| Rozvojové projekty Slovenskej národnej knižnice a výhľad do
budúcnosti
Katarína Krištofová
Vedomosti predstavujú jeden zo základných predpokladov rozvoja informačnej spoločnosti. Rastúci objem informácií sám o sebe nie je prospešný, pokiaľ sa informácie nepremenia na poznatok využiteľný pre rozvoj vedy, kultúry a vzdelávania. Ak sa však v informačnej spoločnosti chápu vedomosti a poznatky ako životne dôležitá potreba, potom sa musí venovať väčšia pozornosť nielen otázkam ich prenosu, využiteľnosti, dostupnosti, ale aj inštitúciám, ktoré s poznatkami a vedomosťami pracujú. Takýmito inštitúciami sú knižnice. Knižnice sú inštitúcie, ktoré sa tradične po tisícročia zaoberajú zhromažďovaním, spracovávaním, uchovávaním, ochranou a sprístupňovaním dokumentov v akejkoľvek forme. Charakteristickou črtou súčasného vývoja je stále rastúci podiel elektronickej komunikácie a zvyšujúci sa objem digitálnych dokumentov popri neklesajúcom objeme tlačenej produkcie. Hoci rozvoj informačných a komunikačných technológií zásadným spôsobom ovplyvňuje činnosť knižníc, mení tradičné postupy a služby, ktoré musia pohotovo reagovať na meniace sa požiadavky používateľov knižníc, knižnice si aj v budúcnosti zachovajú svoje tradičné funkcie. Súčasne začnú vykonávať rovnaké funkcie aj pre elektronické zdroje. Centrom slovenského knižničného systému je Slovenská národná knižnica (SNK). Základným poslaním SNK je prostredníctvom knižnično-informačných služieb a informačných technológií zabezpečovať slobodný prístup k informáciám šíreným na všetkých druhoch nosičov, budovať, ochraňovať a sprístupňovať knižničné fondy, archívne fondy a múzejné zbierkové predmety so vzťahom k dokumentácii vývoja slovenskej literatúry, knižnej kultúry a umenia, ako aj databázy z týchto oblastí, a tým uspokojovať kultúrne, informačné, vedeckovýskumné a vzdelávacie potreby ľudí a napomáhať ich celoživotné vzdelávanie, nezávislé rozhodovanie a duchovný rozvoj1. Vzhľadom na skutočnosť, že SNK v minulosti pôsobila ako súčasť Matice slovenskej, ktorá v istom období sledovala iné priority než rozvoj slovenského knihovníctva, a ako samostatná právnická osoba sa konštituovala až 1. júla 2000, úroveň jej rozvoja a technologickej vyspelosti je v porovnaní s poprednými európskymi a svetovými národnými knižnicami celkovo zaostávajúca. Preto už od svojho vzniku ako samostatnej právnickej osoby intenzívne sleduje trendy v oblasti knihovníctva aj v oblasti informatizácie spoločnosti a snaží sa ich presadzovať všetkými dostupnými prostriedkami. Okrem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu sa usiluje získavať prostriedky aj z mimorozpočtových zdrojov, ako sú dary a granty, grantový systém MK SR2 a v súčasnosti aktuálne projekty EK v rámci 6. rámcového programu a programu Technológie informačnej spoločnosti3 a štrukturálne fondy EÚ4. Dokončené, rozpracované aj zamýšľané projekty SNK možno rozdeliť do 5 základných skupín:
Medzi projekty zaradené do prvej skupiny patria projekty na dobudovanie integrovaného knižnično-informačného systému SR orientovaného na tvorbu a využívanie súborných katalógov, súboru autorít, online prístupu do súborných a lokálnych katalógov a ďalších služieb verejnosti. Medzi najvýznamnejšie patria: Projekt eIFL Direct – elektronické informácie pre knižnice (1999)5, Súborný katalóg knižníc SR (2002)6, Virtuálna knižnica Slovenska (2002), Knižnično-informačný systém tretej generácie (2004)7. Do tejto skupiny môžeme zaradiť aj projekty národnej a medzinárodnej spolupráce s inými knižnicami, napríklad projekt 6. rámcového programu Európskej komisie v oblasti Information Society Technologies (IST) TEL-ME-MOR8. Program podporuje 10 národných knižníc z nových členských štátov zapojených do projektu v získaní plného členstva v Európskej knižnici – TEL (The European Library), čo je iniciatíva založená pod záštitou Konferencie európskych národných knižníc (CENL), ktorá poskytuje jednotný prístup k elektronickým zdrojom európskych národných knižníc a k ďalším knižničným službám. Okrem toho program TEL-ME-MOR zastrešuje aj projekty na podporu zlepšenia právnej podpory systému knižníc a novely autorského zákona vytvárajúcej priaznivejšie podmienky pre poskytovanie knižničných služieb – napríklad projekt eIFL – IP9. Jeho cieľom je prostredníctvom zvyšovania informovanosti a obhajovania záujmov knižníc presadiť, aby knižnice mohli poskytovať spravodlivý a rovný prístup k informáciám v súvislosti s nepriaznivým vývojom v právach duševného vlastníctva, v ktorom sa začínajú presadzovať reštriktívne trendy pri sprístupňovaní dôležitých informácií, vzdelávacích materiálov a kultúrnych zdrojov. Opierajúc sa o tieto projekty sa SNK snaží dosiahnuť takú úroveň vybudovania informačného systému na Slovensku, ktorý by bol porovnateľný s informačnými štandardmi krajín EÚ a postupne by umožnil prepojenie a kooperáciu s ostatnými vonkajšími informačnými systémami, najmä v rámci EÚ. Do druhej skupiny patria najmä dva projekty: 1. národný projekt Ministerstva kultúry SR, ktoré poverilo SNK jeho implementáciou, s názvom Informatizácia knižníc (2005) a 2. individuálny projektový zámer SNK pod názvom Projekt na vytvorenie národnej informačnej infraštruktúry a jej celoslovenské používanie podnikovou sférou (2004). Cieľom prvého projektu je vybavenie 110 verejných profesionálnych knižníc (regionálnych s krajskou pôsobnosťou, regionálnych, mestských, obecných) výpočtovou technikou, čím sa vytvoria nové verejné prístupové body k internetu. Tým sa okrem iného zabezpečí prístup na internet pre širokú verejnosť, zvýši sa počítačová gramotnosť obyvateľstva, zlepšia sa podmienky pri zavádzaní eGovernmentu a prístup obyvateľov k nemu, zlepší sa prístup k digitálnemu obsahu a zabezpečí sa prístup občanov k informáciám, vzdelávaniu a na internetové stránky orgánov štátnej správy a samosprávy s možnosťou online komunikácie. Cieľom druhého projektu je zvýšiť konkurencieschopnosť priemyslu skvalitnením knižničných služieb, zlepšením priestorových podmienok každej vybranej univerzálnej a akademickej knižnice, zlepšením ich spolupráce pri vzájomnom poskytovaní informačných prameňov a služieb, podporou sprístupňovania online katalógov na internete, optimalizáciou medziknižničných služieb a zabezpečením odbornej konzultačnej činnosti tak, aby poskytovali odborný a kvalitný informačný servis, maximálny používateľský komfort, kvalitu, rýchlosť a relevantnosť informácií pre podnikateľov v regióne a tak nasmerovali Slovensko k znalostnej ekonomike. Ďalej sem môžeme zaradiť v minulosti úspešne zrealizované projekty: Dobudovanie tlačiarne SNK (2001), Informačné miesto Rady Európy a európskych informácií (2002), Informačné a kontaktné miesto Úradu priemyselného vlastníctva SR (2003) a sprístupňovanie slovenských a zahraničných patentových databáz. Projekty ochrany a sprístupnenia kultúrneho dedičstva sú zamerané na záchranu, stabilizáciu a konzerváciu tradičných nosičov informácií využívaním procesu mikrofilmovania a digitalizácie. SNK realizuje v rámci napĺňania Národného programu ochranného reformátovania dokumentov SR viaceré projekty: Národný program ochranného mikrofilmovania periodík v SR, Uchovávanie a sprístupňovanie dokumentov prostredníctvom hybridnej techniky, Digitálna knižnica a archív, Záchrana, archivácia a sprístupnenie zvukových záznamov vo fondoch SNK a Archivácia dát na fyzických médiách10. Na tomto mieste môžeme spomenúť digitalizačné projekty v rámci programu digitalizácie slovenského kultúrneho dedičstva Pamäť Slovenska11, ktorý má prirodzené väzby na program UNESCO Pamäť sveta12, a úspešný projekt vybudovania slovenského portálu zdigitalizovaného kultúrneho dedičstva Memoria Slovaca13. Treba poznamenať, že trend digitalizácie je v súčasnosti veľkým fenoménom v Európe aj vo svete. Digitálne knižnice boli vyhlásené za jednu z vlajkových lodí pod programom i2010: Digitálne knižnice14. V rámci 5. rámcového programu sa SNK prostredníctvom MK SR zapojila do projektu MINERVA – Ministerská sieť na zhodnocovanie digitalizačných činností15, ktorej cieľom je harmonizovať činnosti vykonávané pri digitalizácii kultúrneho a vedeckého obsahu, aby sa vytvorila dohodnutá spoločná európska platforma a presadzovali sa odporúčania a smernice týkajúce sa digitalizácie, metaúdajov, dlhodobej prístupnosti a uchovávania. Pod 6. rámcovým programom bolo vyčlenených na digitalizáciu už 36 miliónov eur16 a Európska komisia má v pláne alokovať ešte viac prostriedkov v nadchádzajúcom 7. rámcovom programe. Dodatočné financovanie bude súčasťou programu generálneho direktoriátu Informačná spoločnosť, nazvaného eContent+17. SNK venuje pozornosť všetkým spomenutým programom a pripravuje sa na možné zapojenie sa do nich. K stavebným projektom sa radia projekty zásadného zlepšenia priestorových podmienok SNK v zmysle rozsahu a kvality, podpory výstavby a rekonštrukcie SNK s orientáciou na zlepšenie knihovníckych služieb – projekty rekonštrukcie univerzálnej študovne “Zlatá niť” (2001), rekonštrukcie kinosály (2002), modernizácie výpočtového strediska (2002), opravy kultúrnej pamiatky Slovenského národného literárneho múzea (2003). Hoci množstvo projektov z predchádzajúcich štyroch skupín pripravuje a realizuje SNK v spolupráci s inými inštitúciami na národnej aj medzinárodnej úrovni, ide najmä o spoluprácu s orgánmi štátnej správy a knižnicami. Samostatnú skupinu pritom predstavuje spolupráca SNK s múzeami, archívmi a inými pamäťovými inštitúciami pri spracovávaní, ochrane a sprístupňovaní kultúrneho dedičstva s dôrazom na zavádzanie nových informačných technológií a kompatibilitu systémov s cieľom prezentovať výsledky spoločne. Jedným z takýchto projektov je spoločný projekt SNK, STU a SAV s názvom Kniha SK18. Cieľom tohto projektu je vytvorenie informačného systému pre používateľov z oblasti technológií záchrany a uchovávania tradičných nosičov kultúrneho a vedeckého dedičstva, ktorý slúži na rozvoj technológií ochrany a záchrany knižničných a archívnych dokumentov. Priebežne sa dopĺňa najmä pôvodnými prácami o technológiách, výskumnými správami, správami o pôvodných experimentoch, experimentálnych metódach, zariadeniach, procesoch, látkach, bezpečnosti atď. Dnes, päť rokov po vzniku SNK ako samostatnej právnickej osoby, nemožno pochybovať o tom, že SNK a slovenské knihovníctvo vôbec sa vďaka týmto projektom posunula značne dopredu. Medzi významné finančné zdroje v procese implementácie možných budúcich projektov môžeme zaradiť viaceré finančné zdroje a programy Európskej únie, najmä v súvislosti s nadchádzajúcim programovacím obdobím 2007 – 2013, v rámci ktorého bude SNK môcť čerpať nové prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, najmä z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Na podporu niektorých jej vybraných aktivít môže tiež využiť programy spolupráce nového programu Culture 200719, ktorý nadväzuje na súčasný program Culture 200020, programy bilaterálnej spolupráce, najmä programy Holandského kráľovstva21 a granty finančného mechanizmu EHP a Nórskeho kráľovstva22, granty rôznych slovenských a európskych inštitúcií a veľvyslanectiev, v oblasti výskumu už spomínané programy v rámci prebiehajúceho 6. rámcového programu23 a nadchádzajúceho 7. rámcového programu24 a program EUREKA25. SNK je na dobrej ceste premeniť sa na významnú inštitúciu európskeho významu. Aby naďalej mohla uskutočňovať svoje nové poslanie – napĺňať očakávania svojich používateľov, musí pokračovať v zásadných zmenách svojej činnosti a v pravidelnom rozširovaní svojich služieb s využívaním informačných a komunikačných technológií.
Poznámky:
In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2005, č. 04 [cit.
2005-12-20]. Dostupné na internete http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib054/kristofova.htm.
ISSN 1336-0779. |