporované systémy sa na FiF UK nepremietli do žiadnej praktickej aplikácie, za prvý rok po nasadení LMS Moodle sme zaznamenali vytvorenie 6 kurzov, ktorých služby využilo takmer 400 študentov (obr. 4).

Obr. 4  Aktuálny prehľad kurzov v systéme Moodle na FiFUK
<http://www.e.fphil.uniba.sk/course/index.php>

Obr. 5  Editor HTMLArea a vkladanie obrázku do textu 2. modulu kurzu
„Informačné systémy v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania“ http://www.e.fphil.uniba.sk/

Obr. 6  Podrobná správa o aktivitách študenta v rámci kurzu v systéme Moodle http://www.e.fphil.uniba.sk/

Obr. 7  Prehľad kurzu „Informačné systémy v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania“ v LMS Moodle http://www.e.fphil.uniba.sk/

Na obr. 7 je znázornený prehľad kurzu Informačné systémy v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania, ktorý bol pripravený v rámci projektu KEGA 3/3059/05. V hlavnej strednej časti môžeme vidieť rozčlenenie obsahu kurzu do jednotlivých kapitol – okruhov a ich častí. Ide v podstate o samostatné HTML dokumenty, ktoré sú navzájom poprepájané a hierarchicky usporiadané. Ku každému okruhu je pripojený slovník obsahujúci pojmy introdukované v danej časti, ktorý je však dynamicky prepojený aj na hlavný slovník uvedený medzi zdrojmi na samom začiatku. Študenti sa môžu podieľať na tvorbe slovníka a dopĺňať ho podľa potreby o termíny, ktoré im nie sú jasné, s tým, že učiteľ môže túto aktivitu moderovať alebo dokonca použiť ako parameter na záverečné hodnotenie študenta v kurze. Na konci jednotlivých okruhov sa takisto nachádzajú jednotlivé testy, ktoré slúžia predovšetkým študentom na preverenie si, do akej miery sa im podarilo správne pochopiť danú látku. Na konci semestra je možné sprístupniť hlavný test, ktorý náhodným, ale váženým výberom otázok z jednotlivých okruhov môže každému študentovi vygenerovať test, na základe ktorého je potom možné vytvoriť hodnotenie kurzu. Známky, či už vyhodnotené automaticky alebo v prípade písomných prác a otvorených otázok pridelené učiteľom, je ďalej možné exportovať do databáz alebo tabuľkového procesora (napr. Microsoft Excel), kde môžu byť ďalej spracovávané.

V ľavom stĺpci sa nachádzajú niektoré administratívne nástroje a odkazy na prehľad jednotlivých zdrojov a vyhľadávanie, zatiaľ čo v pravom je to prehľad najnovších aktivít, plánovaných udalostí. Jednotlivé bloky je možné voľne konfigurovať a rozširovať, napríklad o RSS kanál, odkazy na príbuzné predmety, formulár pre spätnú väzbu a pod.

2.4 SANAKO

E-learning môžeme rozdeliť, okrem iných kritérií, aj na synchrónny a asynchrónny. V prípade asynchrónneho proces vyučovania zo strany vyučujúceho a proces učenia zo strany študentov neprebiehajú v rovnakom čase. Učiteľ teda vytvorí nejaký obsah, ktorý potom študent študuje, spravidla vlastným tempom a v jemu vyhovujúcom čase. Pri synchrónnom e-learningu prebiehajú oba procesy súčasne, ide teda o „online“ vyučovanie, virtuálne učebne, videokonferencie, živé prenosy (napríklad z operácie) a podobne. LMS v sebe môžu v rôznej miere obsahovať obe formy e-learningu, avšak voľne dostupným riešeniam dominuje práve asynchrónny e-learning, ktorý je lacnejší na implementáciu a prevádzkovanie.

Pretože jedným z dôvodov pre nasadenie LMS na FiF UK bolo aj vyučovanie slovenského jazyka pre cudzincov, uvažovali sme aj o možnostiach použitia virtuálnych učební a priameho online vyučovania. Funkčne sa ako ideálny produkt v tom čase javil SANAKO Lounge 100 (http://www.sanako.com), ktorý je priamo zameraný na online vyučovanie jazykov pomocou prostredia virtuálnych učební. Softvér sa snaží dokonale imitovať prostredie skutočnej učebne pomocou priamej interakcie hlasom aj obrazom, zdieľania súborov aj obrazoviek, virtuálnej tabule, priamou komunikáciou medzi študentmi i možnosťou vytvárania pracovných skupín (obr. 8).

Obr. 8  SANAKO Lounge – učiteľ má priamu kontrolu nad tým, čo práve robia jeho študenti.

Systém SANAKO sme si nakoniec nevybrali z dvoch dôvodov – pre jeho finančnú náročnosť a pre pomerne jednostranné zameranie na výučbu jazykov. Licencia umožňujúca simultánne pripojenie učiteľa a 10 študentov stála v prepočte 1.5 mil. Sk aj s udržiavacím poplatkom na obdobie troch rokov. Pre 50 používateľov, čo je počet, ktorý by fakulta, prípadne univerzita, dokázala perspektívne využiť, je to viac ako dvakrát toľko. SANAKO má iste vynikajúci potenciál a nájde si miesto v kvalitne pripravenom projekte, ale dnes je už k dispozícii aj niekoľko voľne dostupných rozšírení, ktoré časť jeho funkcií dokážu preniesť aj do systémov, akými sú Moodle či Claroline.

2.5 Digitálne repozitáre

Digitálne repozitáre majú tendenciu stať sa alfou a omegou akademického vzdelávania budúcnosti. Ich narastajúci význam sa odráža aj v ich postupnej implementácii do rôznych LMS (pozri kapitolu 2.3 Moodle). Tu sa opäť prejavuje narastajúca úloha knižníc v digitálnom veku. Problematika digitálnych repozitárov je veľmi široká a nad rámec tohto článku, ale pre základnú orientáciu uveďme, že repozitáre ako také môžu obsahovať rôzne typy objektov, medzi ktoré (okrem iných) patria:

• nespracované a odvodené výskumné dáta,
• plné texty článkov pripravených do tlače alebo článkov, ktoré práve prechádzajú recenzovaním,
• elektronické záverečné práce,
• pôvodné publikácie,
• učebné jednotky (objekty),
• dynamické súbory bibliografií a odkazov na vybranú tému,
• slobodne editovateľný obsah v podobe wiki stránok.

Tento výber jednotlivých typov objektov bol zámerne zvolený s ohľadom na ich možnú implementáciu a prepojenie s LMS. LMS môže byť otvorený aj uzavretý systém, kde je možné využiť možnosť zdieľania dát v uzavretej skupine ešte predtým, ako sú oficiálne publikované, čo môže byť niekedy neprimerane zdĺhavý proces. Ukázalo sa, že pedagógovia majú často ešte neopublikovaný materiál, ktorý chcú zaradiť do vyučovacieho procesu, no nevedia, ako to urobiť bezpečným spôsobom.

Za pozornosť stoja aj dynamicky vytvárané bibliografie, odkazy a wiki stránky, ktoré priamo využívajú technológie nazývané ako web 2.0. Spomedzi všetkých sa v minulosti najviac presadzovali repozitáre priamo obsahujúce „učebné jednotky“. Na ich popis slúžia štandardy združené v modeli SCORM (Sharable Content Object Models), ktorý predstavuje normu na vytváranie a zdieľanie jednotlivých objektov v e-learningových aplikáciách (viac informácií na stránkach Advanced Distributed Learning (http://www.adlnet.gov/scorm/). Jeho úlohou je zabezpečiť prenositeľnosť a zdieľanie obsahu v rámci LMS, ale aj medzi rôznymi LMS systémami, kompatibilita so SCORM je preto veľmi dôležitá. Na popis jednotlivých objektov sa používa manifest zapísaný v jazyku XML. Systémy pracujúce so SCORM dokážu zabezpečiť dynamické zdieľanie zdroja medzi rôznymi systémami, pričom je možné ho prispôsobovať a uplatňovať pri tom „pravidlá dedičnosti“, čo vedie k veľmi efektívnemu využívaniu základných materiálov, ktoré môžu byť prispôsobené pre mnohé cieľové skupiny a zariadenia a pritom vždy dynamicky aktualizovateľné.

3    Metodika vhodnej konverzie textov do prostredia elektronického kurzu s využitím web 2.0

V prípade vytvárania e-learningového kurzu v akademickom prostredí je potrebné si uvedomiť jednu zásadnú vlastnosť univerzitného vzdelávania – a síce, že jeho cieľom nie je naliať študentom všetku múdrosť do hlavy lievikom, ale zorientovať ich v problematike a naučiť ich samostatne myslieť, pracovať s poznatkami daného odboru a komunikovať novozískané vedomosti. Mali by byť schopní syntézy, kritiky, hodnotenia kredibility pôvodných zdrojov i vytvárania nového obsahu. Ak máme uvedené na pamäti, je nám jasné, že nejdeme vytvárať digitálny bestseller, ale skôr prostredie, kde je možné tieto aktivity uskutočňovať a rozvíjať.

Pri vytváraní e-learningového kurzu teda nebude naším cieľom zdigitalizovať a naservírovať „na tácni“ všetky dostupné informácie alebo všetky informácie nevyhnutné na to, aby študent prešiel na skúške, ale skôr poskytnúť štruktúru, prehľad, odkazy na užitočné zdroje a prostriedky, pomocou ktorých budeme schopní o tom všetkom komunikovať. Ďalšou špecifickou vlastnosťou kvalitného LMS je schopnosť zdieľať a „recyklovať“ obsah, kolaboratívne ho upravovať alebo dokonca nechať študentov, aby nielen hodnotili jeho kvalitu, ale aj sami k nemu prispievali. Zdieľanie kmeňových dokumentov medzi príbuznými kurzami prináša zvýšenie efektivity práce pri vytváraní kurzov i v samotnom učebnom procese.

Zamýšľaný obsah je vhodné rozdeliť si do dvoch základných kategórií (tab. 1), pričom nezáleží na tom, či ide o text alebo o multimediálny zdroj.

Zatiaľ čo dynamický obsah je vhodné do kurzu vkladať priamo a s každým ďalším kurzom ho priebežne aktualizovať, statický obsah je výhodnejšie ukladať do digitálnych repozitárov a do konkrétneho kurzu ho linkovať. Žiaľ, tento prístup zatiaľ v dostatočnej miere nepodporujú všetky LMS, avšak úloha digitálnych repozitárov a digitálnych knižníc v e-learningu sa stáva čoraz významnejšou. Samotný LMS Moodle poskytuje zatiaľ jednoduchý nástroj na vytváranie spoločného repozitára (Moodle Docs), ale v pripravovanej verzii 1.9, a najmä vo verzii 2.0 sa chystá nielen jeho vylepšenie, ale aj vytvorenie aplikačného rozhrania (API) pre priamu komunikáciu s ostatnými digitálnymi repozitármi a ich integráciu do jedného systému (pozri prehľad pripravovaných funkcií, Repository API <http://docs.moodle.org/en/Development:Repository_API>).

Pri vytváraní dynamickej časti, a teda obsahu integrovaného do samotného kurzu, je potrebné viac než inokedy dbať na zásady správneho online publikovania, ktoré vyplývajú okrem iného aj z technických obmedzení súčasnej výpočtovej techniky, predovšetkým zobrazovacích zariadení (monitorov), ktoré za tlačeným výstupom budú ešte hodnú chvíľu zaostávať. Elektronický kurz by teda nemali byť iba zdigitalizované skriptá. Text je potrebné rozdeliť do kratších blokov, aktívne využívať dynamické vytváranie hypertextových odkazov, multimediálny rozmer, ktorý prostredie ponúka, a možnosť priameho získavania okamžitej spätnej väzby či konzultácií, ako aj „susedskej podpory“, keď si študenti pomáhajú navzájom medzi sebou – stačí im na to vytvoriť len vhodné prostredie.

Ak chceme využiť možnosť kolaboratívnej tvorby alebo konverzie textov do elektronickej podoby, je potrebné hneď na začiatku si stanoviť základné metodické pravidlá, sprístupniť ich všetkým spolupracovníkom a nechať možnosť okamžite diskutovať o prípadných nejasnostiach, napríklad v diskusnom fóre. Na vytváranie metodických návodov sa nám osvedčilo využitie videodemonštrácií, ktoré ukazujú správny postup pri robení špecifického úkonu (vkladanie obrázkov, formátovanie textu) a sú sprevádzané slovným komentárom alebo textovým opisom. Zhotovovanie textových opisov k animáciám sa javí ako menej náročné a umožňuje používateľovi rýchlejšie pracovať s textom, keďže pri jeho zrýchlenom prehrávaní (napríklad pri preskakovaní informácií, ktoré sú mu už známe) nie je odkázaný na zvukovú informáciou, ale textové komentáre sa mu zjavujú v kontexte s každým daným úkonom. Na druhej strane vyhotoviť kvalitný zvukový komentár si vyžaduje ďalšie technické vybavenie (mikrofón minimálne strednej triedy). Môže to byť časovo náročnejšie, lebo zvuk sa často dohráva aj tak až ex post a výsledné video je oveľa náročnejšie na prenos po sieti, nakoľko zaberá spravidla rádovo väčší objem.

Ako softvérové produkty na zachytávanie videa z obrazovky sa nám osvedčili Adobe Captivate <http://www.adobe.com/products/captivate/> a voľne dostupný program v rámci projektu Jing <http://www.jingproject.com/>. V prvom prípade ide o robustný produkt schopný zachytávať a editovať zložitejšie záznamy vrátane automatického vytvárania kontextuálnych textových opisov (zatiaľ iba v angličtine, do slovenského jazyka je potrebné ich manuálne prepísať). Adobe Captivate je komplexným nástrojom na tvorbu e-learningového obsahu, ktorý dokáže oveľa viac ako len tvorbu videodemonštrácií. Je schopný vytvárať simulácie systémov, jednoduché texty a podporuje podmienkové štruktúrovanie obsahu. Na druhej strane osvojenie práce s týmto programom si vyžiada od používateľa istý čas a program nie je dostupný zdarma, no napriek tomu ho odporúčame najmä pre rozsiahlejšie multimediálne projekty.

Druhým programom na zhotovovanie snímkov z obrazovky a nahrávanie videa je program Jing. Funkcionalitou je omnoho jednoduchší a pre naše potreby bol plne dostačujúci. Umožňuje automatické snímanie obrazovky a jednoduché grafické editácie, ako aj automatické nahrávanie, konverziu a publikovanie videa. Ide o veľmi dobre integrovaný systém, ktorý si nevyžaduje prakticky žiaden čas na učenie a je možné ho začať efektívne používať takmer okamžite. Výhodou programu Jing je to, že je dostupný zdarma, a to pre operačné systémy Windows a Mac OS X. Navyše obsahuje úložný priestor, kde je možné jednotlivé videá automaticky nahrať, a ich vkladanie do LMS je potom hračkou, nakoľko ich stačí hypertextovo prepojiť.

Pri vkladaní textov sme využívali vstavaný editor HTMLArea, ktorý však má svoje obmedzenia. Zložitejšie úpravy bolo potrebné urobiť priamo v HTML kóde alebo pomocou iného editora. Osvedčilo sa nám použitie prehliadača Mozila Firefox a jeho rozšírenia XinhaHere! <http://xinha.webfactional.com/>, ktoré funguje na tom istom princípe ako HTMLArea, avšak ponúka viac funkcií a lepšiu stabilitu. Toto rozšírenie je možné použiť aj s inými LMS a redakčnými systémami, ktoré pracujú s HTML kódom.

Pri konvertovaní digitálnych alebo tlačených textov a ich vkladaní do prostredia LMS je potrebné dbať na to, že jadrom konverzie je v skutočnosti prevedenie grafickej úpravy textu do jej sémantickej podoby. HTML a XML dokumenty sú zamerané predovšetkým na opis sémantickej štruktúry ako na finálny vzhľad dokumentu. Vďaka tomu ostáva zachovaná informačná hodnota a dokument je možné prispôsobiť rôznym výstupným zariadeniam – od tlačiarne cez klasický počítač až po mobilné zariadenia alebo prístroje sprístupňujúce obsah nevidiacim a inak znevýhodneným používateľom. Konverzia do sémantickej podoby znamená, že jednotlivé časti neformátujeme po grafickej stránke, nezáleží na type a veľkosti písma, ale záleží na tom, aby sme správne rozlišovali hierarchiu textu, čo je text základnej úrovne, čo nadpis, ktorý popisok je spojený s ktorou tabuľkou, čo je číslovaný zoznam a pod. Opticky môže sémantický dokument vyzerať v niektorých prípadoch rovnako ako dokument prenesený len jednoduchým skopírovaním, ale rozdiel je v HTML alebo XML značkách, ktorými je popísaný (napríklad h1 až h6 pre nadpisy, li pre číslovaný zoznam a pod.). Z toho vyplýva, že človek konvertujúci texty by mal mať aspoň základné pochopenie HTML jazyka a sémantického popisu textu. V prostredí textových editorov je možné sémantiku popísať napríklad vhodným používaním formátovacích štýlov, čo však v praxi máloktorý autor naozaj ovláda.

Autori LMS systémov vytvárajú svoje novšie produkty tak, aby boli viac v súlade s pravidlami prístupnosti pre znevýhodnených používateľov. Hoci sa jadro systému a orientácia v ňom stávajú prístupnejšie, zabezpečenie prístupnosti samotného obsahu stále zostáva zodpovednosťou jeho autorov. Aj tu však treba poznať rozumnú hranicu. Alternatívny textový popis k obrázku by mal byť samozrejmosťou, no vytváranie zložitých textov podrobne opisujúcich komplexné schémy alebo grafy je časovo veľmi náročné a opodstatnené naozaj len vtedy, ak vieme, že našou cieľovou skupinou bude väčšie množstvo zdravotne postihnutých študentov. V takom prípade by na zabezpečenie prístupnosti mali byť vyčlenené aj mimoriadne finančné prostriedky či ľudské kapacity.

4              Integrácia e-learningového prostredia do informačného systému univerzity

Jedným z cieľov nasadenia e-learningu je aj zvýšenie efektivity práce a finančná úspora. Tento potenciál je možné naplno využiť až prostredníctvom integrácie LMS s informačným systémom univerzity (ISU). Zatiaľ čo tradičné nástroje LMS umožňujú efektívne vytvárať a zdieľať obsah kurzov, integrácia s ISU odbremení pedagógov od mnohých administratívnych činností.

Integrácia oboch systémov sa zvyčajne začína jednotnou autentifikáciou študentov do systému, na základe ktorej si následne LMS dokáže z centrálneho servera načítať aktuálne údaje o študentovi. Podľa jeho profilu a údajov o absolvovaných a zapísaných predmetoch mu potom dokáže ponúknuť výber z relevantných elektronických kurzov, ktoré si môže napísať. Ak by sme chceli do tohto procesu vniesť prvky webu 2.0, zamerali by sme sa na implementovanie možnosti hodnotiť kurzy absolventmi, diskusie medzi potenciálnymi záujemcami o kurz a študentmi upravované stránky s odporúčanými zdrojmi ku kurzu.

Ak si na základe daných pravidiel študent môže zapísať kurz, učiteľ hneď po zápise uvidí jeho profil a kontaktné údaje. Počas absolvovania kurzu obsahuje LMS sofistikované nástroje na sledovanie aktivít študenta, zbiera jeho priebežné skóre (či už automatické napríklad v testoch s uzavretými otázkami, alebo pridelené učiteľom napríklad za odovzdané práce, testy s otvorenými otázkami alebo iné aktivity – aj prispievanie do samotného obsahu kurzu môže byť takou aktivitou), ktoré dokáže na konci vyhodnotiť a výsledky automaticky odoslať do ISU. Protokoly a hárky stačí potom jednoducho vytlačiť a netreba ich zdĺhavo vypĺňať.

Ďalšia úroveň integrácie spočíva v prepojení LMS s knižničnými zdrojmi. Nemusí ísť iba o digitálne repozitáre, učiteľ môže zoznam povinnej a odporúčanej literatúry priamo prepojiť so záznamami v knižničnom katalógu. Študent si tak môže knižku objednať pomocou jediného kliknutia, prípadne priamo na stránkach kurzu vidí, koľko exemplárov z danej knižky je aktuálne k dispozícii na vypožičanie. Ako jeden z prvkov webu 2.0 je možné do systému integrovať hodnotenie a diskusie o jednotlivých zdrojoch či priamo možnosť vytvárania si takýchto „živých“ bibliografických zoznamov priamo študentmi.

Dôležitým prvkom integrácie je aj prepojenie komunikačných rozhraní. To napríklad umožní, aby študent videl na svojej osobnej stránke ISU správy a oznamy zaslané študentom v rámci e-learningovej skupiny, svoje aktuálne hodnotenie či súhrn aktivít práve prebiehajúcich v ním zapísaných kurzoch (aktuálne pridané materiály, diskusie či aktuálne termíny odovzdania úloh).

Integrácia LMS s informačným systémom univerzity prináša vyššiu efektivitu vynaložených prostriedkov, vytvára prostredie pre lepšie zdieľanie a distribúciu získaného poznania, odbremeňuje pedagógov od administratívnych činností a v neposlednom rade vytvára podmienky pre ďalší rozvoj e-learningu, predovšetkým smerom ku kontextuálnym on-demand aplikáciám (obr. 9). V rámci nich sa obsah kurzu prispôsobuje nielen individuálnemu tempu študenta, ale aj kontextu, v ktorom sa práve nachádza. Ten istý kurz môže mať rôznu úroveň v magisterskom a bakalárskom programe, alebo sa môže prispôsobovať kontextu konkrétnej praxe pri študujúcich popri zamestnaní.

Obr. 9  Inovácie v e-learningu (© 2004 IBM Corporation)

5              Aplikácia inovácií web 2.0 v e-learningovom prostredí

Technológie webu 2.0 sa rapídne prenášajú aj do prostredia e-learningu – veď napokon práve ono ako prvé prišlo s kolaboratívnym prístupom k tvorbe obsahu. Web 2.0 však obsahuje dva fenomény – kolaboratívny a sociálny. V tejto súvislosti vzniklo vo svete mnoho termínov ako „cooperative learning,“ „social learning,“ „organizational learning,“ „participative learning,“ „networked learning,“ a „collaborative networked learning“. Každý z nich nesie isté špecifiká, no s menšími odchýlkami v podstate obsahujú to isté – spoluprácu a vzdelávanie. Zo sociálneho hľadiska je základným princípom webu 2.0 v e-learningovom prostredí vytváranie komunít na rôznych úrovniach – od osobných a FOAF (Friend of a Friend – známy známeho) sietí cez sociálne mobilné siete, peer siete (študenti študentom), produkčné siete, autonómne, voľne organizované zmiešané siete alebo uzavreté profesionálne komunity – možností je v tomto smere neúrekom a dynamicky vnikajú nové, doteraz neopísané štruktúry. Pre formovanie a rast takýchto sietí je potrebné vytvoriť flexibilné komunikačné prostredie schopné interakcií nielen v rámci vnútorného prostredia, ale aj externe. Dnešné LMS nástroje väčšinou majú implementované bohaté možnosti komunikácie v rámci jednotlivých kurzov (pozri kapitolu 2.3 Moodle). Tieto je možné čiastočne rozšíriť integráciou s informačným systémom inštitúcie, avšak interakcia s externým prostredím často chýba úplne a je možné ju označiť za jeden z najpálčivejších nedostatkov z hľadiska implementácie web 2.0 do e-learningu.

Základným kameňom budovania moderného e-learningového kurzu je kolaborácia a zdieľanie informačných zdrojov, preto nástroje umožňujúce túto činnosť tvoria jadro dnešných LMS systémov. Hoci spolupráca pedagógov pri tvorbe obsahu a vyučovaní sa stáva celkom bežnou, menej častejšia je spolupráca na vytváraní kurzu so samotnými študentmi. Jej najjednoduchšou formou môže byť priebežné získavanie spätnej väzby formou ankiet či hlasovania, to však ešte patrí do sveta webu 1.0. Úloha podieľania sa študentov na formovaní elektronického kurzu dnes stále viac narastá a na to ich treba vybaviť príslušnými nástrojmi. V rámci nášho projektu „Informačné systémy v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania“ sme nechali študentov, aby si sami vytvárali slovníky neznámych pojmov, s ktorými sa stretli pri štúdiu textov. Z nich sa potom automaticky generoval centrálny slovník spoločný pre celý kurz. V rámci prvkov 2.0 môžu študenti úroveň jednotlivých definícii navzájom hodnotiť a možnosť použiť tagovanie bude pridaná s najbližšou aktualizáciou systému (obr. 10).

Obr. 10  Študentmi generovaný slovník pojmov k príslušnému okruhu
v LMS Moodle http://www.e.fphil.uniba.sk/

Vklad študentov k obsahu kurzu však môže byť omnoho bohatší. V praxi sme si vyskúšali aj uverejňovanie študentských seminárnych prác a prezentácií na stránkach kurzu. Študenti dokonca k svojmu okruhu mali sami pripraviť aj niekoľko testových otázok pre priebežný test – študentmi vyrobené testy pre študentov sa nakoniec ukázali ako často náročnejšie, než keby ich pripravil samotný učiteľ. Záverečný test bol vytvorený náhodným výberom práve z banky študentských otázok – každý študent dostal iný, automaticky generovaný test, ale s rovnomerným zastúpením všetkých okruhov a s otázkami, s ktorými sa už počas priebežného testovania stretol (niektoré z nich boli po priebežnom testovaní upravené, ale iba tak, aby boli lepšie zrozumiteľné a jednoznačnejšie, ak sa ukázali ako nejasné). Napriek tomu, že sa nám podarilo vytvoriť kurz, kde väčšina obsahu okrem pár pilotných prednášok bola vytvorená priamo študentmi, ešte stále nejde tak celkom o uplatnenie webu 2.0 – obsah kurzu síce pochádzal od študentov, ale do systému ho vkladal učiteľ (obr. 11).

Obr. 11  Ukážka z elektronického kurzu HTML/XML – väčšina obsahu pochádza
 priamo od študentov, vpravo sa nachádzajú automaticky aktualizované RSS kanály.

Aby sme mohli hovoriť o webe alebo e-learningu 2.0, je potrebné intenzifikovať sociálny aspekt komunikácie v rámci kurzu nad rámec diskusných fór a chatovania a vytvoriť prostredie, v ktorom študenti budú môcť sami svoje zdroje vkladať, upravovať, triediť a hodnotiť. V tejto súvislosti sa stále častejšie skloňuje pojem „collaborative workspaces“ – môžu ho napríklad predstavovať aj súbory wiki stránok, čo je funkcionalita, ktorú majú bežné LMS systémy už integrovanú. Medzi ďalšie postupne sa presadzujúce web 2.0 nástroje patria samozrejme prepojenia na RSS kanály, pomocou ktorých je možné priamo integrovať aktuálny externý obsah, ale aj publikovať obsah vlastný (napríklad novinky o dianí v kurze je možné prostredníctvom RSS publikovať do IS univerzity alebo priamo do RSS čítačiek študentov). Postupne sa presadzuje aj tagovanie a hodnotenie vložených objektov, ktoré zlepšuje orientáciu a prispieva k celkovo vyššej kvalite obsahu. Dôležitý je fakt, že študenti hodnotia, tagujú a anotujú obsah zo svojho pohľadu príjemcu informácie, a tak poskytujú dôležitú spätnú väzbu nielen pre svojich kolegov, ale aj pre pedagóga a správcu kurzu.

Najväčší potenciál má však web 2.0 v pripájaní externých zdrojov do systému. Študenti si môžu vytvárať vlastné anotované bibliografie zdrojov a hodnotiť ich relevanciu pre konkrétny problém analyzovaný v rámci kurzu. Konkrétne aplikácie v tejto oblasti sa v e-learningových systémoch zjavujú zatiaľ iba postupne, ale ich potenciál je obrovský. Pri integrácii externého plnotextového zdroja do systému je možné automaticky sledovať, ako používatelia s daným objektom pracujú. V prípade PDF dokumentu alebo skonvertovanej webovej stránky je možné zistiť, na ktorých stránkach študenti trávia najviac času, ktoré časti najčastejšie citujú (alebo plagujú) vo svojich prácach, ktoré dokumenty alebo pasáže sa najčastejšie spomínajú v diskusiách alebo na wiki stránkach. Užitočným nástrojom na sledovanie používateľského správania môže byť aj jednoduchý generátor citácií – napríklad študent si označí text a po skopírovaní sa mu automaticky vloží do dokumentu alebo nového okna aj s úplnou citáciou, ktorú si len skopíruje. Systém si údaj o operácii vloží do databázy, takže vie, odkiaľ a čo študent kopíroval. Táto metóda je výrazne lacnejšia a menej náročná ako napríklad porovnávanie plných textov v digitálnom repozitári s textami vloženými do učebných objektov alebo odovzdávanými cez LMS.

Pretože LMS vďaka integrácii s IS a knižnicou na fakulte vie, z akej pozície študent k daným zdrojom pristupuje (v ktorom ročníku je, v rámci ktorého kurzu alebo ktorej úlohy sa pripája k zdroju), je možné takto automaticky generovať schémy práce používateľa so zdrojmi a ďalším študentom ponúknuť relevantné informácie nezávislé od používateľského hodnotenia, ale založené na skutočnom používateľskom správaní. Takto napríklad študent pri stiahnutí PDF dokumentu rovno uvidí frekvenčný histogram strán či zoznam často citovaných zdrojov relevantných práve pre jeho konkrétnu situáciu. Mnohí pedagógovia sa bránia nasadeniu týchto technológií s argumentom, že ide o prílišné zľahčovanie štúdia. Cieľom však nie je zjednodušiť štúdium, ale naopak – ponúknuť väčšie množstvo relevantných zdrojov k danému problému a nástroje na efektívnejšiu prácu s informáciami. Výsledkom má byť vytvorenie väčšieho priestoru na to, aby si študent mohol vytvoriť vlastný kritický úsudok a aplikoval získané poznatky. Takýto model práce síce kladie vyššie nároky na prácu pedagógov, ale podľa nášho názoru má potenciál prispieť k skvalitneniu súčasného vzdelávacieho modelu.

Záver

Univerzity sú v súčasnosti k e-learningu motivované i donucované zároveň. Medzi pozitívnu motiváciu patria nové možnosti, ktoré informačné a komunikačné technológie prinášajú do výučby, väčšia flexibilita vo vyučovacom procese, vyššia efektivita práce pedagóga s využitím aplikácií web 2.0 a s odbúraním administratívy, vyššia kvalita vzdelávania pri externých formách štúdia a možnosť spolupráce so zahraničím. Voľne dostupné internetové kurzy slúžia vo svete ako propagácia školy a kvality prebiehajúcej výučby, majú potenciál byť faktorom, ktorý pritiahne na školu viac talentovaných študentov. K zavádzaniu e-learningu alebo počítačom podporovaného vzdelávania donucujú univerzity narastajúce počty študentov, obmedzené priestory školy a jej nedostatočné IT vybavenie a často aj slabá dostupnosť kvalitných učebných materiálov v tlačenej podobe.

Hlavnou úlohou moderného e-learningu na akademickej úrovni nie je digitalizovať tlačené alebo vyrábať nové učebné materiály, ale skôr vytvárať prostredie zastrešujúce interné aj externé informačné zdroje k danej problematike. Je potrebné poskytnúť predovšetkým priestor pre efektívnu komunikáciu, ktorá umožní študentom sa s látkou nielen oboznámiť, ale o získaných poznatkoch aj diskutovať, vedieť ich kriticky zhodnotiť, syntetizovať a aplikovať. Hlavnou črtou pri tvorbe elektronických kurzov je kolaborácia a zdieľanie výsledkov. Zamýšľaný obsah je vhodné rozdeliť na statický (prevažne nemenné rozsiahlejšie celky), ktorý patrí skôr do digitálneho repozitára, a na dynamický, ktorý je potrebné častejšie aktualizovať. Aj statické aj dynamické objekty je možné vytvárať v spolupráci a zdieľať medzi kurzami, avšak zatiaľ čo pri statických ide o kmeňové dokumenty, ktorých autormi sú väčšinou profesionáli, pri dynamických môže ísť o objekty s vysokým podielom študentskej práce.

Moderné LMS začínajú stavať na vysokej integrácii s knižnicami – predovšetkým s digitálnymi repozitármi, no aj katalógmi tradičných dokumentov. Tu sa opäť ukazuje narastajúca úloha knižníc v digitálnom veku, ktoré by sa mali stať hlavnými dodávateľmi a sprostredkovateľmi obsahu pre e-learningové prostredia. Miera pripravenosti akademických knižníc na túto novú úlohu je však zatiaľ stále pomerne nízka, a to nielen na Slovensku. Tradičný „poličkový model“ sa síce pomaly pretvára, zaostáva však integrácia a schopnosť dodávať relevantné, on-demand objekty priamo do e-learningových systémov.

Už samotné nasadenie LMS zvyšuje efektivitu práce pedagógov a šetrí finančné i technické prostriedky, avšak na plné využitie potenciálu e-learningu je potrebné ho integrovať s informačným systémom univerzity a obohatiť ho o nástroje web 2.0, ktoré umožňujú študentom podstatne viac sa podieľať na tvorbe kurzov, efektívnejšie pracovať s informáciami a nové poznatky rýchlejšie uplatňovať v kontexte s praxou. Web 2.0 obohacuje kolaboratívny aspekt e-learningu o sociálny fenomén komunít a intenzifikuje komunikáciu na všetkých úrovniach. Jeho nástroje a princípy si nájdu najväčšie uplatnenie pri práci s externými zdrojmi, kde umožňujú vytvárať a zdieľať dynamické prepojenia na externé dokumenty, vytvárať anotácie a hodnotiť ich relevanciu. Priamou integráciou týchto zdrojov je možné ďalej automaticky vyhodnocovať relevanciu ich obsahu voči individuálnym potrebám študenta alebo pracovnej skupiny a zrýchliť tak prácu s informáciami. Cieľom nie je zľahčovať štúdium, ale zefektívniť prijímanie relevantných informácií a poskytnúť väčší priestor pre ich analýzu, vytvorenie a obhajobu vlastného úsudku a aplikáciu získaných poznatkov.

E-learning a web 2.0 pochovajú časy, keď sa študenti učili „verklíkovať“ celé skriptá, transformácia tradičných modelov vzdelávania však bude klásť vysoké nároky na pedagógov. Technické prostriedky už máme, obsah sa postupne vytvára a vďaka webu 2.0 táto aktivita už neleží iba na pleciach učiteľov – dnes je jednoduché realizovať kvalitný kurz, kde väčšinu informačnej hodnoty dokážu pripraviť vhodne usmerňovaní študenti. Avšak iba kontinuálnym vzdelávaním a pravidelnou motiváciou dokážeme vysokoškolských pedagógov pripraviť na nové úlohy, ktoré majú v časoch webu 2.0 a e-learningu pred sebou.

Článok bol spracovaný v rámci výskumnej úlohy KEGA 3/3059/05 „Súbor interaktívnych učebných textov pre integrovaný predmet Informačné systémy v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania“ na Katedre knižničnej a informačnej vedy FiF UK v Bratislave.

Použité a odporúčané zdroje:

ALEXANDER, S. 2003. E-learning developments and experiences. In Education + Training, 2001,Vol 43, Issue 4/5, pp. 240-248.

CONOLE, G. 2002. Systematising learning and research information. In Journal of Interactive Media in Education, 2002 (7). [cit. 2008-01-31]. Dostupné na webe: <http://www-jime.open.ac.uk/2002/7>.

DOLOG, P., HENZE, N., NEJDL, W., SINTEK, M. 2004. Personalization in distributed e-learning environments. In International World Wide Web Conference : Proceedings of the 13th international World Wide Web conference on Alternate track papers & posters. New York : ACM 2004. pp. 170 - 179. [cit. 2008-01-31]. Dostupné na webe: <http://portal.acm.org/citation.cfm?id=1013395>.

FRIESEN, N. 2004. Three Objections to Learning Objects and E-learning Standards. In McGreal, R. (Ed.). 2004. Online Education Using Learning Objects. London: Routledge. Pp. 59-70. [cit. 2008-01-31]. Dostupné na webe: <http://www.info2.uqam.ca/~nkambou/DIC9340/seances/seance10et12/Standards%20et%20LO/objections.pdf>.

MCGRAW, K. L. 2001. E-Learning Strategy Equals Infrastructure. Learning Circuits – ASTD’s Online Magazine All About E-Learning. June 2001. [cit. 2008-01-31]. Dostupné na webe: <http://www.learningcircuits.com/2001/jun2001/mcgraw.html>.

POLSANI, P. R. 2003. Use and Abuse of Reusable Learning Objects. Journal of Digital Information (3) 4. [cit. 2008-01-31]. Dostupné na webe: <http://jodi.ecs.soton.ac.uk/Articles/v03/i04/Polsani/>.

STOJANOVIC, L., STAAB, S., STUDER, R. 2001. eLearning based on the SemanticWeb [cit. 2008-01-31]. Dostupné na webe: http://www.aifb.uni-karlsruhe.de/WBS/Publ/2001/WebNet_lstsstrst_2001.pdf.

Mgr. Milan Regec (milan.regec@fphil.uniba.sk), KKIV FiF UK, Bratislava
oc. PhDr. Jaroslav Šušol, PhD. (susol@fphil.uniba.sk), KKIV FiF UK, Bratislava
Adriana Macková (mackova@fphil.uniba.sk), OIT FiF UK, Bratislava

In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2008, č. 01 [cit. 2008-04-21].
Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib081/reg_sus_mac.htm>. ISSN 1336-0779.

ITlib. Informačné technológie a knižnice