Dynamický akčný plán na koordináciu digitalizácie1. Úvod

Dňa 16. novembra 2004 sa Rada Európskej únie dohodla na Pracovnom pláne na r. 2005 – 2006, ktorý je zacielený na konkrétne výsledky, úlohy a časové rámce a identifikuje činitele, ktoré budú nositeľmi iniciatívy. Jednou z politických priorít Rady je Európska koordinácia digitalizácie po r. 2005, ktorú bude realizovať skupina národných zástupcov prostredníctvom Dynamického akčného plánu (ako nástupcu Lundského akčného plánu). Termín “digitalizácia” vo svojom najširšom zmysle zahŕňa celý životný cyklus digitalizácie vrátane selekcie, konverzie z analógových do digitálnych formátov, ďalej uchovanie, prezentáciu, využitie, opätovné využitie pre elektronické vzdelávanie, ochranu a hodnotenie vplyvu. Rada Európskej únie dospela k záveru, že koordinácia digitalizácie prispieva k neobmedzenému, trvalému a spoľahlivému prístupu k európskemu kultúrnemu dedičstvu. Za významné sa považuje tiež smerovanie k digitálnej Európe s aktívnou účasťou kultúrneho poznania, prispievajúceho k vytvoreniu poznatkovo orientovanej ekonomiky. Prezentácia memoranda načrtáva podstatu nového akčného plánu a vysvetľuje príslušné organizačné štruktúry.

2. Dynamický akčný plán a oblasti činností

Dynamický akčný plán obsahuje európsky politický program, ktorý zahŕňa vytýčené oblasti a špecifikuje rámec pre vznik pracovných aktivít týkajúcich sa koordinácie digitalizácie v členských štátoch. Tieto musia do seba presne zapadať tak, aby sa dosiahol spoločný cieľ: európska kontinuita digitálneho kultúrneho bohatstva a jeho zdrojov.

Európska predstava má jasný smer a širšiu perspektívu a vytyčuje logický rámec pre monitorovanie a hodnotenie v takých oblastiach, akými sú zabezpečovanie kvality, produktivita a uplatnenie dobrých praktických skúseností. Bude tvoriť podklad pre Skupiny národných zástupcov (SNZ), čím sa vymedzia spoločné postupy, vytvorí sa spätná väzba pre medzinárodné a národné výskumné programy, budú definované ideálne formy digitálneho prínosu a vznikne súčinnosť medzi kultúrnym programom EÚ a programom Výskumného a technologického vývoja.

Predstava nadobudla konkrétnu podobu počas predsedníctva Talianska, Írska a Holandska v EÚ; digitálne kultúrne bohatstvo považuje za súčasť európskej kontinuity, ktoré je dostupné a použiteľné pre každého občana. Web a digitálne technológie sú predmetom nepretržitého procesu vývoja. Preto je potrebné aktualizovať sledované kľúčové oblasti a vyjadriť ich vo forme, ktorá predstihne súčasný stav technológie. Preto bol vypracovaný Dynamický akčný plán.

Lundské princípy obsahujú súbor dôležitých zásad:

• starať sa o trvalé a pre všetkých dostupné digitálne kultúrne a vedecké dedičstvo,
• podporovať elektronickú inklúziu, kultúrnu rozmanitosť, vzdelávanie a školenie,
• propagovať rozmanité a bohaté digitalizované zdroje a stimulovať priemysel týkajúci sa digitálneho obsahu (content industries).

Dynamický akčný plán zahŕňa princípy, oblasti činností a východiská, ktoré sa budú pravidelne revidovať.

Štyri oblasti činností vznikli ako reakcia na bariéry, ktoré sa objavili počas implementácie Lundského akčného plánu. Budúce koordinačné aktivity by mali byť preto zamerané na:

• oblasti, kde vznikajú prekážky alebo dochádza k zabrzdeniu pokroku,
• oblasti, kde nadhodnotu možno poskytnúť prostredníctvom koordinácie EÚ.

Nezanedbateľnou podmienkou pri realizácii plánu sú financie, už existujúca spolupráca a pripravenosť členských štátov EÚ na účasť.

3. Bariéry

Základnou prekážkou pri implementácii Lundského akčného plánu (od r. 1991) sa stala absencia spoločného prístupu k digitalizácii a nekoordinované investovanie. Predpokladom bezproblémového prístupu používateľov k zdrojom kultúrneho a vedeckého dedičstva bude jasné a všeobecne použiteľné riešenie problémov a prekonávanie bariér spoločných pre všetky členské štáty. Nový akčný plán a základné pracovné aktivity musia byť preto dokonalejšie ako Lundský akčný plán, aby bola koordinácia efektívnejšia.

Mnohé bariéry však stále pretrvávajú. Z prehľadu činností realizovaných počas predsedníctva Talianska v r. 2003 a predsedníctva Írska a Holandska v r. 2004 je zrejmé, kde sa už dosiahol pokrok a kde pretrvávajú prekážky a vznikajú nové bariéry. Tieto možno rozčleniť do 4 častí: roztrieštený inštitucionálny prístup; nedokonalosť kľúčových technológií a noriem; fragmentácia strategických postupov v jednotlivých štátoch; nedostatočná integrácia činností v oblasti digitalizácie v európskej poznatkovo orientovanej ekonómii.

4. Organizácia

Každá trojica, ktorá bude predsedať EÚ, bude zodpovedná za:

• predsedníctvo a úlohu hostiteľa na zasadnutiach Skupiny národných zástupcov (SNZ) a hodnotenie jej aktivít, za implementáciu efektívneho programu;
• pomoc pri implementácii programu a jeho monitorovanie;
• udržiavanie kontaktu s Európskou komisiou a ďalšími organizáciami na európskej a medzinárodnej úrovni (UNESCO, Rada Európy);
• informovanie o pokroku a o organizačných záležitostiach, za prezentáciu výsledkov Rade alebo jej relevantným výborom (Culture, Telecom).

Úlohy a zodpovednosť v rámci akčného plánu možno stručne načrtnúť takto:

• v r. 2005 sa od členských štátov očakáva, že sa záväzne zúčastnia na implementácii Dynamického akčného plánu v období do roku 2010. Prostredníctvom svojich národných zástupcov sa budú angažovať v spolupráci v jednotlivých oblastiach činností;
• SNZ – Skupina národných zástupcov – bude menovaná členskými štátmi podľa profilu zamestnania a podľa postupu, ktorý prijala Rada a aplikuje každý členský štát. Jej hlavnou úlohou bude zaviesť a dodržiavať strategický program Dynamického akčného plánu a monitorovať jeho implementáciu.

Akčný plán funguje na dvoch úrovniach:

1. strategická úroveň: oblasti činností navrhuje SNZ s vymedzenou právomocou a schvaľuje ich Rada alebo jej relevantné výbory.

2. operačná úroveň: zavedenie, implementácia a postupné hodnotenie SMART aktivít v rámci každej oblasti činností.

SNZ budú pomáhať komisie a pracovné skupiny, v ktorých bude mať svojich expertov každý členský štát.

Do pracovnej časti akčného plánu budú zapojené napr. národné iniciatívy, inštitúcie, kompetentné centrá, projekty financované Európskou radou. Ich účasť môže mať pomocný charakter pri implementovaní jedného alebo viacerých špecifických cieľov v rámci Dynamického akčného plánu, alebo štrukturálny v podobe kapitálu, ľudských zdrojov alebo potrebného vybavenia. Pre ich identifikáciu, adresnosť a pohyblivosť bude navrhnutá efektívna stratégia (obchodný plán).

Hlavná úloha SNZ pri implementácii Dynamického akčného plánu sa rozšíri o zodpovednosť za:

• podporu implementácie Dynamického akčného plánu v rámci členských štátov;
• monitorovanie postupu a podávanie hlásení ministerstvám, zostavenie výročnej správy;
• vymedzenie finančných a logistických štruktúr, vytvorenie priaznivých podmienok pre členské štáty a udržiavanie ich angažovanosti na európskej úrovni;
• udržiavanie stálej komunikácie s oficiálnymi výbormi Rady, Európskou komisiou a ďalšími nadnárodnými orgánmi;
• propagáciu spoločných odporúčaní a pozitívnych postupov.

Vďaka profilu svojich členov má SNZ výhodné postavenie v tom, že môže upozorniť oficiálnych činiteľov na národnej i medzinárodnej úrovni na problémy objavujúce sa počas implementácie akčného plánu. Národní zástupcovia ďalej zodpovedajú za:

• konzultovanie s národnými expertmi, politickými predstaviteľmi a štátnikmi v oblasti dedičstva, kultúry, technológie, výskumu a ekonomiky,
• monitorovanie relevantných faktorov, akými sú napr. reálna produktivita z hľadiska digitalizácie (kvantita, pokrytie, hĺbka a kvalita), vývoj v spoločnosti, kultúre, ekonomike, práve, technike a priemysle,
• realizáciu zámerov a projektov EÚ tým, že zabezpečia platformu pre integráciu výsledkov,
• sledovanie vznikajúcich technológií a technologického vývoja,
• analyzovanie informácií a plánovanie nevyhnutných aktivít,
• šírenie a implementáciu výsledkov.

• zlyhanie mnohých inštitúcií, uchovávajúcich kultúrne dedičstvo, pri zabezpečovaní potrieb používateľov,
• neschopnosť týchto inštitúcií podieľať sa na implementácii európskych cieľov,
• neschopnosť mnohých z nich angažovať sa v spoločnom postupe,
• neistý ročný výnos z investícií pre tieto inštitúcie,
• nedostatok odbornosti v oblasti digitalizácie a kvalifikovaných pracovníkov v inštitúciách,
• nedostatočné riešenie problematiky ochrany v oblasti digitalizácie.

• neschopnosť kľúčových informačných technológií zvládnuť technologické zmeny,
• nedostatočné zosúladenie záujmov priemyslu s požiadavkami a potrebami digitálneho dedičstva,
• nedostatok jasného vedenia v oblasti európskeho výskumu a vývoja,
• nedostatok vhodných softvérových nástrojov, ktoré by umožnili integráciu digitalizačnej praxe so širším informačným priestorom.

• rozpor medzi kultúrnymi cieľmi a možnosťami nových technológií v národnom i európskom kontexte,
• zaostávanie súčasnej legislatívy v oblasti intelektuálneho vlastníctva,
• nejasné rozdelenie zodpovednosti medzi európske inštitúcie, projekty a siete,
• neurčitosť budúceho vlastníctva digitálneho kultúrneho obsahu a infraštruktúr,
• roztrieštené finančné mechanizmy a ciele,
• zablokované technické možnosti a odborné schopnosti na národnej úrovni,
• nedostatočné rozdelenie práce a produkcie v oblasti digitalizácie.

• nedostatočná transparentnosť zdrojov, pokiaľ ide o ich dostupnosť, kvalitu, integritu,
• nedostatočná implementácia mnohojazyčných prístupov a technológií,
• nedostatočné rozmiestnenie digitálnych kultúrnych zdrojov v európskej poznatkovo orientovanej spoločnosti,
• neprimerané využitie digitalizácie pre európsky kultúrny dialóg a spájanie európskeho dedičstva.

I. Používatelia a obsah

Digitálny obsah je vytvorený s určitým cieľom, ktorý je determinovaný požiadavkami používateľa. Možno rozlíšiť široké kategórie využitia; od výskumu až po vzdelávanie (e-learning) a personálny rozvoj alebo estetické zážitky. Hlavným cieľom je prístup k digitálnym zbierkam, využitie výhod vyplývajúcich z digitalizácie (vrátane práva na využívanie) a kvalita digitálneho obsahu. Primárnou strategickou úlohou je identifikovať a odstrániť bariéry a prekážky v uvedených kategóriách.

II. Ekonomická udržateľnosť

Vytváranie efektívnych digitálnych služieb si vyžaduje dlhodobé a trvalé investície zo strany vlád, inštitúcií alebo podnikov. Primárnym strategickým cieľom tejto oblasti je identifikovať a odstrániť bariéry a prekážky trvalej ekonomickej udržateľnosti pri tvorbe obsahu a vzniku služieb.

III. Technologický výskum a nástroje

Vytváranie obsahu, jeho objavovanie, vlastníctvo, manažment, dostupnosť a využitie závisia od nástrojov a technológií, ktoré vytvára priemysel, a od dodržania priemyselných noriem. Komunity, ktoré sú nositeľmi kultúrneho dedičstva, nemajú rovnaký vplyv na technologický vývoj ako podniky a priemerný domáci používateľ, pretože nepredstavujú skutočný ekonomický faktor. Silná koordinovaná medzinárodná spolupráca ich zjednocuje a vytvára páky na ovplyvnenie technologického vývoja.

IV. Uchovanie digitálnej pamäte

Vznik informačnej spoločnosti si vyžaduje nepretržitú dostupnosť digitalizovaných a nových digitálnych informačných zdrojov a služieb. Ich sprístupnenie a využitie musí byť zabezpečené pre budúce generácie používateľov. Primárnym strategickým cieľom v tejto oblasti je ochrana investícií.

Z angl. originálu
Dynamic Action Plan for Coordination of Digitisation
preložila Mgr. Mária Orolinová.

In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2005, č. 04 [cit. 2005-12-20]. Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib054/dynamicky.htm>. ISSN 1336-0779.

ITlib. Informačné technológie a knižnice