Projekty a
rozvojové aktivity v knižniciach Čo to je vlastne projekt? Ako súvisí s rozvojovou aktivitou? Čo je a čo vlastne nie je rozvojová aktivita alebo projekt? Kedy je projekt rozvojovou aktivitou a kedy už nie? Mnohé otázky mi začnú víriť v hlave, keď sa tak nad tým zamyslím. Krásnu, ale ťažkú, ba priam dramaticky smutnú tému zvolila redakcia pre toto číslo. Každý projekt má, okrem predkladateľa, samozrejme, svojho patróna – džina, do ktorého pôsobnosti spadá. Projektový džin. Pozorne sleduje všetko, čo sa týka projektu jemu zverenému. Možno si ho udobríte, keď mu nejako pomôžete. Napríklad tak, že ho oslobodíte z uzavretej fľašky. Veď každý správny “gin” je najprv vo fľaške. Bolo by to dlhé rečnenie a ešte dlhšie písanie. Pokrok neustále napreduje, a teda niet sa čo čudovať, že aj knižnice sa snažia držať krok s technickými, ale aj inými novinkami. Týka sa to či už knižničných programov, hardvérového a softvérového vybavenia, zariadenia interiérov, budov, priestorov určených pre verejnosť, ale i kancelárií, skladov, všetko moderne vybavených, s klimatizáciou... Načo toľko fantazírovania? No azda by sa na Slovensku našli knižnice, ktoré si za posledné roky zlepšili svoju situáciu v tom, či onom, to nepopieram. Len, ako sa hovorí, niekoľko lastovičiek leto neurobí. A potom, za ten čas, čo knižnice a celá kultúra, chúďatko, niečo konečne rozbehli, ostatní pretrhli cieľovú pásku už niekoľkokrát, okúsiac slasť držiteľa vavrínového venca na stupni víťazov. “Netreba vyhrať, dôležité je zúčastniť sa,” počujem čísi hlas. Iste, lenže aj k tej účasti je niečo potrebné. A tak mostu, po ktorom sa snažíme priblížiť okolitému svetu, aby sme ruka v ruke spoločne, objektívne a nezaujato, celkom slobodne a demokraticky napĺňali naše poslanie, chýba ešte zopár pilierov. Veď všade okolo nás všetci inovujú, modernizujú, upravujú, vylepšujú, aktualizujú a neviem čo ešte a pritom mnohí vykrikujú, že nemajú peniaze, ale veselo míňajú ďalšie. Zatiaľ čo budovy a priestory mnohých úradov a právnických osôb sa za posledných pätnásť rokov už niekoľkokrát zmenili a vynovili, nemožno to povedať o knižniciach a iných kultúrnych inštitúciách, ktoré statočne udržiavajú to, čo im bolo pridelené do vienka kedysi v histórii. Každý dobrý nápad, myšlienka potrebujú finančné krytie. A tu je pes zakopaný. Knižnice zápasia s krytím mzdových a prevádzkových nákladov a na realizáciu projektov a rozvojových programov potrebujú ďalšie finančné prostriedky. Na zorganizovanie medzinárodnej konferencie na tému “Úloha a poslanie verejných knižníc z hľadiska vyžívania moderných elektronických a intermediálnych prostriedkov” síce grant zo štrukturálnych fondov dostanem, ale neviem, z čoho zaplatíme výmenu takmer štyridsaťročného knižničného nábytku v knižnici a správcu siete, keď jeho nástupný plat sa pomaly rovná platu riaditeľa našej knižnice. Ak poznáte niekoho, kto udeľuje granty v tomto smere, rád si nechám poradiť. Veď aj toto patrí do rozvojového programu, alebo sa mýlim? A pozor, internetizáciou a elektronizáciou knižničného procesu vôbec neklesajú požiadavky na personálne a odborné obsadenie knižničných pracovísk (a teda aj na mzdový fond), ako si to predstavujú mnohí zriaďovatelia či nadriadení, ale naopak. Kto sa o tom ešte nepresvedčil, príde jeho čas. A tak sedím v kancelárii, v ruke mám fľašku a v nej džina, ktorého potrebujem, pretože vie, ako na to. Je si toho vedomý a tak ma ani príliš neprosí, aby som ho oslobodil. Nuž, teraz neviem. Vypustiť, nevypustiť...? A ak už bude vonku, splní to, o čo ho požiadam, alebo sa jednoducho vyparí? Prázdna fľaška od džina, zlá či dobrá novina?
Mgr. Peter Kuzma (kuzma@kniznica-ruzinov.biz)
In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2005, č. 04 [cit.
2005-12-20]. Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib054/kuzma.htm>. ISSN 1336-0779. |