Trnavský samosprávny kraj

Odpovedá: PhDr. Ľubica Malá, odbor kultúry

1. – 2. Dosah decentralizácie kompetencií štátu v oblasti kultúry na regionálne samosprávy v roku 2002 sa v prvom volebnom období existencie regionálnych samospráv zatiaľ nemohli naplno prejaviť. Do roku 2005 sa totiž financovanie inštitúcií kultúry v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov realizovalo ešte prostredníctvom decentralizačnej dotácie, teda z Ministerstva financií SR, a táto iba kopírovala príspevky štátu z predchádzajúcich rokov. V prípade organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja dotácia nerešpektovala nárasty prevádzkových nákladov organizácií súvisiacich s nárastom cien energií, tovarov a služieb, ale nerešpektovala ani odporúčania Smernice IFLA/UNESCO ohľadom zabezpečenia financovania odborných činností v knižniciach.
   V roku 2005 sa iba začal realizovať systém financovania originálnych kompetencií regionálnych samospráv prostredníctvom podielových daní, to znamená, že až v roku 2006 budeme presne vedieť bilancovať príjmy regionálnej samosprávy a aj posúdiť spôsob ich rozdeľovania.
   Zároveň predpokladám, že sa v budúcnosti v rámci regionálnych samospráv vytvorí grantový spôsob podpory kultúry v rámci príslušného regiónu, ktorý bude samospráva využívať ako efektívny nástroj svojej kultúrnej politiky nad rámec inštitucionálnej sféry kultúry.
    
3. Okrem participácie regionálnych knižníc na kultúrnych podujatiach v rámci kraja (Týždeň slovenských knižníc) považujem za veľmi dôležitý projekt súvisiaci so zavedením integrovaného knižnično-informačného regionálneho systému novej generácie v rámci Trnavského samosprávneho kraja, ktorý v štádiu príprav zastrešuje Knižnica J. Fándlyho v Trnave.
    
4. Áno. Nedostatok finančných prostriedkov.
    
5. – 6. Vybudovanie integrovaného knižnično-informačného systému v súlade s Projektom informatizácie knižníc SR, vybudovanie moderných účelových objektov, zabezpečenie systematického doplňovania fondov.
    
7. Otázku možno koncipovať aj širšie. Čo musia spraviť inštitúcie kultúry, aby sa zlepšilo ich postavenie v rámci slovenskej spoločnosti? Čo a ešte koľko slov musia napísať predstavitelia kultúrnej obce, aby ich hlas vypočuli kompetentní, aby kultúra nestála ako zbytkový rezort na okraji ich záujmu (euronadšencov upozorňujem, že Rada Európy prijala už pred niekoľkými rokmi dokument Z okraja do stredu, čo symbolizuje, akú pozornosť chce Európa venovať kultúre).
   Pokiaľ naša spoločnosť, a najmä jej čelní predstavitelia budú pokladať oblasť kultúry za rezort, do ktorého môžu prúdiť zdroje, až keď zabezpečíme všetko ostatné, zdanlivo dôležitejšie, dotiaľ sa ekonomika kultúry nezlepší. Východisko je možno v zmene práce Ministerstva kultúry SR, jeho schopnosti presadiť v rámci štátneho rozpočtu pravidelný príjem finančných prostriedkov do rezortu, v presvedčovaní tých, ktorí o nás rozhodujú, že kultúra neznamená iba financovanie akýchsi inštitúcií a záujmov, nie je to iba balet a folklór a obrázky na stene v galérii, ale potreba presvedčiť kompetentných o tom, že stav kultúry, odrážajúc stav spoločnosti, vplýva na jej charakter, jej úroveň a schopnosti a v neposlednom rade i na perspektívu jej ekonomického rozvoja.

In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2005, č. 03 [cit. 2005-09-30]. Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib053/trnava.htm>. ISSN 1336-0779.

ITlib. Informačné technológie a knižnice