Efektívnosť a kvalita poskytovania knižnično-informačných služieb – myslíme to vážne?
Človek prahne po poznaní, rýchlom raste zhodnocovania svojej činnosti, chce sa mať dobre, lepšie a ešte lepšie. Je to normálne a v princípe to hýbe úvraťami dejín. Vpred a dopredu. Takýto pohyb má svoju logickú, overenú štruktúru so širokým pásmom koherentných a protichodných väzieb a vplyvov. Ak preskočíme množstvo prvkov a zameriame sa na tézu o vývojovej úlohe intelektuálnej informácie, začneme vnímať prácu s ňou ako integrálny progresívny prvok. Ukazuje sa, že odkaz, poznatok, poznanie, jeho informačné zhodnotenie a vyhodnotenie má kľúčovú úlohu v posuvnej dráhe rozvojových prúdov spoločnosti. Takáto zložitá formulácia nehovorí nič iné ako konštatovanie faktu, že správne vyhodnotenie informácie, intelektuálne a časovo optimálne, má zásadný význam pre budovanie novej štruktúry budúceho poznatku. Proces objavovania a vzniku poznatku prevteleného do informácie je proces bolestný a dlhý. Vynechajme koniec tohto jednoduchého klišé o radosti z novej informácie a pozrime sa na celý problém ako na proces hodnotových katagórií, ktoré majú zásadný spoločenský význam pre celý priebeh funkcií informačného oblúka. Kvalita informácie ako aktívneho produktu knižnično-informačnej činnosti je predmetom rozporuplných diskusií už niekoľko desaťročí. Snahy ekonomizovať štruktúry poskytovania informácií majú vlastné dejiny a odráža sa v nich ideologické a propagandistické tápanie v humornej bezmocnosti skrotiť schopnosť vyprodukovať novú informáciu. Je zrejmé, že uvedenej myšlienke chýba spoločenská hĺbka zodpovednosti, ale vo svojej nahote odráža holý fakt. Nikdy nevieme, ktorá informácia je kvalitná vo vysokej efektívnosti jej zhodnotenia. Dovolím si ešte jeden aforizmus – pripraveným šťastie praje. Čo to znamená pre našu knižničnú prácu? Je zrejmé, že meranie kvality našej práce na výstupe dostáva trhliny v momente, ak prisúdime jej prejavu náhodnosť, funkciu premennú, nekorektnú k nášmu správaniu. Ak si myslíme, že tým to pre nás končí, pravý opak je, žiaľ, pravdou. Vysoká miera nepolapiteľnosti kvality informácie má v sebe prejav nutnej súvislosti. Ak chceme ponúknuť používateľovi kvalitnú a efektívnu informáciu, ona sa takou stáva vo vnútornom mechanizme knižničných procesov. Parameter efektívnosti a kvality pre používateľa je premenný, aristotelovsky akcidentálny. Ako účastníci informačného oblúka, vstupujúci do neho v pozícii jeho usmerňovateľa, je naša činnosť náhodná, hoci pre samotnú informáciu výpovedná, nie však nutná. A to je kameň „úrazu“. Nevyhnutnosť poskytovania informačných služieb nie je zásadná. Bez nich informácia bude žiť vo svojej imaginácii vo víre mnohých ďalších exteriérových síl. Kvalita informačnej práce teda nezasahuje informáciu, ale jej pôsobnosť, čo mení jej pridenú spoločenskú hodnotu celkom zreteľne. Jednoducho, dobre a odborne dobre ošetrená informácia získava na cene, zvyšuje sa rozdiel medzi hodnotou vstupu a výstupu. Keďže na výstupe je hodnotenie kvality výsledku informačných procesov náhodné, získavanie efektívnych parametrov sa deje vo vnútri informačného oblúka, spracovávaním jeho správania a pridávaním nových vlastností samotnej informácii. Pozor, takýto proces hovorí len o zmene kvality a efektívnosti ako takých, neurčuje ich pozitívny či negatívny smer. Vo výsledku to znamená, že naša (a poďme ku klasike) knihovnícka práca vytvára portfólio pre hodnoty riadených informačných procesov. Ich kvalita celkom zrejme mení efektivitu informácie v jej spoločenskej cene. Technologické procesy knižnično-informačnej praxe zmenili za ostatné desaťročie výrazne svoju tvár. Využitie počítačových technológií v našich odboroch má zásadný formačný význam a dokazuje, že množstvo úkonov intelektuálne vnímanej praxe bolo možné matematizovať a v zmysle efektivistických charakteristík formulovať. Tak sa celkom jasne vymedzuje hrana medzi intelektuálnou až intuitívnou činnosťou a praxou, teda úkonmi, ktoré bolo možné vtesnať do matematických vzťahov. Z vývoja je badateľné, že proces preskupenia pozícií niektorých úkonov z plochy poznávacej na plochu praxe v našich odboroch dynamizuje. Charakteristické činnosti pre knižničnú prax získali typový rámec realizovaný strojovým zariadením. Vznikol objektívny štandard úkonov s optimálnymi, efektívne nastavenými parametrami bez subjektívnych procesných chýb. Stroj vniesol do knižníc hodnoty kvality, ktoré boli v minulosti nepredstaviteľné. Je zaujímavé sledovať tento vývoj, ktorý začal úplne na inom konci knižnice. Na začiatku 20. storočia mestská rada v Bratislave spochybnila písanie katalogizačného lístka písacím strojom. Úsmevné? Dnes určite, ale vtedy sa takýto pohyb chápal ako vnášanie nevhodných, rozumej nerozumových, prvkov do práce knižnice. Som presvedčený, že zavedenie „schreibmaschiny“ do knižníc bolo rovnako revolučné ako vstup výpočtovej techniky do jej procesov. Výskum dejín knižnej kultúry sa vôbec nevenuje procesom technizácie knižníc. Je tu prudký, akcelerujúci proces, ktorého zmysel je samoočistný. Skôr ako rozvediem predchádzajúcu vetu, musím upozorniť na historický omyl námietok knihovníckej obce pri zavádzaní strojového vybavenia do činnosti spracovávania informácií. Zásadná výhrada smerovala k upozorňovaniu a škandalizovaniu na formalizácie úkonov, zníženie ich myšlienkovej kvality, technokratickú platformu zániku knižnice vo svojich tradičných spoločenských odkazoch. V jednotlivých obdobiach je celkom zjavný mantinelizmus a hrubý oportunizmus. V „guláši“ akosi zovreli všetky prvky a hoci sme navarili celkom chutný pokrm, chýba mu však kvalita a bez nej niet ani efektívnosti. Zabudli sme, že predsa len základom poskytovania informácií je vloženie sa do procesu daných hodnôt, ktoré pridá ľudské, profesionálne myslenie. Už je to raz tak, technika bez mysle je hluchá a slepá, a najmä drahá. Čas nám nastavuje zrkadlo, precenenie technizácie knižníc nemilosrdne strháva masku zanedbania knižnice. Nie technika ohrozila historickú úlohu knižnice, naopak, ona ju podporila. Nechce to veľa, „len“ preskupiť sily knižnično-informačných procesov z technizovaných do intelektuálnych. Tento proces, ako sa mi vidí, veľmi bolí a nemá u nás pevnú oporu. Deje sa a vo svojej samoočisťovacej kúre začína pomenovávať veci veľmi presne. Stroj, ak chcete IT, neoklame ani sebalepšia demagógia. Intelektuálna práca, výsledok mysliaceho človeka, je životom funkcií stroja, ktorý sa odvďačuje nadľudskou rýchlosťou kombinácií a variácií, nedokáže však odpovedať na podstatu procesu. Je výsledok dobrý alebo zlý? On len efektívne a kvalitne spracováva dáta. Akej boli kvality, koľko mysle niesli vo svojej imanencii, to posúdiť nevie. To je naša práca, naša úloha. Už som niekoľkokrát napísal, že tejto zodpovednosti nás nik nezbaví. A ak sa jej zbavíme sami, tak len na vlastnú škodu, prekryje nás vlastný ston a úlohy sa chopí niekto iný. Nie, nie sú to bludné slová. Už sa to tak nenápadne deje. Nemáme slovenské bázy, programy rozvoja len okrajovo hovoria o vzdelaní ľudí. Poskytujeme, pripusťme, že efektívne a kvalitné informácie, ale nemáme korektné domáce zdroje. Myšlienka jednej kvalitnej katalogizácie sliepňavo a neurčito skonáva na preferencii druhotného – technického zvládnutia alebo ovládnutia priestoru. Smiechom sa musí zadúšať ten, čo pozná pomery okolo. Veď zdieľať katalogizáciu bolo túžba odveká, všetci vedeli, že je to efektívne a pridáva to na kvalite. Zásadný problém bola distribúcia záznamu. Dnes „teta“ technika nemá prenosový problém, dnes ho máme v hlave my a v neschopnosti korektne posunúť veci dopredu. Prijaté programy rozvoja slovenského knihovníctva tvoria rámec, z ktorého je možné odštartovať vyspelý moderný realizačný plán obnovy intelektuálneho základu odboru. Technicko-ekonomické podmienky sú pomerne jednoducho realizovateľné v dobrom štandarde. Zložitejšie sa ukazuje dosahovanie myšlienkovej úrovne činnosti knižníc, rozvoja potenciálu duchovnej sily knižničných pracovníkov. Ich vlastnosti tvoria národnú identifikáciu kultúrneho odkazu – efektívne a kvalitne zúročiť pridanou hodnotou informáciu v celej šírke jej abonentov. Integračná realita nie je len proklamácia ídeí. Je to náročný každodenný vklad vlastného poznania a profesionálnej zručnosti do univerzálnych štruktúr. Efektívnosť ani kvalitu knižnično-informačnej práce už nikto nebude merať iba cez schopnosti využitia technológií. To podstatné bude tkvieť v schopnosti posunúť znalosti o znalosti zhodnotením osobného vkladu každého knižničného pracovníka do jeho každodenného výkonu. Zaostávanie, vajatanie nášho odboru vďaka spolupatričnosti s vyspelým knihovníckym svetom síce nepribrzdí výrazne spoločenský rozvoj našej krajiny, ale určite zníži odborný kredit slovenského knihovníctva až na folklórne slávnosti.
PhDr. Dušan Lechner (dusan.lechner@ulib.sk)
In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2007, č. 04 [cit. 2007-12-21]. |