Možnosti
spolupráce verejnej knižnice s organizáciami tretieho sektora Aktivity občanov v oblasti sociálnej, vzdelávacej, kultúrnej, prípadne aj v niektorých ďalších, čoraz viac zohrávajú dôležitú úlohu v rozvoji miest a obcí. Tieto aktivity rámcované formou organizácie tretieho sektora už nie sú len súkromnou relaxačnou alebo dobrovoľníckou záležitosťou členov uvedených organizácií, ale sú významným faktorom, s ktorým ráta vláda a samosprávne orgány pri riešení mnohých celospoločenských problémov. Preto je vítané, keď “kamenné” inštitúcie so zameraním blízkym činnosti tretieho sektora sa iniciatívne zapájajú do uvedeného procesu. Autorka príspevku má osobné skúsenosti s riadením organizácií tretieho sektora. Vedie občianske združenie Konzultačné a informačné centrum EDUKOS (ďalej len EDUKOS) a riadila kanceláriu Kanadského urbanistického inštitútu (ďalej len CUI) v Dolnom Kubíne. S uvedenými subjektmi spolupracovala a spolupracuje Oravská knižnica Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne. Na základe týchto skúseností by chcela autorka urobiť niekoľko zovšeobecnení, ktoré by mohli inšpirovať aj iné verejné knižnice. Pre lepšie pochopenie súvislosti by bolo dobre čitateľovi tieto organizácie priblížiť. Občianske združenie EDUKOS si kladie za cieľ zlepšiť kvalitu života obyvateľstva, predovšetkým preventívnou činnosťou proti sociálnopatologickým javom, a to vzdelávaním, výmenami skúseností, prácou v diskusných kluboch, tréningami, konzultáciami v oblasti sociálnoprávnej legislatívy a spoluprácou s inými obdobnými subjektmi. Ako formu realizácie týchto cieľov uplatňuje vzdelávaciu, osvetovú, poradenskú a publikačnú činnosť. Poskytuje konzultácie a pomoc jednotlivcovi či skupine pri riešení životných problémov, pričom vychádza zo sociálnoprávnej legislatívy. EDUKOS úspešne vypracoval viaceré projekty zamerané na skvalitnenie života občanov nielen v regióne Orava. Medzi nimi bol aj Projekt integrovaného informačného systému Oravy prostredníctvom internetu a virtuálnej kancelárie. (CUI významne podporil jeho prípravu a poskytol svoju autoritu na vytvorenie väzieb medzi jednotlivými realizujúcimi subjektmi.) V súvislosti s tým knižnica ako jeden z realizačných partnerov dostala mikrovlnné pripojenie na internet a na desať mesiacov predplatené jeho používanie za finančné prostriedky získané z grantu. Bol to výrazný medzník vo vývoji knižnice ako regionálnej informačnej inštitúcie. V rámci uvedeného projektu bolo úlohou knižnice poskytovať do systému informácie zo svojich fondov a informačných zdrojov, čím napĺňala poslanie vymedzené zriaďovacou listinou. Knižnica na základe účasti na realizácii projektu sa zasa dostávala k informáciám potrebným na budovanie jej fondu regionálnych dokumentov a zväčšovala tak svoj informačný potenciál. Za to bolo povinnosťou knižnice pomáhať pri vyplňovaní a dopĺňaní údajov o obciach Oravy na internetovej stránke. Údaje sa prenášali z písomných formulárov, ktoré obecné úrady dodávali do informačného systému umiestneného na internete. Okrem toho poskytovala inštruktáž pracovníkom obecných úradov k vyplňovaniu formulárov a k vyhľadávaniu príslušných informácií na internete. EDUKOS poskytol taktiež informácie pracovníkom knižnice formou inštruktáže o tvorbe, predkladaní a manažovaní projektov ako prostriedku rozširovania aktivít a získavania doplnkových zdrojov financovania na skvalitnenie svojej činnosti. To knižnicu inšpirovalo a začala predkladať svoje samostatné projekty, ktoré súviseli napríklad s motiváciou najmladšej generácie k čítaniu a záujmu o literatúru či nadväzovaním cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce. Na pôde knižnice EDUKOS zrealizoval v jeseni 2004 rekvalifikačné kurzy pre nezamestnaných. Bolo to robené s cieľom, aby mohli účastníci kurzov získavať zdroje informácií priamo v priestoroch knižnice, a pracovníci knižnice ponúkali účastníkom kurzov informácie, ako sa dopracovať k cieľu. V súčasnosti EDUKOS ráta s pomocou knižnice pri realizácii projektov zameraných na prevenciu kriminality mládeže v regióne a pri aplikácii novoschváleného Trestného zákona a Trestného poriadku do života. V rámci svojich projektov EDUKOS pracuje s mladými delikventmi, ktorí mnohokrát priestupky či trestné činy páchajú v dôsledku nudy a neefektívne využívaného voľného času. Prostredníctvom motivačných kurzov chcú spoločne ukázať tejto skupine mladých ľudí, že voľný čas sa dá tráviť aj iným spôsobom. Projekty sú založené jednak na filozofii vzorov starších mladším, v tomto prípade cez pozitívne pôsobenie mládeže na deti. Ide o projekty čítania rozprávok pre najmladších svojimi staršími vzormi v atraktívnom prostredí a v zaujímavom čase. Tiež chcú zainteresovať túto cieľovú skupinu na pravidelnom sledovaní informácií aktuálnych pre svoj život, a to prostredníctvom internetu a aktuálnej literatúry, ktoré sú dostupné cez služby knižníc. Nový Trestný zákon a Trestný poriadok, ktoré boli schválené len nedávno a ešte nenadobudli účinnosť, obsahujú už aj nové, tzv. alternatívne tresty, ktoré v mnohých krajinách sú, napr. aj v susednom Česku, bežné. Ide o to, že odsúdený za určitých podmienok by nemusel ísť do väzenia, ale mohol by si trest odpykať alternatívnou formou, napríklad povinnou prácou či domácim väzením. Problém je však v tom, že naša spoločnosť nie je zatiaľ na takúto formu trestov pripravená. Treba pripraviť prostredie, verejnosť, ktorá tento proces vníma a reaguje naň. Trest povinných prác (ďalej len PP) má riešiť konflikt so zákonom v prirodzenom prostredí a dať príležitosť páchateľovi odčiniť zlo dobrom. Dostane možnosť odpracovať si súdom uložený počet hodín osobne, bezplatne, vo svojom voľnom čase. Práca má byť v prospech obcí, štátnych alebo iných verejnoprospešných inštitúcií. Trest PP vyžaduje ochotu a schopnosť odsúdeného “investovať” do svojho potrestania voľný čas a svojou prácou pomôcť spoločnosti, ktorej normy porušil. Zmyslom trestu PP je umožniť odsúdenému zamyslieť sa nad následkami svojho konania, pochopiť, aký má konflikt so zákonom dosah na neho samého a jeho rodinu či okolie, a v optimálnom prípade zažiť pocit užitočnosti a zmysluplnosti. Trest PP výchovne pôsobí nielen na páchateľa, ale i na spoločnosť. Verejnosť bude tak mať príležitosť vnímať tento trest ako snahu páchateľa skutok odčiniť a vidieť hmatateľné výsledky jeho práce. V porovnaní s trestom odňatia slobody, keď jeden deň vo väznici stojí niekedy bezmála 1 000 Sk, výkon trestu PP nezaťažuje verejný rozpočet. Naopak, výkon trestu PP spoločnosti prináša pozitívne hodnoty a vytvára príležitosť, ako podporiť verejnoprospešné aktivity. Ďalším prínosom je, že odsúdený zostáva vo svojom prirodzenom prostredí a môže naďalej plniť svoje záväzky a občianske povinnosti. Knižnica sa nám zdá vhodná na uskutočnenie tohto zámeru, pretože svojou podstatou je to prostredie, ktoré človeka kultivuje. O mimovládnej organizácii CUI treba zdôrazniť, že je to nezisková organizácia pôsobiaca v medzinárodnom meradle a je jednou z kanadských inštitúcií pôsobiacich v oblasti rozvoja manažmentu sídel a územných samospráv. CUI vznikol v roku 1990. Centrum má v kanadskom Toronte. Miestne kancelárie pre administráciu projektov boli rozmiestnené v Kanade, v strednej a východnej Európe, v Karibiku, Latinskej Amerike a juhovýchodnej Ázii. Má skúsenosti s prípravou, realizáciou, monitoringom a hodnotením programov kapacitného rozvoja územných samospráv. Na Slovensku sa zapájal do decentralizačného procesu od počiatku reformy v roku 1997. Úzko spolupracoval s ľuďmi aktívnymi v procese reformy na Slovensku a zároveň s miestnymi samosprávami a regiónmi, ktoré preberali nové kompetencie. Špeciálne sa zameriaval na reformu v regióne Orava a okrese Nové Zámky, kde mal aj svoje kancelárie. Vytváral podmienky pre predstaviteľov samospráv, štátnej správy a iných sektorov na spracovanie strategickej vízie rozvoja regiónu a na ňu nadväzujúce príslušné realizačné plány. Najviac priestoru pre súčinnosť s organizáciami tretieho sektora dostala knižnica v rámci spolupráce s CUI, ktorého činnosť po úspešnom splnení svojho vytýčeného programu na Slovensku skončila v roku 2004. Riaditeľ knižnice bol prizvaný za člena komisie pre ľudské zdroje CUI. Práca v komisii pre neho okrem zaujímavých informácií priniesla knižnici nové kontakty. Na jej zasadnutiach sa schádzali ľudia, ktorí mali dôležité postavenie a kompetencie na svojom pracovisku (boli to školy, úrady, súkromné firmy, občianske združenia) a kontakt s nimi rozširoval možnosti knižnice pri realizovaní jej základných úloh. To sa následne viackrát v praxi (podľa vyjadrenia riaditeľa knižnice) skutočne aj potvrdilo. CUI organizoval konferencie s účasťou subjektov, ktoré pôsobia v oblasti regionálneho rozvoja. Riaditeľ knižnice mal možnosť na nich vystúpiť a prezentovať účasť svojej organizácie na tomto procese, čím sa posilňovala prestíž knižnice v očiach odbornej verejnosti, a keďže tieto podujatia mali značnú publicitu, tak aj v očiach širokej verejnosti. Konferencie a workshopy boli zároveň priestorom na získavanie ďalších kontaktov užitočných pre knižnicu. CUI poskytoval knižnici priestor na pôsobenie na obecnú samosprávu. Riaditeľ popri CUI dostával možnosť vystupovať na poradách starostov, ktoré organizovali oravské regionálne organizácie ZMOS-u. Tieto prezentácie boli užitočné pri plnení regionálnej funkcie knižnice a budovaní fondu regionálnych dokumentov. Regionálne dokumenty, ktoré sa dostávali na CUI, väčšinou CUI daroval Oravskej knižnici. Často išlo o materiály, ktoré by knižnica len ťažko zaregistrovala a ešte ťažšie sa k nim dostala. S odstupom času sa dá objektívne povedať, že hlavný prínos CUI pre región spočíval v tom, že upozornil na miestne problémy a viedol kompetentných k tomu, aby o nich medzi sebou hovorili. Uskutočňoval systematické operatívne stretnutia pracovných skupín, ale aj veľké reprezentatívne podujatia, ktorými informoval širokú verejnosť o problémoch a možnostiach ich riešenia. Získal si pozornosť verejnosti a podporu kompetentných subjektov v regióne. Univerzálne zameranie Oravskej knižnice ju predurčovalo byť zaujímavým partnerom pre CUI pri presadzovaní rozvojových tendencií regiónu Orava. Knižnica sa pri tom snažila nielen poskytovať svoj informačný potenciál (ako to má nakoniec zakotvené v zriaďovacej listine), ale sa aj účinne propagovať pred verejnosťou. Oravská knižnica bola zainteresovaná do tvorby vízií rozvoja regiónu a významnou mierou prispela k vytvoreniu Strategického plánu rozvoja regiónu Orava do roku 2015, ktorý bol schválený radou Oravy v roku 2003. Celkove by sa teda dalo konštatovať, že knižnice zohrávali nielen v minulosti významné miesto v živote komunít a regiónov, ale môžu ho zohrávať aj v súčasnosti a budúcnosti. Záleží však na nás, ako dokážeme spolupracovať a zainteresovávať nielen tie subjekty, ktorým tieto povinnosti vyplývajú zo svojich štatútov či iných dokumentov, ale aj tie, ktoré majú prirodzený záujem na rozvoji svojho regiónu a chcú postupovať spoločne, o svojich cieľoch a víziách sa vzájomne informovať, spoločne pripravovať zmysluplné projekty, a tak spríjemňovať a skvalitňovať život občanov vo svojom okolí.
Ing. Eva Vajzerová, riaditeľka KIC EDUKOS
In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2005, č. 03 [cit.
2005-09-30]. Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib053/vajzerova.htm>. ISSN 1336-0779. |