V Salzburgu o digitalizácii európskeho kultúrneho dedičstva
Medzinárodná konferencia Konferencia sa konala v kontexte dvoch strategických aktivít: iniciatívy Európskej komisie (EK) i2010 – Stratégia na podporu Európskej informačnej spoločnosti a implementácie Dynamického akčného plánu (DAP) na koordináciu digitalizácie kultúrneho a vedeckého obsahu. Stratégia i2010 načrtáva víziu spoločného európskeho informačného priestoru s dôrazom na sektor kultúrneho a vedeckého dedičstva. DAP, ktorý nadväzuje na Lundskú iniciatívu, stanovuje hlavné úlohy a podporuje konkrétne aktivity vedúce k naplneniu vízie integrovaného Európskeho informačného priestoru kultúrneho dedičstva. DAP definuje štyri oblasti aktivít:
ktoré nadväzujú na zámery formulované v tzv. Lundských princípoch (The Lund Principles) roku 2001:
Rakúski organizátori položili dôraz na problematiku dlhodobého sprístupňovania kultúrnych a vedeckých digitálnych informačných prameňov (DIP). Aktívna ochrana digitálnej kultúrnej pamäte predstavuje súbor aktivít zameraných na získavanie, konvertovanie, prepájanie a komunikáciu DIP. Konferencia bola určená pre predstaviteľov regionálnych, národných a medzinárodných kultúrnych pamäťových inštitúcií, lobistov a združenia, delegátov NRG, členov medzinárodných a národných výskumných spoločenstiev, podnikateľov a dodávateľov multimediálnych technológií, predstaviteľov EK, politikov a zástupcov tlače. V rámci stratégie i2010 EK formuluje zámer na vybudovanie európskej digitálnej knižnice (European Digital Library – EDL) ako jeden z hlavných projektov zameraných na rozvoj európskej znalostnej spoločnosti. Prvá sekcia konferencie, ktorú moderoval Hans Petchar (BMBWK, AT), sa zamerala na strategické ciele a konkrétne kroky vedúce k realizácii EDL v kontexte prierezovej a participačnej európskej kultúrnej politiky. Konferenciu otvorili a účastníkov privítali v mene predsedajúcej krajiny a hostiteľského mesta Armin Mahr (Spolkové ministerstvo pre vzdelávanie, vedu a kultúru – BMBWK, AT) a Michael Neureiter (Parlament Salzburg, AT), ktorý poukázal na význam virtuálneho sprístupňovania kultúrneho dedičstva v kontexte priebežného multikultúrneho dialógu. Príspevkom k EDL je podľa neho aj integrovaná distribuovaná sieť 250 rakúskych verejných knižníc [http://www.bibliotheken.at]. Brigitte Böck (GR pre kultúru, BMBWK, AT) poukázala na ekonomickú a obsahovú náročnosť technologických riešení na uchovanie kultúrneho dedičstva a zdôraznila tri zásadné otázky, ktoré si treba vopred položiť: komu budú výsledky slúžiť, ktorým smerom sa treba zamerať a aké sú odhadované náklady riešenia. Treba uprednostniť riešenia, ktoré budú slúžiť všetkým a ktoré budú reflektovať kultúrnu rozmanitosť a mnohorakosť. Horst Forster (EK, DG Information Society, Directorate eContent, LU) v príspevku i2010 Digitálne knižnice: Budovanie spoločného kultúrneho priestoru predstavil víziu EK o sprístupnení európskeho kultúrneho dedičstva pre všetkých. V roku 2006 sa majú v rámci projektu EDL sprístupniť katalógy 25 národných knižníc, v roku 2008 má byť zabezpečený multilingválny prístup k 2+ miliónom a v roku 2010 k 6+ miliónom digitálnym objektom. Dôraz sa pritom kladie na bezprostredné dosahovanie výsledkov vo všetkých základných oblastiach, ktorými sú digitalizácia, online sprístupňovanie a digitálne uchovávanie. Osobitne náročným problémom je zabezpečenie ochrany autorských práv a tiež trvalé zabezpečenie dostupnosti digitálneho obsahu. Horst Forster ďalej prezentoval prehľad schválených projektov v rámci 6. rámcového programu výskumu EÚ (TEL, MICHAEL, BRICKS, Minerva, DELOS a i.), upozornil na hlavnú tému 2. výzvy programu eContent Plus, ktorou je interoperabilita medzi rôznymi typmi kultúrnych inštitúcií naprieč Európou. Pozval účastníkov na informačný deň (28. júna 2006, LU). Jean-Noël Jeanneney (prezident BNF, FR) v príspevku Digitálna knižnica a Európa priblížil kultúrne a politické východiská, ktoré viedli k iniciatíve i2010. Chápe ju ako symetrickú aktivitu voči programu GooglePrint, zameranú však najmä na zachovanie mimoriadne rozmanitého európskeho kultúrneho dedičstva. Kultúra vyžaduje dôslednú organizáciu poznatkov, ich kritické hodnotenie a starostlivý výber, ako aj legitímne práva autorov. Vzhľadom na rozsah prameňov je nevyhnutná spolupráca, strata rýchlosti postupu by sa rovnala prehre v tejto „kultúrnej súťaži“. Rüdiger Wischenbart (Content and Consulting, AT) v príspevku Poznatky a ich cena ilustroval na príklade prekladovej literatúry výraznú asymetriu v toku poznatkov medzi jednotlivými európskymi jazykmi a upozornil na potrebu podpory prezentácie menších a menšinových kultúr, ktoré v úhrne vytvárajú 50 % objemu. Konferencia ďalej pokračovala v dvoch paralelných programových sekciách. Druhá sekcia Zber a konverzia sa venovala problematike spracovania enormného a stále narastajúceho objemu analógového a digitálneho materiálu, ktoré nadobúda črty priemyselného procesu. Odznelo 5 prednášok, v ktorých sa autori pokúsili odpovedať na otázky:
Daniel Teruggi GRM (Groupe de Recherches Musicales, Institut National de l’Audiovisuel, FR) v príspevku Uchovávanie, digitalizácia a migrácia – Čo bude ďalej? poukázal na komplexnosť procesov správy a sprístupňovania digitálnych materiálov a potrebu definovania štandardných postupov a stratégií. Julien Masanes (European Archive, NL) prezentoval v prednáške Web archivácia: Nová výzva na uchovávanie európskeho kultúrneho dedičstva projekt európskeho Web-archívu, poukázal na technologickú a ekonomickú náročnosť a ponúkol kapacity a pomoc pri zabezpečovaní archivácie národných domén formou externej služby (outsourcing). Gerald Theimer (Austrian State Archive, AT) a Alexander Hecht (Austrian Broadcasting Corporation ORF, AT) v príspevku Digitálne sny a reality – rozsiahle archívy na prahu digitálneho tisícročia prezentovali rakúsky projekt rozhlasového archívu. Birte Christensen-Dalsgaard (The State and University Library, Arhus, DK) poskytla v príspevku Digitálne kultúrne dedičstvo – Dánsky príklad prehľad projektov a iniciatív v danej oblasti. Edwin van HuisNederlands (Instituut voor Beeld en Geluid, NL) prezentoval v príspevku Archív „komora zázrakov“ niektoré projekty digitalizácie z oblasti archívnych fondov. Tretia sekcia Spájanie (Connecting) sa zamerala na problematiku prepájania objektov, zbierok, ale aj spájania inštitúcií a ľudí. Na tvorbe európskeho digitálneho priestoru sa podieľa množstvo rôznych inštitúcií. Objekty a zbierky sa väčšinou prezentujú samostatne a iba v ojedinelých prípadoch sú prepojené. Web pritom ponúka nástroje na realizáciu vízie spoločného európskeho digitálneho priestoru. Predpokladom je uvedomenie, že sieťové technológie vo svojej podstate vyžadujú a podporujú spoluprácu a koordináciu. Spájanie kultúrnych a vedeckých DIP neznamená iba integráciu údajov a technológií, ale vedie k spájaniu a integrácii ľudí, inštitúcií, sektorov a kultúr. Zdá sa, že kľúčovým problémom realizácie spoločného európskeho digitálneho priestoru bude skôr jeho organizačné ako technologické zabezpečenie. Sekciu moderoval Alexander Wahler (NIWA Web Solutions, AT), piati prednášatelia sa sústredili najmä na tieto otázky:
Hamish Cunningham (University of Sheffield, UK) v príspevku Anotačné továrne na prepojenú digitálnu kultúru prezentoval metodológiu automatickej anotácie a implementáciu systému GATE (General Architecture for Text Engineering) na výber, anotáciu a dolovanie (mining) informácií, realizovanú v rámci projektu Presto Space. Atanos Kiryakov (Ontotext Lab, Sirma Group, BG) v príspevku Rozsiahla sémantická anotácia a výkonné sémantické repozitáre prezentoval projekt sémantickej bázy údajov OWLIM a formuloval nasledujúce závery: repozity zalo#žené na štruktúrach RDF sú novým typom báz údajov, perspektívne informačné systémy budú založené na kombinácii modelov a pravidiel textovo orientovaného prieskumu, transakcií a strojového rozpoznávania, prirodzený text je tiež jednou z foriem reprezentácie znalostí. Eero Hyvönen (Helsinki University of Technology, FI) predstavil v prednáške Budovanie sémantickej kultúrnej infraštruktúry pre Web dva projekty integrácie kultúrnych informácií založené na sémantickej interoperabilite: Museum Finland (fínske múzeá na sémantickom webe), a CultureSampo (fínska kultúra na sémantickom webe). Základnými komponentmi oboch portálov sú spoločne vytvárané a využívané ontológie, ontologické služby a štandardy na zabezpečenie interoperability. Cieľom projektu Museum Finland je integrovaný prístup k distribuovaným zbierkam, inteligentné služby pre koncových používateľov (konceptuálny prieskum, sémanticky prepojený obsah) a jednoduchý spôsob publikovania obsahu na sémantickom webe. Ross King (ARC Seibersdorf Research, AT) informoval v príspevku BRICKS – Prepájanie kultúrneho obsahu prostredníctvom architektúry distribuovaných služieb o stave riešenia projektu zameraného na vytvorenie súboru voľne dostupných nástrojov na tvorbu digitálnych knižníc, webových aplikácií a automatizácie pracovných postupov na manažment DIP. Rainer Hubert & Hermann Lewetz (Österreichische Mediathek, AT) prezentovali projekt rakúskeho audioarchívu Digitalizácia Audio: Virtuálna expedícia do rakúskeho audioarchívu „Mediathek“. Štvrtá sekcia Komunikácia a spolupráca (Communicating and collaborating), ktorú moderoval Werner Haas (Joanneum Research, AT), sa zamerala na problémy komunikácie kultúrneho obsahu v rámci európskeho spoločenstva, charakterizované nasledujúcimi otázkami:
Pri prehľadávaní kultúrnych a vedeckých prameňov na webe sa vyskytujú prekážky najrôznejšej povahy: problémy prístupnosti a použiteľnosti prameňov (návrh rozhrania, prístup pre znevýhodnených používateľov...), technologické problémy (nevhodné zariadenia, šírka pásma...), finančné ťažkosti (voľné alebo platené služby...), jazykové problémy (pramene sú v rôznych jazykoch), legislatívne prostredie (otázky autorských práv, neziskové prostredie...). Navyše kultúrne prezentácie a informačné pramene sa budujú zväčša z pohľadu a na spôsob predstáv inštitúcií o tom, čo by malo a mohlo zaujímať občanov a spoločnosť ako celok. V súčasnosti však možno pozorovať paralelný vývoj v rámci dynamických spoločenstiev a individuálnych používateľov, ktorí tvoria a publikujú na webe obsah, ktorý je pre nich dôležitý. Susan Hazan (Digital Heritage, IL) sa v príspevku Web 2.0 – Blog, Wiki, Flickr a folksonómie – môže to múzeum všetko zvládnuť zamerala na nové formy publikovania a komunikácie v internete. Pre nástroje Web 2.0 je charakteristická decentralizácia autority, cezhraničná spolupráca a sociálna komunikácia. Autorka uvádza príklady a odporúča zvládnutie týchto nových technológií na prospech pamäťových inštitúcií. Otmar Moritsch (Technisches Museum Wien, AT) v príspevku Virtuálne médiá, svety poukazuje na možnosti nových médií a interaktívnych multimédií, ktoré významne obohacujú klasickú prezentáciu a môžu jej konkurovať. Prezentuje novú koncepciu digitálneho výstavného priestoru v technickom múzeu (medien.welten), ktorá sa skladá zo štyroch funkčných modulov na virtuálnu prezentáciu fyzických objektov (medien.rundgang), virtuálne rozšírenie fyzických výstav (medien.geschichten), rozšírenie interaktívnych možností (medien.werkstatt) a na distribúciu digitálneho obsahu (medien.album). Hans Petschar (Austrian National Library, AT) v prednáške Európska knižnica: Od vízie k realite – a znovu späť priblížil organizačnú štruktúru, koncepcie a program pracovnej skupiny pre tvorbu digitálnej knižnice konferencie riaditeľov národných knižníc (CENL), ktorá ponúka prostredníctvom konzorcia TEL kooperatívny model na vybudovanie virtuálnej knižnice všetkých národných knižníc členských štátov Rady Európy [www.theeuropeanlibrary.org]. Patrick Peiffer (Creative Commons, LU) informoval v príspevku Licencie Creative Commons o novom prístupe k autorským právam v oblasti DIP formou tzv. licencií Creative Commons. CC – licencie sa stávajú globálnym štandardom publikovania na webe (od začiatku roku 2006 sa licencovalo viac než 50 miliónov objektov). Franz Kelnreiter & Ulrich Leisinger (Internationale Stiftung Mozarteum Salzburg, AT) informovali v príspevku Vydanie Digitálny Mozart: od digitalizovaných údajov k digitálnemu vydaniu o príprave komplexného vydania dokumentácie a diela (noty, kritiky...) určeného na voľné sprístupnenie prostredníctvom internetu. Piata sekcia sa venovala téme Ochrana kultúrneho dedičstva – dlhodobé uchovávanie (Preserving our Cultural Heritage Long-term preservation). DIP nemajú trvalý charakter, sú skôr nestále, nestabilné najmä z dôvodu priebežného vývoja technológií. Súčasné metódy a stratégie uchovávania problém zatiaľ iba odsúvajú a neposkytujú dlhodobé riešenie. Žiaduca je zmena prístupu a úplne nové metódy na trvalé uchovávanie a archiváciu DIP. Nastoľujú sa nasledujúce otázky:
Sekciu moderoval Max Kaiser (Austrian National Library, AT). Kevin Ashley (University of London Computer Centre, UK) poskytol prehľad v prednáške Problémy digitálneho uchovávania: Prehľad aktuálnych tém výskumu v oblasti správy DIP a poukázal na problémy, ktorých príčinami sú často nedostatočná infraštruktúra alebo neuspokojivé know-how. Andreas Rauber (Technical University Vienna, AT) prezentoval Laboratórium digitálneho uchovávania DELOS, ktoré sa v rámci projektu DELOS využíva na overovanie nových pracovných postupov a nástrojov na správu DIP. Richard Wright (BBC, UK) priblížil v prednáške Digitálna archivácia audiovizuálnych médií pokročilú implementáciu verejne prístupného digitálneho archívu BBC. Dieter Daniels (Ludwig Boltzmann Institut Media. Art. Research, AT) v príspevku Mediálne umenie ako názorný príklad digitálneho kultúrneho dedičstva priblížil tri výskumné línie inštitútu: vedecký opis mediálnych umeleckých diel v historickom kontexte, uchovávanie, dokumentácia a sprístupňovanie mediálnych umeleckých diel a vývoj počítačových nástrojov na spracovanie a využívanie týchto diel v kulturologických súvislostiach. John A. Kunze (Californian Digital Library, USA) v príspevku Smerom ku kultúre digitálneho uchovávania uviedol, že technické, sociálne, politické a organizačné problémy bránia častokrát prijatie spoločných cieľov, pričom úspešné uchovávanie DIP nemôže zabezpečiť iba jediná organizácia, ale viaceré. Skúsenosti z praxe naznačujú cestu k novej kultúre uchovávania DIP, založenej na konzorciálnom prístupe a spoľahlivých archívoch. Tieto konzorciá uchovávajú DIP vo viacerých inštanciách, platí zásada najmenej dve kópie, na dvoch miestach a s dvoma rozdielnymi technológiami. Christian Recht (Austrian National Library, AT) v príspevku Digitálne médiá a povinný výtlačok: Problémy a možné metódy riešenia poskytol prehľad platnej európskej legislatívy a legislatívnych aktivít zameraných na povinný výtlačok DIP. Šiesta sekcia, ktorú moderovala Andrea Mulrenin (Salzburg Research, AT), pokračovala prednáškami na tému Ochrana kultúrneho dedičstva – dlhodobé uchovávanie a vyústila do záveru konferencie. Günter Mühlberger (University Library Innsbruck, AT) prezentoval v príspevku Digitálne uchovávanie v európskych knižniciach: podrobný prieskum výsledky rozsiahleho prieskumu. Rudolf Gschwind (University of Basel, CH) priblížil v prednáške Digitálna archivácia – stratégie a vízie švajčiarske projekty a aktivity v oblasti digitálnych knižníc. Namir Anani (Canadian Heritage Information Network, CA) zdôraznil v úvode prednášky Trvalo udržateľné e-dedičstvo pre poznatkovú spoločnosť skutočnosť, že väčšia časť svetových poznatkov sa dnes publikuje a vyvíja v digitálnej forme. Zabezpečenie trvalého prístupu k týmto prameňom vidí v medzinárodnej a medziinštitucionálnej spolupráci, zameranej najmä na identifikáciu potrebných kapacít a technických vlastností, hľadanie riešení na zamedzenie rýchleho zastarávania technológií, interoperabilitu a štandardy, vyváženie práv autorov a záujmu používateľov na univerzálny prístup, ekonomicky prijateľné modely na tvorbu, prezentáciu a manažment DIP a napokon na stratégie prudko narastajúceho objemu digitálneho obsahu. Seamus Ross (HATII, University of Glasgow, UK) zhrnul v príspevku Prepájanie a komunikácia nášho digitálneho dedičstva s budúcnosťou závery konferencie, ktorú oficiálne ukončil Reinhold Hohengartner (predstaviteľ Spolkového ministerstva školstva, vedy a kultúry – BMBWK, AT). 10. stretnutie skupiny národných predstaviteľov NRG Skupina národných predstaviteľov NRG je medzinárodným koordinačným a poradným orgánom ústredných orgánov a inštitúcií s celoštátnou a regionálnou pôsobnosťou v oblasti ochrany a sprístupňovania kultúrneho dedičstva so zvláštnym zreteľom na uplatnenie nových informačných technológií v oblasti kultúry. Jej činnosť koordinuje a zasadnutie zvoláva príslušná predsednícka krajina EÚ v šesťmesačnom cykle (1. – 6. 2006 Rakúsko, 7. – 12. 2006 Fínsko, 1. 6. 2007 Nemecko). Pravidelné stretnutie otvoril a viedol predstaviteľ predsedajúcej krajiny Marius Armin Mahr (BMBWK, AT). Agendu zabezpečovalo rakúske spolkové ministerstvo. V úvode sa v stručnosti charakterizovali hlavné ciele agendy počas rakúskeho predsedníctva. David Dawson (UK) informoval o operatívnych úlohách a príprave nových projektov, Antonela Fresa (IT) informovala o pripravovanej webovej stránke NRG a Minna Karvonen (FI) o budúcej spolupráci a deľbe zodpovednosti. Christophe Dessaux (FR) Stefanos Kollias (GR), Rossella Caffo (IT), Borje Justrell (SE) a David Dawson, (UK) informovali o zámeroch pracovných skupín na implementáciu DAP a požiadali o nomináciu expertov. Rokovanie pokračovalo diskusiou o iniciatíve EÚ i2010 digitálne knižnice. Marius Snyders (EK) predstavil Víziu Európskej komisie – aktivity, expertné skupiny, Hans Petchar (AT) presviedčal o správnosti zverenia tejto iniciatívy združeniu CENL a loboval v prospech národných knižníc, Armin Mahr (BMBWK, AT) navrhol pravidelne štruktúrovaný dialóg s komisiou na zabezpečenie expertnej účasti NRG na formulácii programov a realizácii diskutovanej iniciatívy. Nasledovala diskusia na témy i2010 strategická úloha pre NRG a Spolupráca NRG a EC, z ktorej vyznel záujem na proporciálnom zapojení všetkých typov pamäťových inštitúcií. V závere porady expertov sa predstavili dve nové publikácie NRG Cost Reduction (Znižovanie nákladov digitalizácie) a Multilingualism.
V závere zasadnutia sa predstavili koordinátori agendy budúcich predsedajúcich krajín (Fínsko, Nemecko). Armin Mahr (BMBWK, AT) uzatvoril rokovanie NRG so želaním, aby sa skupina opäť stretla v Helsinkách a aby sa podarilo naplniť odporúčania a závery NRG v Salzburgu. Všetky prezentácie a materiály z konferencie Expedícia k európskemu digitálnemu kultúrnemu dedičstvu. Zber, spájanie a konzervovanie? (An Expedition to European Digital Cultural Heritage Collecting, Connecting – and Conserving?) sú prístupné na adrese www.kulturleben.at/DHC2006. Všetky dokumenty projektu MINERVA, správy zo stretnutia predstaviteľov a prezentácie z konferencie sú prístupné a publikované na stránkach webového sídla www.minervaeurope.org.
Ing. Alojz Androvič, CSc. (alojz.androvic@ulib.sk)
In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2006, č. 03 [cit. 2006-09-11]. |
