O novom pohľade na bibliografický záznam alebo o FRBR (s dôrazom na vecný popis)

Functional Requirements for Bibliografic Records [1] – Funkčné požiadavky na bibliografický záznam – materiál pripravený v roku 1998 sekciou IFLA pre katalogizáciu. Tento materiál si získava v poslednom čase čoraz väčšiu pozornosť knihovníckej verejnosti a stáva sa súčasťou knižnično-informačných systémov, ktoré nám ponúkajú “katalogizáciu vo FRBR” (napr. VTLS).

V roku 1990 sa účastníci tzv. Štockholmského seminára (Stockholm Seminar on Bibliographic Records) zaoberali ekonomickou realitou knižníc a potrebou zníženia nákladov na katalogizáciu. Uvedomovali si ďalej význam rastu používateľských potrieb dotýkajúcich sa rôznych druhov dokumentov a efektívneho uspokojovania týchto potrieb. Dospeli k záveru, že stále narastajúci význam kooperatívnej (“zdieľanej”) katalogizácie su vyžaduje dohodnutý štandard. Výsledkom týchto úvah bola štúdia FRBR.

FRBR definuje funkcie bibliografického záznamu vytváraného pre rôzne druhy dokumentov, pre rôzne spôsoby využitia a pre rôzne používateľské potreby. Súčasne odporúča základnú úroveň funkčnosti a požiadavky na základné údaje pre záznamy vytvorené národnými bibliografickými agentúrami. Cieľom materiálu je vytvoriť rámec, ktorý by umožňoval jasné, presne stanovené a jednotné chápanie toho, čo je predmetom poskytovanej informácie v bibliografickom zázname a čo sa očakáva od záznamu, aby vyhovoval používateľským potrebám. Materiál predstavuje koncepčný model, v ktorom sú analyzované vzťahy entít; identifikuje vlastnosti či atribúty spojené s každou entitou a väzby/vzťahy medzi entitami, ktoré sú najdôležitejšie pre formuláciu rešeršnej požiadavky, pre interpretáciu odpovedí na vyhľadávanie a pre navigáciu v univerze entít popisovaných v bibliografických, resp. katalogizačných záznamoch.

FRBR zavádza štvorúrovňový popis, ktorý umožňuje integrovať elektronické zdroje medzi tradičné dokumenty. Vďaka orientácii na dielo a jeho vyjadrenie, teda na obsah dokumentu a nie na fyzický nosič, znamená značný prielom v katalogizácii. Jeho aplikácia prispeje k lepšej funkčnosti vyhľadávania i k ľahšej a jednoznačnejšej výmene záznamov.

V súčasnosti už pomáha štúdia FRBR pri aktualizácii niektorých odporúčaní ISBD, katalogizačných pravidiel a formátov typu MARC. Na jej základe bol tiež schválený základný záznam pre národnú bibliografiu. Vďaka FRBR vznikajú projekty, ktorých cieľom je zlepšenie dizajnu bibliografických databáz, experimentuje sa s databázami používajúcimi model FRBR pre tvorbu záznamov bez väzby na formáty MARC.

Funkčné požiadavky na bibliografické záznamy sú definované vo vzťahu k nasledujúcim používateľským záujmom podľa základných spôsobov využitia dát [2]:

  •  nájsť entitu, ktorá korešponduje s vyhľadávacími kritériami stanovenými používateľom:

- nájsť určitú entitu;
- nájsť sadu entít reprezentujúcich:

- všetky dokumenty patriace k rovnakému dielu,
- všetky dokumenty patriace k rovnakému vydaniu,
- všetky dokumenty od určitého autora,

- všetky dokumenty o určitom predmete,

- všetky dokumenty podľa daného kritéria;

  • identifikovať entitu (potvrdiť, že popísaná entita korešponduje s nájdenou entitou, alebo rozlíšiť medzi dvoma a viac entitami s podobnými charakteristikami, určiť entitu);
  • vybrať entitu, ktorá zodpovedá používateľským potrebám (t. j. vybrať entitu, ktorá korešponduje s používateľskou požiadavkou, s rešpektom k obsahu, fyzickému formátu, alebo odmietnuť entitu pre nevhodnosť);
  • získať prístup k popísanej entite (t. j. získať entitu kúpou, výpožičkou a pod., alebo získať prístup k entite elektronicky online pripojením k vzdialenému počítaču – navigácia v databáze na základe väzieb/vzťahov medzi entitami.

Entity sú rozdelené do troch skupín. Medzi entitami sú definované vzťahy/väzby. Každá z entít je asociovaná atribútmi (charakteristikami).

Atribúty entít slúžia ako prostriedky, ktorými používatelia formulujú rešeršné požiadavky a interpretujú odozvy, keď hľadajú informácie o jednotlivých entitách. Atribúty je možné rozdeliť do dvoch širších kategórií:

  •  atribúty, ktoré sú v entitách obsiahnuté,
  •  atribúty, ktoré sú entitám prideľované zvonka (napr.: autority),

Štúdia FRBR rozlišuje dve úrovne bibliografických vzťahov väzieb medzi entitami:

  • vysoká úroveň (high level) alebo tiež všeobecná úroveň (generalized level),
  • nižšia úroveň.

Zameriame sa na entity 3. skupiny, ktorá obsahuje doplnkovú sadu entít, ktoré slúžia ako predmet intelektuálneho alebo umeleckého diela. Skupina zahŕňa pojem (predstava alebo myšlienka), objekt (hmotný predmet), miesto (lokácia) a akcia (činnosť alebo udalosť); (concept, object, place, event). Dielo môže mať ako svoj predmet jeden alebo viac pojmov, objektov, akcií a/alebo miest. Obrátene, pojem, objekt, akcia a/alebo miesto môže byť predmetom jedného alebo viacerých diel. Dielo môže mať ako svoj predmet jedno alebo viac diel, vyjadrení, prevedení, jednotiek (entity prvej skupiny), osôb a/alebo korporácií (entity druhej skupiny).

Entít je spolu 10. Siedmou entitou v poradí a prvou entitou 3. skupiny je pojem: abstraktná predstava alebo myšlienka. Entita definovaná ako pojem zahŕňa značný rozsah abstrakcií, ktoré môžu byť predmetom diela: oblasti vedných disciplín, odborov, myšlienkových smerov (filozofia, náboženstvo, politické ideológie atď.), teórií, procesov, metód, prax atď. Pojem môže byť vo svojej podstate široký, alebo môže byť definovaný úzko a presne.

Na účely FRBR sa za entity považujú len tie pojmy, ktoré sú predmetom diela. Definícia entity pojem nám umožňuje pomenovať a určiť pojem jednotne, nezávisle od toho, či sa meno tohto pojmu v určitom vyjadrení alebo vyhotovení diela vyskytuje a v akej forme. Definícia pojmu ako entity nám umožňuje tiež odvodiť vzťahy medzi dielom a pojmom, ktorý je predmetom diela.

Logické atribúty pojmu definované FRBR sú nasledujúce: termín pre pojem je slovo, slovné spojenie alebo skupina znakov pre pomenovanie alebo označenie pojmu (napr. ekonómia, existencializmus, rádioaktivita a i.). Pojem môže byť označený viac než jedným termínom alebo viac než jednou formou termínu. Bibliografická agentúra obvykle zvolí jeden z týchto termínov za unifikované záhlavie (odporúčaný termín) na účely jednotného pomenovania a odkazovania tohto pojmu. Iné termíny alebo formy termínov sa môžu považovať za viariantné termíny pre tento pojem.

Entity vo všetkých troch skupinách sú spojené s entitou diela vecným vzťahom. Vzťah určuje (“má ako predmet”), že ktorákoľvek entita v modele, vrátane samotného diela, môže byť predmetom diela. Inými slovami, vzťah udáva, že dielo môže hovoriť o pojme, objekte, udalosti alebo mieste; môže hovoriť o osobe alebo korporácii; môže hovoriť o vyjadrení, vyhotovení alebo jednotke; môže hovoriť o inom diele. Logické spojenie medzi dielom a súvisiacou entitou predmetu slúži jednak ako východisko na určenie predmetu určitého diela, jednak na zaistenie väzby všetkých relevantných diel k tomuto predmetu.

Funkčné požiadavky na bibliografický záznam sú usporiadané do dvoch všeobecných skupín: popisné prvky a organizačné prvky. Tieto dve skupiny údajov tvoria základnú úroveň záznamu pre národnú bibliografiu odporúčanú FRBR. Predmetové heslá a klasifikačné znaky ako záhlavie pre hlavnú tému diela (diel) sú uvádzané ako organizačné prvky [3].

Dosah modelu FRBR na katalogizáciu spočíva [2]: súčasný katalóg sa skladá (zjednodušene povedané) z bibliografických záznamov a autoritatívnych záznamov. Autoritatívne záznamy zaručujú previazanie katalogizačných záznamov, zabezpečujú systém odkazových prostriedkov. Autoritatívne záznamy sú z hľadiska funkčnosti katalógu vari dôležitejšie než bibliografické záznamy. Vďaka nim je používateľ navigovaný. Katalogizátor by sa pri svojej práci mal skôr zamerať na autoritatívne záznamy než na bibliografické. Súčasné katalogizačné pravidlá teda kladú dôraz skôr na fyzický popis dokumentu. FRBR prináša zmenu v nazeraní na obsah práce katalogizátora (dôraz na obsah diela, nie na fyzický popis) a v tom spočíva jeho novosť. Známe katalogizačné prostriedky, ktorými je možné sa k modelu aspoň priblížiť, sa v katalogizačnej praxi nie veľmi využívajú. Sú nimi unifikované názvy a autoritatívne záznamy bohaté na odkazy.

Štúdia priniesla novú terminológiu, proces katalogizácie bol teoretizovaný, katalóg je prvýkrát chápaný v rovine digitálneho prostriedku organizovaného v sieťovej štruktúre a nie je chápaný ako elektronický hybrid lineárneho lístkového katalógu. FRBR nás zbavuje predstavy samostatne existujúceho záznamu. Je nutné prepojenie záznamu, aby vznikla syndetická štruktúra katalógu (jednobunková rovina). Presnejšie je posudzovaná zodpovednosť pre každú entitu prvej skupiny, čo znamená zmenšenie dôležitosti rozdielu medzi primárnou a sekundárnou zodpovednosťou. Štúdia vyžaduje, aby každá entita bola individuálne identifikovaná a prepojená s inou entitou rovnakého alebo iného typu na špecifickej úrovni. Na pragmatickej úrovni umožňuje FRBR vývoj používateľsky ústretových nástrojov vyhľadávania a uľahčuje vyhľadávanie s uspokojivejším efektom v rovnakom čase.

Konkrétne termíny vecného popisu tvoria častokrát jediný jednotiaci prvok popisu dokumentu v heterogénnom prostredí internetu, pretože základný obsah (predmet) diela sa nemení s rôznorodou fyzickou formou nosiča (prevedenia diela) alebo s rôznym vyjadrením diela.

Katalogizácia je jedna zo základných činností knižnice, ktorej výsledkom je (o. i.) bibliografický záznam. Je to činnosť progresívna a moderná. To, že sa považuje často za rutinu, o ktorej nie je potrebné diskutovať, že sa často presúva do roviny pomocných knihovníckych prác, že zložité katalogizačné inštrukcie ovláda len skupinka zasvätených, je skôr alarmujúce než žiaduce. Katalogizácia je služba našim čitateľom. Katalóg, ktorý používateľa naviguje a dovedie ho k požadovanej informácii, je našou vizitkou [2]. Ku koncu 20. storočia dostala katalogizácia nový impulz k svojmu rozvoju práve v podobe štúdie FRBR.


Citovaná literatúra a použité zdroje:

1. Functional Requirements for Bibliographic Records (1998). IFLA Study group on the FRBR Approved by the Standing Committee of the IFLA Section on Cataloguing. IFLA-UBCIM. – Munchen, K. G. : Saur, 1998. Dostupné z: <http://www.ifla.org/VII/s13/frbr/frbr2.htm#5.2>

2. Drobíková, Barbora (2003): Nový model bibliografického univerza podle FRBR a česká katalogizační praxe. In Automatizace knihovnických procesů, 15.-16. květen, Liberec [online]. Výpočetní a informační centrum ČVUT, 2003, s. 104-111. Dostupné z: <http://platan.vc.cvut.cz/akp2003/sbornik/12_drobikova.pdf>.

3. IFLA (2002). Funkční požadavky na bibliografické záznamy : záverečná správa. IFLA Study Group on the Functional Requirements for Bibliographic Records. Preložila Ludmila Celbová. Praha : Národní knihovna ČR, 2002. Dostupné z: <http://webarchiv.nkp.cz//frbr.pdf>.

4. Patton, Glenn E. (1999): FRANAR : A Conceptual Model for Authority data. Dostupné z: <http://www.unifi.it/universita/biblioteche/ac/relazioni/patton_ita.pdf>.

5. Drobíková, Barbora (2002): Vývoj, směřování a trendy katalogizace za poslední čtyři roky: od FRBR až po revizi AACR2R v roce 2002. In Národní knihovna, roč. 12, č. 3, s. 153-167.

 

PhDr. Anna Peťová (anna.petova@snk.sk)
Slovenská národná knižnica, Martin

 

 

 


In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2005, č. 04 [cit. 2005-12-20]. Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib054/petova.htm>. ISSN 1336-0779.

ITlib. Informačné technológie a knižnice