Kvalitné elektronické informačné zdroje v knižniciach – efektívne alebo módne?
Elektronické informačné zdroje (EIZ) sa stali neoddeliteľnou súčasťou každej väčšej i menšej knižnice – akademickej, verejnej, vedeckej či špeciálnej. Knižnica sa stala priestorom nielen pre papierové publikácie, ale je to aj miesto, kde sa stretáva laická aj odborná verejnosť a kde sa tradičnosť prelína s novými a zaujímavými prvkami. Medzi ne patria aj elektronické informačné zdroje s obrovským množstvom informácií, ktoré sú dôležité nielen pre vedcov, pretože sa v nich nachádzajú informácie z vysokoodborných karentovaných časopisov, ale aj bežné denníky a populárno-náučné periodiká. Elektronické informačné zdroje sú určené pre všetkých. Stačí si vybrať tie správne, ktoré zaujímajú čitateľa, a používateľ môže prechádzať z časopisu do časopisu, z článku do článku, z informácie do informácie na jednom mieste. Nemusí hľadať alebo zháňať periodiká po celej knižnici alebo chodiť z knižnice do knižnice. Sú mu dostupné obrovské archívy priamo na počítači – obrázky, grafy, tabuľky, videá alebo čisto texty, ktoré si môže vytlačiť, uložiť alebo odoslať e-mailom. Niektoré databázy sú už prístupné aj prostredníctvom PDA (napríklad referenčná databáza DynaMed od spoločnosti EBSCO Publishing). Jednoduché, no pre niekoho zázračné. To sú elektronické informačné zdroje v súčasnosti. Internet a EIZ – móda alebo kvalita? Internet sa stáva významným nástrojom získavania dôležitých informácií, sú na ňom dostupné mnohé webové stránky ponúkajúce množstvo dôležitých informácií. Obrovský nárast internetových stránok, blogov, myspace a ďalšieho priestoru, za posledné roky označované ako WEB 2.0, zaplavil svet informáciami a používateľ sa len veľmi ťažko orientuje, či ide o relevantnú a odbornú informáciu, alebo len o slobodný názor niekoho, kto bez overených informácií vypustil tzv. „kačicu“. Vysokoodborné časopisy sú často ponúkané online samotnými vydavateľmi alebo spoločnosťami sprostredkúvajúcimi predaj databáz periodík, kníh a iných printových médií, ktoré sú zväčša tematicky zamerané. Niektoré zdroje sú voľne dostupné, iné sú platené. Ak chcú slovenské knižnice obstáť pred náročnosťou používateľov, nevystačia len s voľne dostupnými webovými zdrojmi a databázami na internete, ale musia prinášať kvalitné a odborné elektronické informačné zdroje, ktoré sú spravidla platené. Knižnice, samozrejme, nezabúdajú na túto jedinečnú možnosť a príležitosť a tieto databázy plné informácií nakupujú pre svojich používateľov. Ide o drahé investície, takže niekedy nestačí ani celý rozpočet knižnice na to, aby boli pokryté všetky oblasti alebo boli zakúpené všetky databázy, ktoré by chcel mať knihovník v ponuke pre svojich používateľov. Internetizácia, googlemánia a pojem „na internete je všetko“ – to sú najčastejšie charakteristiky dnešnej študujúcej mládeže, ktorá nehľadá kvalitné a odborné zdroje, ale využíva informácie, ktoré nájde na internete bez overenia ich kvality, odbornosti a relevantnosti. Študenti neraz kopírujú celé články z internetu bez toho, aby si overili ich relevantnosť a odbornosť, naivne si mysliac, že v záplave internetových informácií nikto nedokáže odhaliť plagiátorstvo a zdroje, z ktorých informácie preberali. EIZ a vedecký pracovník Čo však môže knižnica urobiť, aby dostala informáciu o EIZ priamo k používateľovi? Každý vedecký pracovník je zvyknutý pracovať s kvalitnými informačnými zdrojmi, no zväčša v klasickej papierovej forme. Právom si kladieme otázku, prečo nie každý z nich využíva elektronickú formu získania tých istých informácií. Ide predsa o ľahšie dostupné, ľahšie vyhľadateľné a ľahšie spracovateľné informácie z každého čísla odborného časopisu, pričom má k dispozícii na jednom mieste aj jeho obrovský archív. Vari je to istá obava z počítača, internetu? Alebo je tu istá nedôvera, že elektronická forma časopisu nezodpovedá papierovej verzii? Mýtov a legiend o tom, či využívať klasickú papierovú alebo elektronickú formu časopisu, je veľmi veľa a na mnohých sa knihovník dokáže len pousmiať. On sám musí byť natoľko odborne na výške, aby presvedčil svojich používateľov o výhodách a dôveryhodnosti EIZ. Knižnica má možnosť ponúknuť prístup do EIZ priamo v knižnici, na pracovisku alebo na základe vzdialeného prístupu. Takýmto prístupom sa zamedzí zneužívanie, do zdroja sa dostane len používateľ, ktorý získal oprávnenie v knižnici a môže využívať kvalitné elektronické informačné zdroje len s pripojením na internet. Je to rýchle, pohodlné a praktické. Tak prečo to nevyužiť? Nepochopenie, neinformovanosť, neznalosť, mýty a povery o EIZ sú hlavnými príčinami, prečo študenti a vedeckí pracovníci odmietajú využívať kvalitné databázy. Stály (ne)záujem o EIZ Prečo sa knižnica stále stretáva s nezáujmom o EIZ zo strany svojich používateľov? Jednou z možností je už spomínaný novodobý fenomén „googlemánie“ a fráza „na internete je všetko“. Neraz sa stretávame v knižnici s dôsledkami týchto javov. Študenti neštudujú, ale kompilujú celé internetové stránky do jedného celku a v konečnej fáze svojej práce prídu do knižnice, aby im knihovník našiel relevantnú odbornú literatúru k danej téme, ktorú by uviedol do použitej literatúry. Obeťami tohto fenoménu sú nielen seminárne práce, ale často aj diplomové práce, ktoré by mali byť postavené na štúdiu a využívaní kvalitných odborných zdrojov. Aj mnohí učitelia na vysokých školách nejavia záujem o EIZ, pretože niektorí vedecky nepracujú alebo využívajú tradičné informačné zdroje. A keďže o tom nevedia samotní učitelia, je len prirodzené, že o tom nemôžu vedieť ani ich študenti. Svoju potrebu „hladu po informáciách“ uspokojujú predovšetkým prostredníctvom www.google.com alebo portálov, ktoré sú určené pre študentské práce, akými sú www.seminarky.sk, www.referaty.sk, http://referaty-seminarky.sk, www.studujem.sk alebo www.viahistoria.sk a pod. Veľmi populárna je dnes aj WIKIPÉDIA (http://sk.wikipedia.org), encyklopédia vytváraná samotnými používateľmi, ktorej hodnota a kvalita informácií nie je vedecky podložená. Je viac ako jasné, že tieto zdroje nemôžu slúžiť ako základný zdroj pre vedecké či vysokoškolské práce a knižnica v nijakom prípade nemôže stavať svoje služby na takýchto zdrojoch. Preto sa knižnice musia obracať na renomovaných vydavateľov a dodávateľov hodnotných a odborných periodických i neperiodických publikácií, resp. elektronických databáz, aby priniesla pre svojich používateľov vysoko odborné a kvalitné EIZ. Propagácia EIZ a knihovník Ako sme už spomínali, elektronické informačné zdroje sú pre knižnice drahé, preto je nutné sledovať využiteľnosť každej databázy, analyzovať opodstatnenosť nákupu, aby efektivita vynaložených financií na nákup EIZ bola čo najvyššia. Ako teda docieliť, aby knižnica bola moderná a aby mala efektívne využívané elektronické informačné zdroje? Už nestačí len klasická prezentácia elektronických informačných zdrojov na informačných paneloch v priestoroch knižnice alebo prostredníctvom informačných letákov, ktoré rozdáva svojim používateľom, lebo sa o tom dozvie len malý okruh „zvedavejších“ návštevníkov. Väčšina tieto materiály vôbec nečíta, o informačné panely nemá záujem. Používateľ príde do knižnice, požičia si knihy a odíde domov študovať. Alebo sa zdrží v študovni, pretože dokumenty určené na prezenčné štúdium sa nesmú brať domov. Pokiaľ by knižnica ostala pri tejto tradičnej propagácii, EIZ by sa stal len módnym, ale neefektívnym výstrelkom knižnice. Môže si knižnica dovoliť módny hit a povedať si, že má EIZ, čím sa stáva modernou knižnicou, ale nezaujíma ju, či tieto zdroje sú alebo nie sú využívané? Ďalšou možnosťou sú rôzne druhy školení, tréningov a kurzov, ktoré knižnica ponúka. Je o ne záujem zo strany verejnosti? Používateľ nemá dostatok času ani záujem učiť sa vyhľadávať v zdrojoch, katalógoch a databázach, čo je však na jeho škodu. O túto informačnú výchovu, hoci ju knižnica ponúka zdarma vo svojich priestoroch, nejaví verejnosť záujem. Zdá sa, že samotná propagácia EIZ neprináša želaný výsledok využívania a efektivita nie je taká, akú si predstavuje knihovník. Na jednej strane sú používatelia, ktorí sa uspokoja s nekvalitnými, voľne dostupnými zdrojmi na internete, pretože majú k nim okamžitý prístup, na strane druhej stojí knižnica s nakúpenými vysokoodbornými databázami, ktoré ju stáli nemalé finančné prostriedky, ale nie je o ne záujem. Študenti a učitelia sa nezaujímajú o kvalitné informačné zdroje, tak prečo ich nakupovať? Môže tento trend knižnica zmeniť? Efektívnosť a kvalita elektronických informačných zdrojov by mala jednoznačne kráčať ruka v ruke a používatelia by si ju mali uvedomiť. Ako to dosiahnuť, aby efektivita využívania kvalitných elektronických informačných zdrojov bola dostatočná? V prvom rade by si mali samotní knihovníci uvedomiť stratégiu propagovania EIZ. Klasická a tradicionalistická propagácia v rámci knižničnej budovy je dôležitá, ale nemala by ostať ako jediná. Je potrebné využívať ďalšie možnosti – internetové webové stránky, intranet, e-mailovú poštu, ale hlavne je potrebné začať budovať informačnú kampaň od základov. Pokiaľ to nebudú ovládať učitelia na vysokých školách, lekári v nemocniciach alebo vedeckí pracovníci vo vedeckých ústavoch, nebudú to ovládať ani samotní študenti. Je potrebné, aby sa propagácia posunula za brány knižnice a aby samotný knihovník prišiel medzi vedeckú obec a predstavil im možnosti a obsah EIZ. Už nestačí len čakať v knižnici na svojho používateľa, ale je potrebné prísť za používateľom. Nikde by nemal chýbať e-mailový vnútorný server, školenia na univerzitách nielen pre študentov, ale aj samotných učiteľov na vysokých školách alebo pre lekárov a mnohých ďalších. Dôležitý je aj vzdialený prístup k EIZ, ktorý umožní priniesť EIZ priamo k používateľovi až do jeho domu, do jeho počítača, čo šetrí jeho čas, a čas sú predsa peniaze. V neposlednom rade je dôležité, aby sa zvýšil počet vyučovacích hodín o informačných službách. Nemala by zaostávať ani práca so stredoškolákmi. Informačná výchova na vysokých školách by mala byť efektívna a hlavne praktická. Pretože študent si teóriu naštuduje, ale ako vyhľadávať v katalógoch, ktoré katalógy a databázy využívať – to mu dokáže poradiť len odborný pracovník v knižnici. Efektívnosť a kvalita každého EIZ vo veľkej miere závisí aj od schopnosti knihovníka orientovať v tejto obrovskej množine databáz, poznať všetky možnosti vyhľadávania a vedieť poskytnúť referencie k ďalším odborným zdrojom informácií. Iba tak bude môcť knihovník ten-ktorý informačný zdroj prezentovať svojim používateľom a ďalej ho „predať“. Každá databáza má rozdielny vyhľadávací softvér, takže knihovník musí zvládnuť nielen obrovské množstvo rozdielnych softvérov, ale aj značnú spletitosť EIZ. Je potrebné rozlišovať databázu, dodávateľa alebo vydavateľa. Sú databázy multiodborové, jednoodborové, databázy periodických alebo neperiodických publikácií, databázy určené pre odborníkov, laickú verejnosť alebo pre deti, databázy bibliografické, abstraktové, plnotextové, databázy referenčné a pod. Príkladom môžu byť databázy EBSCO od spoločnosti EBSCO Publishing, ktorá ich dodáva. Vo svojej ponuke má nespočetné množstvo databáz, ktoré sú zamerané na rôzne odbory alebo sú multiodborové. Na Slovensku je prístupných 11 databáz od spoločnosti EBSCO Publishing, ktoré nakupuje Slovenská národná knižnica pre všetky akademické, vedecké, verejné a špeciálne knižnice na Slovensku, no častokrát sú prezentované ako databázy eIFL alebo ako jedna databáza EBSCO. Podobnosť tohto fenoménu je možné si všimnúť aj pri ďalších databázach – ProQuest alebo Web of Knowledge. Množstvo názvov pre jeden produkt vytvára nepochopiteľnú spletitosť informácií a znižuje jeho hodnotu, pretože nielen knihovník, ale aj sám používateľ sa stráca v neprehľadnosti názvov elektronických informačných zdrojov. Odstránenie tohto problému by vyriešilo mnoho nedorozumení a komplikácií. Pokiaľ sa naučíme rozlišovať tieto veci, používanie databáz bude oveľa jednoduchšie, efektívnejšie a kvalitnejšie. Ďalším problémom je ovládanie stratégie rešeršovania – používanie boolovských operátorov, krátenie, ale aj logické spájanie slov je zárukou kvalitného výsledku. Je nutné, aby samotný rešeršér bol na vysokej úrovni v ovládaní tejto stratégie, lebo v opačnom prípade nemôže dosiahnuť relevantné výsledky a nemôže to naučiť ani používateľa, takže EIZ sa v jeho podaní stávajú neatraktívnymi a obsahovo nepoužiteľnými. EIZ by sa v takomto prípade stali len módnou záležitosťou tej-ktorej knižnice. Spomínané nedostatky treba riešiť organizovaním špeciálnych školení a kurzov pre prácu s databázami. No namieste je hneď aj otázka, do akej miery sú zaujímavé pre samotných knihovníkov, pretože podobné školenia a kurzy pre informačných pracovníkov z knižníc častokrát nie sú plne obsadené. Ešte väčší nezáujem je o kurzy a školenia určené pre študentov, vedcov a potenciálnych používateľov, ktoré by im pomohli zorientovať sa v množstve databáz a jednotlivých dodávateľov, ako aj spoznať stratégiu rešeršovania. Hoci sú tieto školenia veľmi kvalitné a vedené profesionálnymi rešeršérmi alebo samotnými spoločnosťami, ktoré dodávajú databázy, knižnice neustále bojujú s malým záujmom, resp. nezáujmom o ne. Dôležité je aj sledovanie štatistiky využívania jednotlivých databáz – počet vstupov, počet vyhľadávaní, počet prezretých abstraktov alebo plných textov, ktoré ponúkajú jednotliví vydavatelia. To môže zavážiť o opodstatnenosti jednotlivých informačných zdrojov v knižnici, resp. ak sa zdroj nevyužíva, treba hľadať príčinu a zvážiť, či je pre používateľov relevantný. EIZ a INFOLIB Pomôckou pre knihovníkov a informačných pracovníkov môže byť portál www.infolib.sk, ktorý poskytuje dve dôležité databázy EIZ. Jednou z nich je katalóg platených databáz – Elektronické zdroje v knižniciach SR. Úlohou tohto katalógu je zvýšenie vzájomnej informovanosti jednotlivých knižníc v SR o sprístupňovaných elektronických informačných zdrojoch. Zabezpečuje prehľad o e-zdrojoch na Slovensku podľa tematických okruhov, umožňuje zlepšenie komunikácie medzi knižnicami, uľahčuje rozhodovanie pri budovaní fondov knižníc, umožňuje používateľom knižníc ľahšiu orientáciu v ponúkaných e-zdrojoch a ich miestnom, regionálnom i národnom rozložení a v konečnom dôsledku zviditeľňuje ponúkané služby jednotlivých knižníc (hlavne tých menších). Tak sa sprehľadnila situácia na Slovensku, čo sa týka EIZ v knižniciach. Ďalším výborným zdrojom pre voľne dostupné EIZ na internete je INFORMPÉDIA – encyklopédia sieťových informačných zdrojov upozorňujúca na kvalitné bezplatné e-zdroje využiteľné knihovníkmi a informačnými pracovníkmi, používateľmi knižníc i všetkými návštevníkmi internetu hľadajúcimi voľne prístupné informácie. Táto encyklopédia je dostupná na www.infolib.sk a ponúka vyhľadávanie podľa názvu elektronického zdroja s možnosťou výberu z abecedného registra alebo zadaním kľúčového slova (prípadne jeho časti), predmetovej kategórie, zamerania s možnosťou výberu z abecedného registra alebo zadaním kľúčového slova (prípadne jeho časti), typu e-zdroja, elektronických dokumentov obsiahnutých v hľadanom e-zdroji, jazyka, producenta a rozsahu sprístupnenia obsahu. Tieto databázy databáz sú vynikajúcim referenčným zdrojom pre knihovníka, ktorý môže odporučiť konkrétne databázy prístupné v konkrétnych knižniciach svojmu používateľovi alebo voľne prístupný elektronický zdroj. EIZ sa tak môžu premeniť z módnej záležitosti na efektívnu. Slovo na záver Nezáujem o EIZ môže byť spôsobený ešte stále prevládajúcim fenoménom „googlemánie“ a internetu. Študent si jednoducho povie, že „prečo sa mám učiť zložitú stratégiu vyhľadávania, a to ešte pre každú databázu zvlášť, keď všetko nájdem na internete prostredníctvom googlu“. Tento problém netrápi len slovenské knižnice, ale ide o problém celosvetový. Nezáujem a neochota sa vzdelávať v tomto smere je pre používateľa obrovským handicapom, pretože hodnota drahej a kvalitnej databázy a jej efektivita sa v jeho očiach automaticky znižuje. Knihovník presne vie, koľko finančných prostriedkov, ale aj vlastnej energie, času a znalostí sa vynaloží za EIZ, vie, že sú to zdroje vysoko kvalitné, hodnotné a veľmi dôležité pre vedcov, študentov i bádateľov a že ich potreba v knižniciach je jednoznačná, lebo tým sa zvyšuje kredit knižnice. To však ani zďaleka nestačí. Ak knižnica nedosiahne, aby sa tieto vedecké informačné zdroj, ich hodnota v knižnici bude takmer nulová a vynaložené finančné prostriedky budú zbytočné. Stanú sa len módnym hitom, knižnica sa stane modernou, ale ich efektívnosť bude veľmi nízka. Je potrebné dostať tieto obrovské a hodnotné databázy vedeckých zdrojov do povedomia odbornej verejnosti, aby sa využívali dostatočne, pretože potenciál na to všetko majú. Hodnota EIZ pre používateľa závisí do toho, ako sa mu predloží v knižnici. Ak samotný knihovník neovláda obsahové zameranie konkrétnej databázy, neovláda stratégiu rešeršovania a konkrétny softvér, EIZ napriek vysokej kvalite ostane v očiach používateľa nepoužiteľný. Zlé a nekvalitné rešeršovanie nájde nekvalitné a nerelevantné výsledky. Efektívne referenčné služby dokážu prezentovať samotné databázy a efektívne vyhľadávanie dokáže dostatočne prezentovať kvalitu konkrétneho EIZ. Preto nedovoľme, aby sa EIZ stali len módnou záležitosťou v knižniciach, ale zabezpečme, aby ich kvalita bola jasná nielen pre nás knihovníkov, ale najmä pre samotných používateľov. Časť tohto textu bola publikovaná v zborníku z medzinárodného odborného seminára Elektronické služby v znalostnej spoločnosti, ktorý sa konal 12. septembra 2007 vo Zvolene pod názvom Hodnota vedeckých informačných zdrojov z pohľadu používateľa.
Mgr. Zuzana Halienová (zuzana.halienova@snk.sk)
In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2007, č. 04 [cit. 2007-12-21]. |