Ako sa darilo knižniciam v Prešovskom samosprávnom kraji

Činnosť verejných knižníc v Prešovskom kraji v posledných rokoch do značnej miery ovplyvňujú legislatívne a organizačné zmeny týkajúce sa jednak zmien zriaďovateľa a prechodu kompetencií, jednak zmien v riadiacich funkciách knižníc.

Takýmto prelomovým rokom, ktorý priniesol veľa zmien práve v riadiacej činnosti, bol rok 2002.

Dôležitým medzníkom pre regionálne knižnice bol zákon 4l6/200l Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky a v súlade so zákonom č. 302/200l Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, na základe ktorých sa 1. aprílom 2002 zriaďovateľom stáva Prešovský samosprávny kraj (PSK). Na základe novej legislatívy Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove bola od 1. apríla 2002 v zmysle zriaďovacej listiny vydanej Úradom PSK v Prešove poverená metodickou funkciou pre verejné knižnice PSK, ktorú doposiaľ vykonávala Štátna vedecká knižnica. Všetkým regionálnym knižniciam boli vydané nové zriaďovacie listiny a riaditelia boli odvolaní z funkcií. V septembri prebehli výberové konania na funkcie riaditeľov, kde k zmene na poste riaditeľa dochádza v štyroch zo siedmich regionálnych knižníc.

V roku 2002 v súvislosti so zmenou zriaďovateľskej funkcie sa knižnice sústredili na:

• vyhotovenie delimitačných protokolov a plynulý prechod pod nového zriaďovateľa,
• uplatnenie nových platových tabuliek pre pracovníkov knižníc v súlade so zákonom NR SR č. 3l3/200l Z. z. o verejnej službe a katalógom pracovných činností.

Keď hodnotíme rok 2002, zisťujeme, že to bol rok skutočne prelomový, plný zmien, nových úloh, ale aj náročnejších prístupov k práci. Príjemné zmeny pre pracovníkov knižníc priniesol zákon o verejnej službe a nové platové zaradenie pracovníkov knižníc do pedagogických platových tabuliek. Všetci riaditelia RK boli v rámci VÚC zaradení do platovej triedy 11 a zároveň boli usmernení, aby zaradili aj svojich pracovníkov spravodlivo a podľa platných smerníc. Aj tak sa ukázali v jednotlivých regiónoch rozdiely, ktoré sa časom zosúladili.

Povzbudení spoločenským docenením knižnice držali akýsi prím pri organizovaní kultúrneho života v mestách i regiónoch nášho kraja. Snažili sa spropagovať svoju odbornú činnosť, aby výsledky odbornej knižničnej práce a informačné zdroje boli dostupné a dostatočne ocenené verejnosťou.

Prostredníctvom médií sa knižnice ako kultúrne, informačné a vzdelávacie inštitúcie dostali do hlbokého povedomia zriaďovateľa aj občanov.

S prechodom na rok 2003 sa knižnice vo svojej riadiacej činnosti sústredili hlavne na:

• plnenie záverov vyplývajúcich z rozborov za rok 2002 a odborných porád,
• odstraňovanie informačných bariér pre znevýhodnených občanov,
• budovanie a rast knižničných fondov v súvislosti s čitateľskými záujmami a potrebami,
• vypracovávanie projektov na získanie grantov a financií z mimorozpočtových zdrojov,
• nadobecnú funkciu – koordináciu a metodické usmerňovanie knižníc v regióne,
• zviditeľnenie a propagáciu knižničných činností organizovaním kultúrno-výchovných podujatí a stretnutí s významnými osobnosťami,
• koordináciu a kooperáciu v oblasti regionálnej článkovej bibliografie,
• prácu s detským čitateľom v súvislosti so zníženým záujmom detí o čítanie,
• prípravu na úspešnú implementáciu nového knižničného systému KIS3G do knižníc Prešovského kraja,
• rozvíjanie medzinárodnej spolupráce s knižnicami EÚ.

V súvislosti s rokom 2003 môžeme konštatovať, že knižnice sa snažili skvalitniť a sprístupniť svoje služby všetkým – aj znevýhodneným občanom, čím sa zvýraznila sociálna funkcia knižníc.

Knihovnícku verejnosť najviac potešila vízia nového knižnično-informačného systému KIS3G a metodika aj vedenia knižníc sa sústredili na prípravu podmienok na úspešnú implementáciu tohto systému do RK Prešovského kraja. Výsledky činnosti nepriaznivo ovplyvnil nedostatok finančných prostriedkov, zvyšovanie prevádzkových nákladov a cien kníh. Klesali nové prírastky kníh, čo nútilo knižnice hľadať mimorozpočtové zdroje, aby čo najlepšie uspokojili požiadavky čitateľov.

V roku 2004 sa knižnice vo svojej riadiacej činnosti sústredili hlavne na:

• zabezpečenie nových informačných technológií do knižníc,
• prípravu odborných pracovísk na implementáciu nového knižničného softvéru Virtua,
• výmenu počítačovej techniky,
• školenie a vzdelávanie pracovníkov,
• prípravu projektov z grantového programu MK SR Ex Libris,
• vypracovanie koncepcií a prípravu podkladov v rámci Stratégie udržateľného rozvoja kultúrnych organizácii PSK,
• na plnenie úloh vyplývajúcich z požiadaviek zriaďovateľa, zo záverov odborných porád a interných potrieb,
• plnenie nadobecnej funkcie, koordináciu a metodické usmerňovanie knižníc v regiónoch,
• zviditeľnenie a propagáciu knižničných služieb nielen počas TSK, ale aj celého roka organizovaním kultúrno-výchovných a vzdelávacích podujatí a stretnutí s významnými osobnosťami,
• koordináciu a kooperáciu v oblasti regionálnej článkovej bibliografie,
• prácu s detským čitateľom v súvislosti so zníženým záujmom detí o čítanie,
• rozvíjanie medzinárodnej spolupráce.

V rámci koordinácie knižničných činnosti sme sa sústredili na nový spoločný knižničný softvér KIS3G, keďže doterajší systém Libris, ktorý všetky knižnice používali, sa prestal vyvíjať. Najdôležitejšou podmienkou je vhodné internetové pripojenie a počítačová technika s Windows 2000 alebo Windows XP a zvládnutie školení pracovníkov. Na základe prieskumu o potrebe novej počítačovej techniky sme písomne žiadali VÚC o pridelenie finančných prostriedkov na tento účel pre všetky RK v kraji. Vďaka ústretovosti a pochopeniu VÚC dostala každá RK v Prešovskom kraji novú počítačovú techniku: 4 – 5 PC s príslušenstvom (tlačiarne a kabeláž podľa potreby).

Zároveň sa každá RK v rámci svojho metodického pôsobenia snažila o zvýšenie úrovne knižníc v regióne zavádzaním automatizácie v mestských a obecných knižniciach.

V rámci Prešovského kraja pôsobí z verejných knižníc 7 regionálnych, 16 mestských a 452 obecných knižníc. Snahou VÚC Prešovského kraja bolo v rámci kultúry vytvorenie novej koncepcie. Vznikali rôzne teórie, v ktorých sa knižnice spájali s osvetovými strediskami alebo s inými kultúrnymi organizáciami. Súčasná schválená koncepcia proklamuje zainteresovať MsÚ v sídlach regionálnych knižníc PSK na spolufinancovaní (odpustenie nájmu, príspevky na nákup knižného fondu). V prípade neúspechu premiestniť organizácie vrátane pobočiek do vlastných priestorov PSK. Súčasťou koncepcie je aj zabezpečiť základné knižničné služby v mestách Levoča, Sabinov, Stropkov a Kežmarok. V súčinnosti miestnej samosprávy sa PSK zaviazal hradiť mzdové náklady v týchto mestských knižniciach. V súčasnosti je to riešené zmluvou o prepožičaní zamestnancov. Prešovská knižnica tak prepožičiava dvoch zamestnancov Mestskej knižnici (MsK) v Sabinove, regionálna knižnica vo Svidníku MsK v Stropkove a regionálna knižnica v Poprade MsK v Levoči a Kežmarku.

Za posledné roky sa teda udiali niektoré historické zmeny vo verejných knižniciach, ktoré pozdvihli úroveň poskytovaných služieb. Po vyhodnotení dosiahnutých výsledkov v oblasti knižnično-informačných služieb síce nastal pokles v niektorých základných knižničných ukazovateľoch, je to však dôsledok slabého doplňovania KF a výrazného znižovania počtu hlavne odborných periodík v predchádzajúcich rokoch.

Po dlhšom čase sa pristúpilo k zmene knižničného systému. Zatiaľ však len na bibliografických pracoviskách RK, z Biblisu sa prešlo na nový systém Virtua. V súvislosti s tým sa vďaka pochopeniu a ústretovosti zriaďovateľa vymenila zastaraná počítačová technika vo všetkých regionálnych knižniciach PSK. Pre malé a stredné knižnice SNK v Martine vyvinula systém KIS MASK. Po prvýkrát bol v rámci štátnej politiky poskytnutý grantový systém na doplňovanie fondov vo verejných knižniciach. Hľadali sa riešenia a vypracovávali sa koncepcie pre Stratégiu udržateľného rozvoja kultúrnych zariadení PSK, v rámci ktorej boli realizované niektoré zmeny, ako je zníženie počtu pracovníkov a zavedenie jednotných členských poplatkov v RK. Dúfame, že tieto zmeny priaznivo ovplyvnia výsledky a činnosť knižníc v ďalšom období.

Počas svojej vyše tridsaťročnej praxe v rôznych typoch knižníc zisťujem, že všetko je v ľuďoch. Záleží na tom, aký majú vzťah ku kultúre a čo pre nich znamená. Je trochu smutné, že knižnice zakaždým musia dokazovať svoju opodstatnenosť a potrebnosť, a keď sa im to podarí, tak je zasa zmena a kolotoč sa opakuje. Držme si teda palce, aby sme mohli vytrvať v každom čase a aby mladšia generácia knihovníkov už nemusela bojovať o svoju existenciu, ale mohla sa sústrediť na skvalitňovanie služieb v prospech našich používateľov.

A na čo sa treba v budúcnosti sústrediť a čo ustriehnuť? Sú to najmä:

• snahy o predaj budov, v ktorých sidlia knižnice,
• snahy o rušenie pobočiek knižníc,
• snahy o znížovanie počtu zamestnancov v knižniciach,
• snahy o spájanie a rušenie knižníc.

Mgr. Marta Skalková (martaskalkova@centrum.sk)
Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove

In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2005, č. 03 [cit. 2005-09-30]. Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib053/skalkova.htm>. ISSN 1336-0779.

ITlib. Informačné technológie a knižnice