ELAG 2007: Library 2.0 Medzinárodná konferencia
a porada expertov Medzinárodná výročná konferencia európskej skupiny expertov pre automatizáciu knižníc, ktorej súčasťou bolo zasadnutie pracovnej skupiny expertov v oblasti elektronických informačných služieb, sa tohto roku niesla pod názvom ELAG 2007: Library 2.0. European Libraries Automation Group (ELAG) je otvorená skupina európskych expertov v oblasti automatizácie knižníc, ktorá vznikla v roku 1979 [http://www.elag.org]. Skupine v súčasnosti predsedá Paula Goosens z Belgickej kráľovskej knižnice. Konferencia ELAG sa konala t. r. po 31. raz (..., 2005 Ženeva, 2006 Bukurešť, 2007 Barcelona, 2008 Lisabon, ...). Konferenciu organizačne zabezpečovalo Konzorcium katalánskych univerzitných knižníc (Consorci de Biblioteques Universitáries de Catalunya) v historických priestoroch Universitat de Barcelona. Na konferencii v Barcelone sa zúčastnilo 130 odborníkov z 28 krajín (EÚ + USA, Afrika, Izrael). Popri odborných prednáškach s diskusiou sa rokovalo v 10 pracovných skupinách: Google, Amazon and Iibraries, Social tagging/indexing (User participation), Blogs, Wikis..., Resource delivery, Library 2.0: what is in a name?, A prototype of a Digital Library Management System, Preservation of digital content, Quality Search and Result through Subject Search Engines, E-learning and its effects on Iibraries a Open-source software: pros and cons. Sprievodnou akciou bola prehliadka katalánskej národnej knižnice. Konferenciu otvorili krátkym príhovorom Paula Goossens (President of ELAG) a Lluis Anglada (Director of the Consorci de Biblioteques Universitáries de Catalunya), v ktorom zdôraznili, že téma Library 2.0 dominuje súčasnej epoche rozvoja knižničných systémov vo svete. Vznikajú nové informačné nástroje a objekty (blogy, wikipédie, folksonómie), ktoré stavajú pred knižnice nové úlohy. Hlavnými črtami novej generácie knižníc je globalizácia informačných služieb, celosvetová integrácia vedeckého informačného obsahu a interaktívna účasť na tvorbe informačného obsahu. Remedios Melero (Instituto de Agro-química y Tecnología de Alimentos, Valencia) prezentoval v príspevku Inštitucionálne repozity s otvoreným prístupom analytický prehľad modelov, nástrojov a tematického zamerania lokálne spravovaných digitálnych knižníc v Španielsku. Berlínsku deklaráciu ratifikovalo 21 španielskych inštitúcií. V medzinárodných registroch Registry of Open Access Repositories (ROAR) a v adresári Directory of Open Access Directories (OpenDOAR) sa nachádza 38 španielskych záznamov, čo predstavuje sotva 2 % z jestvujúcich. Najstarším španielskym repozitom je Tesis Doctorals en Xarxa, k najzaujímavejším (pre nás) patria Memoria Digital de Catalunya, Bibliotheca virtual de prensa historica alebo Memoria digital de Canarias. Lluis Anglada (Director of the Consorci de Biblioteques Universitáries de Catalunya) uviedol v príspevku 25 rokov automatizácie knižníc v Katalánsku historický prehľad etáp a aktivít v oblasti implementácie knižničných systémov, počnúc lokálnymi vlastnými aplikáciami v 80. rokoch 20. storočia cez dodávané integrované knižničné systémy až po nedávne rozhodnutie o nákupe konzorciálneho knižničného systému. Ako míľniky rozvoja uviedol vytvorenie súborného katalógu (1996), nasadenie systému Virtua (1999) a po šiestich rokoch výber nového konzorciálneho knižničného systému Corinthian, rozšíreného o komponenty SFX a Metalib (2005). Konzorcium tvorí národná knižnica, 8 univerzitných a 2 siete verejných knižníc. Maja Žumer (University of Ljubljana) v prednáške Amazon – doplnok alebo konkurencia knižníc? položila otázku, či sú knižnice ešte stále považované za primárny zdroj informácií. Poukázala na skutočnosť, že používatelia čoraz viac považujú knižničný OPAC za príliš komplikovaný a obsahovo nezaujímavý a primárny prieskum prameňov začínajú cez Google, Amazon a iné, používateľsky príjemnejšie a informačne komplexnejšie systémy. Autorka odporúča SWOT analýzu súčasných aplikácií a následnú inováciu knižničných systémov, ktoré by sa mali inšpirovať čoraz úspešnejšími poskytovateľmi internetových služieb. Jenifer Gatenby (OCLC PICA, Leiden) v prednáške Prístup ku knižničným materiálom cez Google a iné webové vyhľadávače potvrdila skutočnosť, že súčasný používateľ používa aj na vyhľadávanie knižničných dokumentov prednostne služby Google, MSN, Yahoo a ďalších poskytovateľov podobných webových služieb. Medzi najnavštevovanejšie sídla patria YouTube (4), Wikipedia (10), Flickr (42). Preto je dôležité otvoriť knižničné katalógy na automatickú indexáciu (OpenURL, export pre Google) alebo stať sa súčasťou globálnych súborných katalógov (OpenWorldCat, OCLC). (OCLC má v tomto smere záujem o spoluprácu aj so Slovenskom. – Pozn. aut.). Herbert Van de Sompel (Los Alamos National Laboratory, Research Library) v príspevku OAI – opakované využívanie a výmena objektov – posun interoperability od metaúdajov k prameňom vysvetlil základy nového prístupu k mapovaniu elektronických informačných prameňov. OAI-ORE ako komplement OAI-PMH je nástrojom na spracovanie komplexných elektronických dokumentov. Slúži na opis štruktúry digitálneho objektu až na úroveň komponentu, je mapou (schémou), ktorú možno strojovo interpretovať. Zatiaľ čo OAI-PMH sa zameriava na repozity a metaúdaje, OAI-ORE na objekty a pramene [http://www.openarchives.org/ore]. Ellen Royneberg (BIBSYS, Trondheim) prezentovala v príspevku Elektronické publikovanie a inštitucionálne archívy: používanie open-source softvéru (Electronic publishing and institutional archives: utilising open-source software) projekt 30 nórskych univerzitných a vedeckých knižníc zameraný na tvorbu inštitucionálnych archívov (Pepia). Po zhodnotení dostupných nástrojov (D-Space, EPrints, Fedora, LOCKSS, Diva) sa na účely projektu upravil systém D-Space, ktorý sa prepojil so systémom BIBSYS. Sue McKnight (Nottingham Trent University) prezentovala Víziu manažmentu poznatkov a informácií. Zmena industriálnej spoločnosti na informačnú rozširuje priestor pôsobnosti knihovníkov a informačných pracovníkov, ale zároveň vyžaduje rozšírenie ich obzoru smerom k manažmentu poznatkov a manažmentu informácií. Klasická katalogizácia a správa fondov je konfrontovaná novými informačnými procesmi s výrazným vplyvom okolia (sociálne siete, blogy, wikipédie). Nesmie sa zabúdať na rozvoj informačnej gramotnosti používateľov. Vittore Casarosa (ISTI-CNR, Pisa, Italy) prezentoval v príspevku DELOS – referenčný model pre digitálne knižnice výsledky rovnomenného európskeho projektu zameraného na koordináciu rozvoja “excelentnej siete digitálnych knižníc”. Do rámca DELOS patria Manifest digitálnych knižníc, Referenčný model digitálnych knižníc, Referenčné architektúry digitálnych knižníc, Implementácia digitálnych knižníc. Základnými atribútmi digitálnej knižnice sú obsah, používateľ, funkčnosť, kvalita, bezpečnosť, politika a architektúra. Pracovné skupiny ELAG2007 Program výročnej konferencie ELAG sa prelína s pracovnými seminármi – workshopmi (WS) expertných skupín, ktoré sa venujú vytypovaným aktuálnym problémom z oblasti “automatizácie” knižníc. Toho roku sa rokovalo v desiatich WS: WS 1. Google, Amazon and Libraries Správy z workshopov sa v skrátenej podobe prezentovali v záverečnom programovom bloku. Materiály z konferencie a pracovných skupín, prezentácie, abstrakty prednášok a závery konferencie ELAG 2OO7: Library 2. sú prístupné na adrese http://elag2007.upf.edu.
In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2007, č. 02 [cit. 2007-15-06]. |
