Elektronické obsahy pre e-vzdelávanie Úvod Význam slova obsah v súvislosti s e-learningom neznamená iba zoznam kapitol súvisiacich s vyučovanou témou. Pojem obsah tu má význam najdôležitejšej vnútornej “výplne” technického systému e-learning. Bez neho je systém e-learning takmer zbytočný. Ak chápeme obsah to, čím naplníme systém e-learning, tak najdôležitejšia časť tohto obsahu sú elektronické študijné materiály. Pojmom elektronické študijné materiály je myslené všetko, na základe čoho študujúci získa podstatnú časť potrebných znalostí a zručností študovanej témy prostredníctvom systému e-learning. Mnohokrát sa v tejto súvislosti používajú tiež pojmy elektronické učebné/didaktické pomôcky či elektronické študijné opory a iné názvy. Realizácia a forma obsahov pre e-learning je rôzna a závisí od mnohých faktorov. Rozsah použitia je od jednoduchých doplnkov pre prezenčnú formu vzdelávania až po dištančné online štúdium bez (alebo len s minimálnym) face to face kontaktom s vyučujúcim. Mnohé z realizácií si často nevieme celkom predstaviť, a preto sa viacerí vzdelávací pracovníci pozerajú skepticky na nové formy spracovania obsahov pre e-learning. Na druhej strane sa na rôznych fórach veľmi vážne používajú spojenia “spoločnosť založená na vedomostiach, znalostná ekonomika a informačná spoločnosť”. Podľa názvu tieto pojmy veľmi úzko súvisia so vzdelávaním, a preto je na pracovníkoch vzdelávacích inštitúcií, aby si ich význam premietli do svojej práce, aby začali meniť svoj doterajší prístup k vzdelávaniu a realizovali ho na úrovni súčasných technických možností. To znamená správne a citlivo implementovať do vzdelávania nové technické možnosti informačno-komunikačných technológií (IKT). Prostredníctvom IKT tak možno vytvoriť inovovaný proces vzdelávania vhodný pre znalostnú ekonomiku. Samotné technológie prinášajú do procesu vzdelávania iba nepatrnú zmenu a v podstate nahrádzajú doteraz ručne alebo mechanicky vykonávané činnosti, no proces musia zmeniť jeho tvorcovia. Jednu zo zmien, ktorú môžu vytvoriť len pracovníci vzdelávacích inštitúcií, je vytvorenie a spracovanie obsahov pre e-learning. To znamená také spracovanie študijných materiálov, ktoré vytvára v elektronickej forme lepšie motivačné prostredie ako pri prezenčnej forme. Tvorba elektronických študijných materiálov nie je len otázkou technickou, ale aj sociálnou. Vyžaduje novú filozofiu vzdelávania aj vzdelávania sa. Tu sa od vzdelávacích pracovníkov vyžaduje prechod od inštruktívneho spôsobu vyučovania ku konštruktívnemu, navyše s využitím IKT. Takúto náročnú úlohu nie je možné zvládnuť len ako vedľajšiu úlohu vzdelávania a bez rizika zaťaženosti vzdelávacích pracovníkov, najmä keď neexistuje žiadny materiál, ktorý by takúto metodiku vzdelávania jasne vysvetľoval. Východiská pre tvorbu obsahov pre e-learning Tvorbu obsahu pre e-learning je potrebné vnímať z dvoch pohľadov:
Zmeny sú potrebné v obidvoch spomenutých pohľadoch a v poradí, ako sú uvedené. Nemá význam robiť nové spracovanie starých osnov učenia. Vytvorenie novej osnovy učenia znamená novú koncepciu učenia, ktorá bude zameraná na to, čo chceme študenta naučiť. Pri tejto tvorbe je potrebné vychádzať zo širších súvislostí – od požiadaviek trhu práce cez profil absolventa, nadväznosť na ostatné študované predmety až po schopnosti a možnosti študenta. Základným pravidlom by nemalo byť učiť, ale naučiť. Novým a veľmi naliehavým problémom je spracovanie obsahov do najvhodnejšej elektronickej podoby, pričom nepoznáme odporúčaný spôsob, ako to v danej téme či predmete urobiť. Sme v štádiu experimentov (Mikuš), hľadania technologických možností a aj organizácie a riadenia tohto nového a náročného procesu. Je to v súčasnosti najdôležitejší problém e-learningu. Má mnoho aspektov a proces tvorby obsahov pre e-learning nie je vo vzdelávacích inštitúciách jednoznačne špecifikovaný. Pri tvorbe obsahov pre e-learning je potrebné vychádzať z dvoch požiadaviek študujúceho. Umožniť mu prístup k informáciám a vytvoriť pre neho také motivačné prostredie, ktoré mu pomôže premeniť informácie na znalosti a zručnosti. V súčasnosti je splnená sčasti len jedna, technologicky ľahšie zvládnuteľná požiadavka, dostupnosť informácií. Globálna internetová služba World Wide Web je zdrojom rôznych informácií, aj keď netriedených a často neautorizovaných. Požiadavka motivujúceho prostredia je oveľa náročnejšia a nedá sa vyriešiť globálne. Je to nová úloha pre všetkých vzdelávacích pracovníkov. Proces tvorby obsahov pre e-learning Univerzity dnes deklarujú proces vyučovania ako jeden z hlavných procesov a proces tvorby študijných materiálov, resp. prípravy na vyučovanie je v ňom ako podproces. Jeho dekompozícia sa spravidla už nešpecifikuje. Je to úloha učiteľa, a to, ako ju zvládne, sa hodnotí len vo výnimočných prípadoch. Vývoj procesu vzdelávania a aj procesu tvorby študijných materiálov je daný technologickým vývojom spoločnosti. V skutočnosti sa začal vynájdením kníhtlače a mnohí skeptickí autori uvádzajú, že to bola posledná prevratná zmena vo vzdelávaní. Predpoklady vyslovované v súvislosti s rozvojom filmu, rozhlasu, televízie a počítačov spôsobili doteraz prevratné zmeny všade, ale nie v školách. Ovplyvňujú myslenie a vzdelanie mimo školy. Zmeniť tento skeptický pohľad môže vytvorenie nového procesu tvorby obsahov pre e-learning, ktorý by priniesol do tvorby obsahov výraznú pridanú hodnotu. To znamená, že elektronické študijné materiály nebudú iba elektronicky spracovaný text a statické obrázky, ale spracovanie bude multimediálne a interaktívne. Práve interaktivita by mala podporiť učenie ako proces založený na komunikácii. Hodnotový reťazec tvorby obsahov pre e-learning vidíme na nasledujúcom obrázku:
Takýto hodnotový reťazec vyžaduje nasledujúce kategórie tvorcov:
Uvedené kategórie tvorcov sa veľmi približujú k tvorcom filmu. Rozdiel je v tom, že pri tvorbe filmu nik o potrebe týchto profesií nepochybuje, ale pri tvorbe obsahov pre e-learning sa tieto profesie často očakávajú od učiteľa. Mnohí učitelia tvoria už dlhší čas elektronické študijné materiály rôznych typov na rôzne účely, podľa vlastnej metodiky, schopností a možností. Ale to nemožno považovať za správny prístup systémového riešenia.
Ing. Ľudovít Mikuš (ludovit.mikus@fri.uniza.sk) Poznámka redakcie: V nasledujúcom čísle časopisu prinesieme pokračovanie tohto článku.
In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2007, č. 02 [cit. 2007-15-06]. |
