Projekt Tisíc dobrých kníh Po nástupe nových informačných technológií sa o práci s krásnou literatúrou v slovenskom knihovníctve takmer nehovorí. Pritom denná prax, ktorú možno podložiť i štatistickými údajmi, ukazuje, že ešte stále najviac čitateľov prichádza do verejných knižníc vypožičať si beletriu. Vari najčastejšou otázkou, ktorú v súčasnosti čitatelia kladú knihovníkom, je: Máte, prosím vás, niečo nové? Majú na mysli beletriu typu Steelová, Pilcherová, Bradfordová... A tak na chudáka knihovníka, ktorý z roka na rok dostáva na výpožičný pult menej a menej nových kníh, sa dennodenne stupňuje psychický tlak zo strany hľadačov nových kníh. Títo jednostranne orientovaní čitateľskí maniaci sú produktom doby, v ktorej ľudia podľahli kultu nových kníh. Ľahkej komerčnej literatúre so stereotypne stavanými vzťahmi. Literatúre, ktorá sa rýchlo a dobre číta, nevyžaduje namáhavé rozmýšľanie a ľahko sa po nej zaspáva. Čo na tom, že za pár dní čitateľ už nevie, o čom to bolo, že mu vzťahy a hlavné postavy splývajú s postavami z podobných kníh, čo na tom, že to bol iba krátkodobý lacný únik z reálneho sveta. Našťastie ľudia neprichádzajú do knižnice len kvôli tomuto typu literatúry. Druhou najčastejšie opakovanou požiadavkou čitateľov je: Dajte mi, prosím, niečo dobré. O tom, čo je dobré, má za nich rozhodnúť knihovník. Táto obrovská dôvera vložená do jeho rúk môže mať priam osudový vplyv na vzťah s čitateľom po celé roky. Ak sa trafí, zostane pre čitateľa tým najdôveryhodnejším a jediným, za kým bude v budúcnosti chodiť. Alebo sa netrafí... Potom musí rátať s konštatovaním typu: v tej knižnici nič dobré nemajú, alebo: tam sa nedá nič vybrať, ignorujúc často mnohotisícové fondy beletrie. Paradoxom je, že napriek dlhoročnej praxi býva knihovník, ktorý dobre vie, že vo fonde je množstvo kvalitného čítania, takýmto druhom otázky mnohokrát zaskočený. V jeho mysli defilujú rôzni autori, rozmanité názvy, ale ako naschvál práve tomuto čitateľovi a práve v tejto chvíli nevie, čo by ponúkol. V snahe získať čas pre seba sa návštevníka vypytuje, čo doteraz čítal, čo sa mu páčilo, o čom by to malo byť. Ale čitateľ, akoby mu vôbec nechcel pomôcť, stále opakuje: to je v podstate jedno, len nech je to dobré. Keď sa konečne knihovníkovi víťazoslávne rozžiari tvár, zistí, že čitateľ už ponúkaný titul čítal. A tak sa nešťastný knihovník potí ďalej... Takéto skúsenosti majú aj knihovníci vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiaciach, a preto sa jedného dňa rozhodli, že s tým treba niečo urobiť. Odtiaľ bol už iba krok k projektu, ktorý sme nazvali Tisíc dobrých kníh. Prečo práve tisíc? Možno preto, že aj Šeherezáda vyrozprávala tvrdohlavému kráľovi tisíc príbehov a to jej zachránilo život. Prozaickejším dôvodom bol predpoklad, že priemerný čitateľ za svojho života prečíta približne 400 kníh a tento projekt by mu chcel ponúknuť dvaapolkrát toľko. Je to zároveň rozsah, ktorý sme si z hľadiska kritérií výberu i formy spracovania trúfli zvládnuť. A nakoniec, tisícka je okrúhle číslo, ktoré sa dobre pamätá a dobre sa hodí do názvu. Podnetom pre vznik projektu Tisíc dobrých kníh boli teda minimálne tri skutočnosti:
Základným cieľom projektu bolo vybrať 1 000 kníh, ktoré sa ľahko čítajú, ale zároveň majú aj literárnu hodnotu. Knihy, ktoré budú zaujímavé pre “bežného” čitateľa (nie fajnšmekra), ktoré môže knihovník bez obáv ponúkať čitateľom. Mnohé z nich boli v minulosti prirodzenými bestsellermi. Uvedomujeme si, že definovať kategóriu dobrá kniha je pomerne ťažké. Tento pojem je potrebné spájať s konkrétnym čitateľom, jeho čitateľskými skúsenosťami, vzdelaním, sociálnym postavením, vekom, pohlavím atď. Projekt by mal riešiť čitateľské potreby bežného návštevníka, ktorý očakáva od knihovníka, že mu požičia dobré knihy. Garantom projektu je Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach. Keďže išlo o náročný projekt, prizvala k dobrovoľnej spolupráci dvadsať knižníc, z toho dve zo zahraničia – z Čiech a Maďarska. Postupne však spolupracujúci partneri “odpadávali”, a tak väčšinu spracovaných titulov musela VKJB zvládnuť sama. Výber kníh obsahuje svetovú literatúru, ktorá bola rozdelená podľa národných literatúr a geografického hľadiska do 19 skupín. V každej skupine bol navrhnutý rozsah od minimálneho po maximálny počet titulov v závislosti od veľkosti príslušnej národnej literatúry. Každý titul obsahuje základný bibliografický popis a heslá. 1. Autor Veľký dôraz sa kladie na príťažlivosť anotácie. V snahe vyhnúť sa istým stereotypom a zaužívaným klišé používame namiesto termínu anotácia príbeh, ktorý má byť prerozprávaním osobného čitateľského zážitku. Jednotliví prispievatelia sa ho snažili napísať presvedčivo a zaujímavo, aby knihovník nemal pochybnosti ju odporúčať a čitateľ prečítať. Preto sme pre anotácie – príbehy stanovili nasledujúce kritériá: 1. príbehy písať v prvej osobe jednotného
čísla; Anotácie k vybraným knihám spracovával kolektív knihovníkov, ktorý sa na túto aktivitu podujal so záujmu a dobrovoľne. Oslovili sme aj priateľov, známych a čitateľov, ktorí majú bohaté skúsenosti a sú schopní svoje zážitky s prečítanými knihami aj zaujímavo sformulovať. Na konci každého záznamu je uvedený autor príbehu, jeho povolanie a bydlisko. Takto bude za každou odporúčanou knihou konkrétny človek, čo by mohlo zvýšiť hodnovernosť odporúčanej knihy pre čitateľov . Výsledným produktom projektu je databáza 1 000 kníh, ktorá čaká na zverejnenie. Na jej vydanie treba nájsť finančné prostriedky. Okrem klasickej knižnej podoby by sme ju chceli vydať aj na CD-ROM-e. Mal by to byť akýsi literárny bedeker, pomôcka spracovaná knihovníkmi a na pomoc knihovníkom. Navzdory názorom a recenziám literárnych vedcov a kritikov. Lebo knihovníci a ich čitatelia vedia svoje. Tých väčšinou nezaujíma, čo o knihe napísali literárni kritici. Ba netrápi ich ani to, že kniha nemala dobré recenzie. Úplne postačí, že je dobrá, lebo ju čítala pani iksypsilon... Projekt Tisíc dobrých kníh dáva podnet knihovníkom, aby popri nových informačných technológiách oprášili svoje vedomosti o krásnej literatúre aj prostredníctvom svojho čitateľského zážitku a zážitku tých druhých. Vďaka nemu sa v našej knižnici opäť intenzívnejšie hovorí o starých dobrých knihách. Na niektoré z nich sme už časom pozabudli, niektoré z nich sme objavili prostredníctvom prerozprávaných príbehov kolegov. Nemáte chuť aj Vy prečítať si napríklad túto? “Počas svojho profesijného života v knižnici som spoznala veľmi veľa ľudí, obyčajných, výnimočných, ale aj takých, ktorí by si zaslúžili byť nejakým spôsobom stvárnení. Žiaľ, nemám literárne vlohy, aby som sa takej úlohy zhostila. Verne vystihnúť fyzickú či psychickú podobu ľudí si vyžaduje veľké majstrovstvo. Veľmi dobrým príkladom je nositeľ Nobelovej ceny Ivo Andrič. A hoci kniha Omerpaša Latas nepatrí medzi jeho najznámejšie, svojimi postavami mi priam učaril. Veď len uvážte, taká postava efendiho je tak brilantne vykreslená, že efendi svojím krasorečnením, síce dosť obmedzeným, dokázal prebrať aj človeka v totálnej depresii. Alebo kavedžibaša Ahmetag, ktorý diskrétne zabezpečuje pašovi potreby na ukojenie svojich vášní. Stretla som tu viac pozoruhodných postáv, ktoré by mohli byť aj vašimi známymi.” Alžbeta Chmelárová, Alebo radšej tú, ktorej príbeh je práve zverejnený na www.vkjb.sk? PhDr. Klára Kernerová (klara.kerner@zvykni.sk)
In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2005, č. 04 [cit.
2005-12-20]. Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib054/kernerova.htm>. ISSN 1336-0779. |