Štandardizácia
v múzeách, knižniciach a archívoch Na medzinárodnej konferencii s názvom Sharing Information and resources: Cooperation of Museums, Archives and Libraries in the Field of Standardization (Spoločná tvorba a využívanie informácií a zdrojov: spolupráca múzeí, archívov a knižníc v oblasti štandardizácie) som sa zúčastnila spolu s kolegyňami Mgr. Jarmilou Majerovou (ktorá aktívne vystúpila na konferencii s príspevkom Krátka úvaha o dokumente/objekte v štandardoch pre knižnice, múzeá a galérie [Short essay on document/object in the standards for libraries, museums and art galleries] a moderovala druhú časť podujatia spolu so Stefanom Vitalim zo Štátneho archívu vo Florencii) a Oľgou Bárekovou. Príspevky lotyšských, litovských a estónskych kolegov sa niesli v znamení mapovania situácie a štandardov pre spomenuté oblasti (múzeá, galérie, knižnice), opisovania stavu spracovania v týchto oblastiach. Estónski kolegovia zdôraznili nezáujem štátu o problematiku knižníc, galérií a múzeí. Poukázali na úskalia pri prekladoch medzinárodných štandardov. Zdôraznili potrebu príkladov uvádzaných v štandardoch v estónskom jazyku ako ústretový krok voči spracovateľom. S príspevkom vystúpila Endla Sandbergová, ktorá referovala o štandardizačných aktivitách v Národnej knižnici Estónska, a Veiko Berendsens, ktorý sa zamýšľal nad koceptuálnymi a terminologickými zmenami v oblasti spracovania, tvorby záznamu v knižniciach a archívoch. Lotyšskí kolegovia sú v inej východiskovej situácii ako my. U nich existuje jednotná štátna knižničná informačná sieť, buduje sa súborný katalóg múzeí. Finančne je projekt dotovaný z európskych regionálnych fondov (75 %), zvyšok sa pokryje zo štátnych prostriedkov. Podobne sú na tom archívy. Projekt VVAAIS je taktiež financovaný (75 %) z európskeho regionálneho fondu rozvoja (ERAF).
Lotyšské knižnice sa momentálne tešia značnému záujmu zo strany štátu, keďže súčasná ministerka kultúry pozná knihovnícke prostredie a istý čas pôsobila ako zamestnankyňa knižnice. (V Lotyšsku je aj hlava štátu žena – prezidentka.) Zaujímavé boli švédske a talianske skúsenosti. Hans Rengman referoval o súboroch autorít v rámci projektu The National Museums of World Culture (NMWC). Toto “konzorcium” združuje 4 múzeá v Stockholme a Museum of World Culture v Goteborgu. V rámci NMWC bol využitý projekt KMM (Knowledge Management in Museums) – vývoj a výskum v oblasti dokumentácie (spracovania) s použitím modernej technológie. Ide o manažment, vývoj a aplikáciu metód v spracovaní, aby sa dosiahla vyššia kvalita spracovania. Projekt, ktorý prebieha na pôde univerzity v Uppsale a združuje múzeá, univerzity a iné inštitúcie, sa zameriava na koordináciu terminológie a autorít. Prednášateľ poukázal na odlišnosti v používanej terminológii v piatich rôznych lokálnych bázach múzeí. Pokus vytvoriť, resp. uplatniť jeden slovník pre také odlišné bázy nie je možný, preto v rámci KMM zhromaždili všetky používané autority do jednej služby “in one service”. “Classmaster” sa vyvíja doma (klasifikačná schéma a slovníky), teda sa nepreberá nijaký oficiálny tezaurus. Rengman ešte aj v diskusii zdôraznil, že nie je dôležitá tvorba jednej bázy, ale prepojenie lokálnych báz na jednom portáli. Podmienkou je používať štandardy, ktoré zabezpečia kompatibilitu. Dôležitý moment, na ktorý poukazuje i mapa lotyšských štandardov, je, že sa plánuje využívanie uzavretých tezuarov pre múzeá a galérie, ale z celého projektu nie sú vylúčené autority národnej knižnice, ktoré slúžia knižniciam. (Na tomto mieste mi nedá nepovedať, že projekt SR, zverejnený na http://interoperabilita.kultury.sk/drupal/, akoby tento moment opomenul. Informácie na webovej stránke informujú len o autoritách pre múzeá a galérie, ktoré sú označené ako “národné autority”. Takmer 10-ročná práca na autoritách v rámci SNK v tomto projekte nie je reflektovaná, hoci SNK má v ňom zastúpenie!) Okrem samotnej účasti na konferencii nás lotyššskí kolegovia zoznámili s knižnicou malého a stredného stupňa. Navštívili sme regionálnu knižnicu v meste Bauska. Ide o zrekonštruovanú budovu knižnice s voľne prístupnými fondmi, ktorá slúži asi desaťtisícovej komunite. Pri spracovaní využívajú súborný katalóg, ktorý buduje 8 veľkých knižníc v Lotyšsku. Taktiež sme mali možnosť navštíviť malú knižnicu v rovnomennom regióne, ktorá sa tešila zrekonštruovanému interiéru (lotyšské knižnice – v porovnaní s knižnicami na Slovensku – pracujú vo veľmi skromných podmienkach) a excelentnému technickému vybaveniu (počítač, tlačiareň, skener, internet). Technologické vybavenie je kvalitné vo všetkých knižniciach v štáte vďaka veľkorysosti firmy Microsoft. Zaujímavosťou iste je, že internet v Lotyšsku je bezplatný. Zaujímavá bola aj návšteva Národnej knižnice Lotyšska. Okrem oficiálnej časti, počas ktorej nám manažment knižnice prezentoval virtuálny projekt novej budovy, sme navštívili pracoviská katalogizácie. Konštatujeme, že katalogizácia v Národnej knižnici Lotyšska je rozdelená na mennú a vecnú časť. Spracovanie prebieha v systéme Aleph, vo formáte M21 a. Vecné spracovanie prebieha analogicky. Každý spracovateľ okrem zápisu predmetových hesiel vytvára aj autoritatívny záznam. Lotyšská národná knižnica dôsledne implementuje LCSH, a to tak, že prekladá konkrétne použité predmetové záhlavia z angličtiny do lotyštiny “in house”. Podobne ako SNK, aj Lotyši sú zapojení do MSAC-u. (V porovnaní s Alephom pri kooperatívnom vytváraní autoritatívnych záznamov narážame na veľkú senzitivitu Virtuy. Všetci spracovatelia, ktorí tvoria záznam o autorite, majú rovnaký status a pri troche nepozornosti si navzájom kazia prácu. Takéto skúsenosti máme v rámci SK Virtua, keď spracovatelia, ktorí majú oprávnenie na tvorbu autority [mimo oddelenia katalogizácie SNK], zrušili desiatky vecných autorít práve pre nedostatočnú zručnosť v zaobchádzaní so systémom Virtua [takáto situácia v podstate pretrváva, ibaže v menšej miere]. Keďže na naše upozornenia manažment Virtua-tímu nereagoval a vec neriešil, došlo k výrazným škodám. Vzhľadom na to sme pristúpili na návrhový formulár, ktorý knižnice vypĺňajú, no zápis sa deje len cez jedného redaktora.) Medzinárodná konferencia v Rige bola veľmi podnetná a utvrdila
nás v niektorých momentoch, ktoré sme už predtým reflektovali: PhDr. Anna Peťová (petova@snk.sk)
In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2007, č. 02 [cit. 2007-15-06]. |
