Disoperabilita informačných systémov v organizáciách rezortu kultúry SR
V zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva je v súčasnosti 33 rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré plnia úlohy v súlade so svojou zriaďovacou listinou a príslušnými zákonmi. V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (kompetenčný zákon) je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy SR pre nasledujúce oblasti:
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zároveň metodicky riadi činnosť slovenských inštitútov v zahraničí v oblasti ich kultúrneho pôsobenia. Informačné systémy pre jednotlivé oblasti kultúry Priamo riadené organizácie Ministerstva kultúry v rokoch 2001 – 2005 predkladali čiastkové projekty rezortnej časti Štátneho informačného systému tak, aby zodpovedali dikcii zákona č. 261/1995 o štátnom informačnom systéme, ako aj vyhláške Štatistického úradu č. 283/1996 Z. z., ktorou sa ustanovujú náležitosti projektu a postup pri jeho vypracúvaní a schvaľovaní. Projekty jednotlivých organizácií sa predkladali komisii, ktorá ich posudzovala. Komisia pre informatizáciu rezortu, známa pod skratkou KIRK, bola poradným orgánom ministra kultúry a pôsobila v rokoch 2001 až 2005. Komisia vo svojej činnosti vychádzala z prijatých programových dokumentov vlády SR, MK SR, ako aj skúseností podobných orgánov na Slovensku i v zahraničí. Členmi komisie boli zástupcovia priamo riadených organizácií, väčšinou informatici alebo knihovníci, pracovníci MK SR a externí odborníci. Pri plnení svojich úloh komisia využívala odborné poznatky a stanoviská expertov v danej problematike z rezortu kultúry aj mimo rezortných inštitúcií. Po schválení projektov v komisii boli projekty predkladané na schválenie do vedenia ministra kultúry. V rokoch 2002 – 2005 bolo do komisie predložených 9 projektov z rôznych oblastí kultúry: hudba, literatúra, film, galérie, divadlo, pamiatky, múzeá, knižnice, dizajn. Projekty predkladali organizácie, ktoré metodicky riadili určitú sieť inštitúcií na Slovensku, napr. Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum, Slovenská národná knižnica a špecializované inštitúcie profilované dlhé roky ako dokumentačné a informačné centrá pre danú oblasť kultúry, napr. Slovenský filmový ústav, Divadelný ústav, Hudobné centrum, Literárne centrum, Slovenské centrum dizajnu. Pamäťové inštitúcie ako správcovia kultúrneho dedičstva spracovávali veľké množstvo zbierok a fondov a vyvstala prirodzená potreba vytvárať databázy súborného typu. Patria sem centrálne databázy jednotlivých typov pamäťových inštitúcií (múzeá, galérie, knižnice) a pamiatkové úrady (Centrálna evidencia diel výtvarného umenia, Centrálna evidencia muzeálnych zbierok, Súborný katalóg monografií, Súborný katalóg periodík, Register pamiatok a pod.). Dôležitú úlohu v tomto smere zohrali ľudské zdroje, ich zanietenosť, erudovanosť a skúsenosť. Knihovníci jednoznačne boli a sú lídrami v oblasti spracovania, katalogizácie, spolupráce, výmeny záznamov a dodržiavania štandardov. Oblasť múzeí a galérií išla separátne, v tom čase bola spolupráca len proklamovaná a každá inštitúcia hrala individuálne sama za seba. Svoju úlohu zohralo aj poslanie inštitúcií a knižnice boli tlačené dopytom svojich používateľov sprístupňovať katalógy knižníc verejnosti. Ich činnosť podporovala aj legislatíva – zákony o knižniciach, múzeách, galériách, pamiatkový zákon. Špecializované dokumentačno-informačné centrá si plnili svoju funkciu tým, že získavali, spracovávali, ochraňovali a sprístupňovali informácie za určitý druh umenia, tak ako to mali určené v zriaďovacej listine. Informačná politika sa odohrávala v špeciálnych knižniciach, dokumentačných oddeleniach, edičných oddeleniach a rozsiahlych archívoch, niektoré z nich sa vyprofilovali do statusu archívu osobitného typu, napr. Slovenský filmový ústav a Divadelný ústav, Pamiatkový úrad SR. Pri projektovaní informačných systémov pozorujeme snahu spojiť do informačného systému knižnicu, dokumentáciu i archív, čo z hľadiska používateľov informačného systému zvnútra a zvonka organizácie je prínosné. Dokumentačné centrá doteraz skrývajú obrovské množstvo informácií a dokumentov, ktoré dokumentujú vznik určitého umenia na Slovensku. Spracovanie informácií do elektronickej podoby a špecializovaných informačných systémov bol jednoznačne vedený legislatívou, snahou zriaďovateľa vytvárať časti rezortného systému ŠIS – Štátneho informačného systému pre oblasť kultúry. Pre viaceré informačné systémy v rezorte kultúry pri ich implementácii platili tieto atribúty:
Prínosy zavedenia informačných systémov v organizáciách kultúry Analýza stavu, nastavenie stratégie, zmena organizačnej štruktúry a zmena procesov v dôsledku implementácie IS, koordinácia aktivít v rámci činností organizácie, vyššia produktivita verzus nižšie náklady, podpora rozhodovacích procesov, podpora existujúcich procesov, zlepšenie imidžu kultúrnej organizácie vo vzťahu k zriaďovateľovi a verejnosti, stabilita štruktúry a procesov v organizácii, miera štandardizácie, normotvorba a merateľnosť výkonov, podpora vrcholového manažmentu, spolupráca s užívateľmi IS, kvalifikácia zamestnancov a ich skúsenosti a pod. Ohrozenia a úskalia pri implementácii IS Nesúlad medzi koncepciou inštitúcie a informačnou stratégiou IS, zlý manažment projektu, nevhodný výber dodávateľa, zle vybraný, príp. vyvinutý softvér, nedostatok financií, podcenenie kapacít pri implementácii, nedostatok vhodných personálnych kapacít, nezvládnutie tímovej práce a nespolupráca v rámci siete inštitúcií, bojkotovanie projektu implementácie, prerušenie implementácie IS, nedostatočná podpora vrcholového manažmentu, prípadne výmena štatutárneho zástupcu, striedanie implementačných manažérov v organizácii, časová a finančná náročnosť pri implementácii informačných systémov, podcenenie kontrolných mechanizmov a pod. Efektivita informačných systémov v kultúre alebo interoperabilita v kultúre ešte nenastala Informačné systémy v kultúre fungujú samostatne, jednotlivé riešenia IS sú poplatné dobe, legislatíve, ľudským zdrojom a finančným možnostiam ich tvorcov. Metodické usmernenie pri tvorbe systémov spočívalo v odporúčaniach dodržať zákon o štátnom informačnom systéme a vybrať databázu typu MYSQL. Odporúčania a rady, prípadne upozornenia odborníkov knihovníkov o štandardizácii popisu a štandardizácii katalogizácie, výmene záznamov, prípadne v navrhovaných projektoch riešiť informačný systém pre všetky zložky inštitúcie (knižnica, archív, dokumentácia) sa príjímali s blahosklonnou účasťou. Snaha expertov stroskotala úplne pri poslednom predkladanom projekte a z dôvodu nepochopenia odborných argumentov novou garnitúrou úradníkov na MK SR, ktorá pre istotu komisiu pre informatizáciu rezortu zrušila a až začiatkom roka 2006 bola zriadená nová komisia. Pamätáme si ešte, ako sa kultúrna obec vzbúrila proti manažérskemu rozhodovaniu exministra Františka Tótha v snahe zaviesť merateľnosť do kultúry. Mrháme ľudskými zdrojmi, energiou, časom i financiami, príjímame parciálne riešenia a myslíme si, že je to len otázka peňazí. V dohľadnom čase sa presvedčíme, či dostatok peňazí z nás urobí projektových manažérov, tímových hráčov a ochotných spolupracovníkov nielen v rámci rezortu. Organizačná, technická a sémantická interoperabilita v kultúre ešte nenastala. Začalo sa o nej hovoriť, zriadila sa pracovná skupina pre interoperabilitu vrátane webovej stránky pre interoperabilitu. Existuje silný legislatívny rámec pre IO. Pripravujeme, absolvujeme semináre, workshopy, konferencie o verejnej správe, evidujeme nástup a platnosť novej legislatívy a nových štandardov, naháňame bezpečnosť informačných systémov, ale rozmýšľame po starom, mierne apatickí a unavení z informatizácie našich organizácií čakáme na Godota, prípadne európske fondy. Úprimne sa potešíme oceneniu informačných systémov v kultúre, ktoré dostanú na odborných konferenciách venovaných eslužbám, egovermentu, napr. ITAPA Bratislava alebo INFORUM Praha. Pýtame sa tých úspešných, prečo sú úspešní, akým spôsobom dosiahli túto pozíciu. Prúdia k nám informácie, vzdelávame sa, avšak neexistuje odpočet informačných systémov v rezorte kultúry a snaha porovnať sa medzi sebou. Vzrušenie do našich vôd vnesie na chvíľu informácia, že nasadením novej technológie a nového dodávateľa sa vyriešia problémy danej inštitúcie. Len u troch projektov sa dá hovoriť o náznakoch nasadenia sémantickej interoperability a len 4 organizácie uvádzajú existenciu slovníka na spôsob tezauru. Vieme, že bez ontológií a odborných tezaurov typu: kultúrne dedičstvo, UNESCO, Gettyho tezaurus Art and Architecture a pod. len ťažko zdoláme túto bariéru. Smutne musíme konštatovať, že organizačná, technická a sémantická interoperabilita v kultúre sa ešte nepoužíva v praxi. Stručný prehľad a popis informačných systémov, ktoré
prevádzkujú organizácie Poslaním Hudobného centra je podporovať slovenskú hudobnú kultúru organizovaním a sprostredkovaním koncertov a umeleckých programov, vybraných medzinárodných hudobných festivalov, propagáciou slovenskej hudobnej kultúry doma i v zahraničí, vydávaním hudobnín a kníh o hudbe, dokumentáciou hudobného života na Slovensku, koordináciou informácií o hudobných projektoch. Databázový systém Hudobného centra má názov SNORKA a jeho prevádzkovateľom je Hudobné centrum – oddelenie dokumentácie a informatiky. Cieľom je vytvárať, aktualizovať a spravovať centrálnu databázu informácií o živej hudobnej kultúre na Slovensku. Zameriava sa na informácie o hudobných podujatiach, slovenských skladateľoch, interpretoch, osobnostiach a organizáciách, vydáva časopis Hudobný život, rieši fotogalériu umelcov, kontakty aj CD-téku. Literárne informačné centrum je príspevkovou organizáciou, koncepčným dokumentačným pracoviskom v oblasti pôvodnej literárnej tvorby a podpory slovenskej literatúry. Prevádzkovateľom informačného systému je oddelenie informatiky LIC. Realizuje sa od roku 2002 pod názvom LINDA – literárna databáza. Cieľom je spracovanie informácií z oblasti slovenskej literatúry informácie o súčasnej slovenskej domácej i prekladovej literatúre, o prekladoch a šírení slovenskej literatúry v zahraničí, o literárnom dianí a literárnom živote na Slovensku, o osobnostiach slovenského literárneho života a tvorivých aktivitách a ohlasoch doma i v zahraničí. Významným cieľom tohto informačného systému je popularizácia a podpora šírenia diel slovenskej literatúry vo svete. Divadelný ústav je celoslovenskou špecializovanou organizáciou a zaoberá sa dokumentáciou divadelnej kultúry od roku 1921 od vzniku prvej divadelnej scény. Systematicky zhromažďuje, ochraňuje a vedecky spracováva, využíva a sprístupňuje zbierkové, archívne a dokumentačné fondy vo vzťahu ku komplexnej dokumentácii dejín slovenského profesionálneho divadla. Zbierky sprístupňuje aj formou výstav. Vydáva odbornú teatrologickú literatúru, spracováva štatistické ukazovatele o slovenskom profesionálnom divadle. Zabezpečuje komplexný informačný systém o profesionálnom divadle na Slovensku, prezentáciu slovenského divadla v zahraničí. V roku 2002 získal status archívu osobitného významu a akreditovaného pracoviska pre vedu a výskum divadla v r. 1920, vytvorenie kvalitných digitálnych katalógov, fondov a zbierok. Od roku 1996 buduje oddelenie výskumu a edičnej činnosti informačný systém divadelného archívu pod názvom THEISA. Systém obsahuje informácie o divadelných inscenáciách, umeleckých osobnostiach a divadlách na Slovensku. Cieľom je vytvoriť komplexnú databázu o slovenskom divadelníctve a databázu archívnych a zbierkových fondov z tejto oblasti. Slovenský filmový ústav je v oblasti kinematografie jedinou inštitúciou na Slovensku, ktorá sa komplexne zaoberá filmom a kinematografiou. Sústreďuje, uchováva, ochraňuje a verejnosti sprístupňuje filmové a iné audiovizuálne diela a dokumentačné materiály. SK CINEMA – integrovaný automatizovaný audiovizuálny systém prepájajúci všetky typy informácií zhromažďované jednotlivými oddeleniami SFÚ. Informačný systém pre kinematografiu obsahuje informácie o každom slovenskom filmovom diele uchovávanom v archíve, filmografické údaje, odkazy na písomné pramene k dielu, bibliografický súpis článkov, odkazy na zbierky dokumentácie – fotografie, plagáty, videosekvencie z filmov. Slovenská národná galéria je štátnou zberateľskou, vedeckovýskumnou, metodickou a kultúrno-výchovnou inštitúciou v oblasti galerijnej činnosti v SR. SNG zabezpečuje koordinačné, odborno-poradenské, metodické a informačné úlohy pre galérie na Slovensku. Informačný systém CEDVU – Centrálna evidencia diel výtvarného umenia na Slovensku. Realizuje sa od roku 2006 s cieľom budovať centrálnu evidenciu diel výtvarného umenia na Slovensku, ktoré sa nachádzajú v zbierkach múzeí a galérií. Slúži ako centrálny katalóg výtvarných diel na Slovensku. Slovenské národné múzeum – je vrcholnou štátnou zbierkotvornou, vedeckovýskumnou a kultúrno-vzdelávacou inštitúciou v oblasti múzejnej činnosti v SR. SNM je ústredným metodickým, koordinačným, informačným, štatistickým a vzdelávacím centrom pre oblasť múzeí v Slovenskej republike. CEMUZ – centrálna evidencia múzejných zbierok – má za cieľ vytvoriť centrálnu databázu o zbierkových fondoch v múzeách na Slovensku. Pamiatkový úrad SR je orgánom štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu, riadi a kontroluje výkon štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu, rieši a koordinuje výskumné úlohy, buduje informačný systém, vykonáva a koordinuje dokumentačnú, vzdelávaciu, výchovnú, edičnú a propagačnú činnosť. AIS OP – Automatizovaný informačný systém ochrany pamiatkového fondu Databáza ochrany pamiatok buduje automatizovaný register nehnuteľných a hnuteľných pamiatok, dokumentografický informačný systém, faktografický systém a obnovu kultúrnych pamiatok. Buduje sa aj register pamiatkových území s priemetom do grafického informačného systému. Informačný systém sa buduje od roku 1985 a patrí k najstarším informačným systémom v rezorte kultúry. Slovenské centrum dizajnu je príspevkovou organizáciou MK SR. Jej poslaním je získavanie, uchovávanie a šírenie informácií o dizajne ako trvalá informačná podpora rozvoja dizajnu v SR. Venuje sa propagácii dizajnu, publikačnej, vzdelávacej a výstavnej činnosti, organizovaniu súťaží dizajnu, odbornému poradenstvu a tvorbe špecializovaného informačného systému. Informačný systém DIZAJN je rezortný informačný systém pre oblasť dizajnu. Projekt sa skladá z knižničnej, dokumentačnej a informačnej časti a je prepojený jednotným softvérom. Cieľom projektu je získavať, spracovávať, uchovávať a poskytovať informácie o knižničnom fonde, slovenskom dizajne, dizajnéroch, dizajnérskych firmách, odborných aktivitách, vzdelávacích inštitúciách na Slovensku. Projekt sa začal realizovať v roku 2004. Slovenská národná knižnica je národnou knižnicou SR a vrcholnou štátnou kultúrnou, informačnou, vedeckou a vzdelávacou inštitúciou v oblasti knižničnej, bibliografickej, literárno-múzejnej, literárno-archívnej a biografickej činnosti. KIS3G je projekt knižnično-informačného systému SR a jeho cieľom je zabezpečovať verejné knižnično-informačné služby pre knižnice SR. Register kultúry – portál kultúry realizuje MK SR a cieľom portálu kultúry je umožniť verejnosti prostredníctvom jediného centrálneho informačného bodu online prístup k informáciám o kultúrnom dedičstve, kultúrnych aktivitách a poskytovaných službách v kultúre vrátane automatizovaného prístupu k distribuovaným databázam centrálnych kultúrnych inštitúcií rezortu. V Univerzitnej knižnici v Bratislave (UKB) od 1. 1. 2006 v rámci úseku elektronizácie a integrácie bol zriadený odbor systémovej integrácie (OSI), ktorého poslaním je vybudovanie a zabezpečenie prevádzky portálu kultúry, ktorý má ambíciu prezentovať sieť kultúrnych a pamäťových inštitúcií ako nositeľov národného kultúrneho dedičstva. Jeho súčasťou budú distribuované databázy a registre prevádzkované erbovými a ostatnými kultúrnymi inštitúciami v zmysle zákona o štátnom informačnom systéme. Internetový portál kultúry má za cieľ umožniť prezentáciu digitálneho obsahu prostredníctvom jediného kontaktného bodu bez ohľadu na jeho lokalizáciu v rámci siete internet a poskytovať informácie o úspešných projektoch, ich realizátoroch, sprievodných aktivitách a súvisiacich dokumentoch. Ministerstvo kultúry v súlade s uzneseniami vlády SR schválilo UKB za prevádzkovateľa registra kultúry a v novej zriaďovacej listine zo dňa 26. 9. 2005 ustanovilo UKB za miesto integrácie a koordinácie informačných systémov a registrov v oblasti kultúry. Záver Riešenie je jednoduché a obsahujú ho tieto tri slová – spolupráca, štandardizácia a metodika. Problém vidím v tom, že jednoduché riešenia na Slovensku nefungujú, inšpirovať sa riešením zo zahraničia je neprípustné a spolupracovať je trestné. Uprednostňujeme vlastné riešenia za každú cenu, bez analýz a štúdií vykonateľnosti, pri rozhodovaní neprihliadame na referencie a úspechy firiem v danej oblasti, negujeme odporúčania zo zahraničia, ideme vlastnou cestou si stavať pomníky slávy na poli informatizácie v jednotlivých inštitúciách rezortu. Cieľ, ľudské zdroje a efektivita nie sú primárnymi atribútmi pri predkladaní a implementácii projektov. Spolupracovať nevieme, štandardizovať začíname až v momente, keď je to nevyhnutné, a o metodike ešte dlho budeme len písať a hovoriť. Európsky vlak počujeme húkať v diaľke, ale orientačné mapy k vlaku sú nekoordinované, nekompatibilné a snažíme sa ho dobehnúť, každý po svojom, prehadzujúc výhybky a čakajúc, že vlak pristavia práve na tú našu koľaj. Použité zdroje: www.culture.gov.sk
PhDr. Anna Faklová (faklova@scd.sk)
In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2007, č. 04 [cit. 2007-12-21]. |