Tvorba e-obsahu v akademickej knižnici Skúsenosti z UK PU Akademická knižnica podľa svojho zamerania patrí v rámci knižničného systému SR ku knižniciam, ktoré by sa mali najviac zapájať do tvorby e-obsahu. V akademickom prostredí sa totiž dennodenne tvorí množstvo dokumentov (prednášky, učebné texty, študentské práce, odborné články, výskumné správy...), z ktorých nezanedbateľná časť je prístupná len v elektronickej forme. Napriek tomu, že mnohé akademické knižnice majú personálne problémy a nedostatočné technické vybavenie, je ich povinnosťou zapájať sa do tvorby elektronických dokumentov, alebo aspoň vytvárať podmienky na ich sprístupňovanie. V prípade, že sa akademické knižnice nebudú o to snažiť, stratia tým nielen možnosť podieľať sa na tvorbe elektronického repozitára vysokej školy, ale aj možnosť kvalitatívne ovplyvňovať formálnu stránku dokumentov (napr. uvádzanie vydavateľských údajov a bibliografických odkazov podľa platných noriem, tvorba metadát...), a najmä organizovane ich sprístupňovať svojim čitateľom prostredníctvom online katalógu alebo webovej stránky knižnice. Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove (UK
PU) sa snaží byť v rámci univerzity integrujúcim činiteľom pri tvorbe e-obsahu1. Z tohto dôvodu sa snaží byť iniciátorom rôznych
digitalizačných projektov2, resp. sa zapája ako konzultant
do projektov ostatných pracovísk univerzity, ktorých cieľom je tvorba elektronických
dokumentov. V súčasnosti UK PU realizuje tieto digitalizačné aktivity: Samozrejme, že nesmieme zabúdať aj na tvorbu webovej stránky
knižnice, ktorá sama osebe ponúka dostatok elektronických materiálov. V prípade
našej stránky si dovolím upozorniť aj na prezentáciu plagátov
a fotoreportáží z našich akcií (ročne je ich asi 30), ktoré sú
vytvorené zväčša pracovníkmi knižnice. Viaceré z uvedených projektov sú už dlhšie medzi odbornou
knihovníckou verejnosťou známe a boli predstavené aj na stránkach tohto
periodika, preto sa podrobne budem venovať len projektu SKASE Journals, ktorý zatiaľ
nebol prezentovaný. Na jeho realizácii je možné ukázať úlohu knižnice
a kooperáciu s ďalšími subjektmi pri tvorbe e-obsahu. Projekt vydávania SKASE Journals začal v roku 2004, keď nás s ponukou na
spoluprácu oslovili pedagógovia z Katedry anglistiky a amerikanistiky FiF PU,
združení v Slovenskej asociácii pre štúdium angličtiny (SKASE). Keďže
v tom čase knižnica rozbehla projekt elektronického publikovania na PU,
pedagógovia zastúpení prof. P. Štekauerom a Dr. S. Tomaščíkovou prišli
s myšlienkou vydávania elektronických periodík zameraných na problematiku
anglického jazyka, v ktorom by publikovali jazykovedci z celého sveta.
Zárukou kvality mali byť osobnosť prof. P. Štekauera a zloženie redakčných
rád periodík. Pedagógovia navrhli publikovať 3 tituly: Predstava knižnice bola vydávať len jeden SKASE Journal, kde by boli zastúpené
všetky uvedené oblasti, no nepodarilo sa nám o tom pedagógov presvedčiť, keďže už
mali pripravené články do prvých dvoch titulov. Tie sme na prelome rokov 2004/2005 aj
vydali a požiadali sme o ISSN. Tiež sme pomohli SKASE vytvoriť obálky
periodík a samostatnú webovú stránku, ktorá je umiestnená na našom
knižničnom serveri. Ku koncu apríla 2007 sme vydali 8 čísiel SKASE JTL (3 čísla
ročne, z toho 1 špeciálne) a 1 číslo SKASE JTI (2. číslo vyjde do konca mája
2007). SKASE JLS zatiaľ nevyšiel ani raz. Z toho vyplýva, že jeden SKASE Journal
by asi predsa len bol optimálnym riešením. Napriek tomu je úspech tohto projektu
nesporný. Svedčí o tom nielen zloženie redakčných rád z renomovaných
jazykovedcov z celého sveta, mená publikujúcich a kvalita ich príspevkov,
ale najmä pozitívne ohlasy študentov a odbornej verejnosti nielen z PU, ale
doslova z celého sveta. Úspešnosť projektu je tiež podmienená jasnými kompetenciami a presnou
deľbou práce pri vydaní jednotlivých čísiel: Môžeme konštatovať, že táto spolupráca
funguje na vysokej profesionálnej úrovni a je prospešná pre všetkých, a to aj
napriek tomu, že prof. Štekauer už medzičasom nie je zamestnancom PU. Na tomto príklade vidíme, ako môže akademická knižnica
prispieť k tvorbe e-obsahu na univerzite. Je totiž pravdepodobné, že bez
ústretovosti knižnice a jej schopnosti zvládnuť tento projekt by jeho realizácia
na PU bola asi nemožná. Z nášho pohľadu sa javí ako nevyhnutné, aby
akademická knižnica (zvlášť na humanitne zameraných univerzitách) svojou
činnosťou a aktivitami vytvárala podmienky pre tvorbu e-obsahu, resp. sama e-obsah
vytvárala. Jeho sprístupňovanie sa bezpochyby stáva jednou z úloh modernej
knižnice. Zoznam bibliografických odkazov: [1] HAĽKO, Peter. Akademická knižnica –
iniciátor posunu od klasického k e-publikovaniu. In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online]. 2006, č. 4 [cit. 2007-04-24]. Dostupné na internete: <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib064/halko.htm>.
ISSN 1336-0779 [2] HAĽKO, Peter. Projekty digitalizácie
Univerzitnej knižnice v Prešove. In ITlib. Informačné technológie a knižnice
[online]. 2004, č. 2 [cit. 2007-04-24]. Dostupné na internete: <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib042/halko.htm>.
ISSN 1336-0779 [3] HAĽKO, Peter – MAŤAŠOVSKÁ
TETŘEVOVÁ, Milena – MAŤAŠOVSKÝ, Žigmund. Projekt Budovanie digitálnych
akademických knižníc SR. In ITlib. Informačné technológie a knižnice
[online]. 2005, č. 2 [cit. 2007-04-24]. Dostupné na internete: <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib052/halko.htm>.
ISSN 1336-0779 Ing. Peter Haľko (halko@pulib.sk) In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2007, č. 02 [cit. 2007-15-06]. |