Digitalizácia
(slovenských) knižníc a archívov? Aj keď archivári a knihovníci by mali mať k sebe vzhľadom na predmet svojho výskumu blízko, k výmenám informácií dochádza zväčša len sporadicky. Pritom práve na Slovensku je stredoveký knižný materiál uložený najmä v archívoch, ktorých pracovníci na prácu s literárnymi pamiatkami neboli pripravovaní. Naopak, v knižniciach by sa možno uplatnili niektoré skúsenosti archivárov (napríklad paleografia pri čítaní rukou písaných poznámok, starých signatúr a pod.). Aj preto ma potešilo spoločné pracovné stretnutie venované digitalizácii kultúrneho dedičstva, ktoré sa konalo 24. júna 2005 v Bratislave na pôde Univerzitnej knižnice. Českí kolegovia predstavili projekt zameraný najmä na digitalizáciu knižničných jednotiek (predovšetkým stredovekých rukopisov, inkunábulí a starých tlačí): Zdeněk Uhlíř (Národní knihovna v Prahe) hovoril o projekte Manuscriptorium (www.manuscriptorium.cz, podrobnejšie predstavený v ITlib 2/2004), ktorý doteraz elektronicky spracoval vyše 1 600 kníh a máp, pričom celkový objem spravovaných dát dosahuje zatiaľ okolo 700 terabajtov. Projekt donedávna orientovaný na české fondy sa otvoril širšej stredoeurópskej databáze. Okrem teritoriálneho rastu však v budúcnosti uvažuje aj o prepojení s archívnymi databázami, čo by umožnilo komplexnejšie získavanie informácií. Pisár kódexu uloženého v knižnici sa môže zároveň spomínať v listine, ktorú uchováva archív. Stanislav Psohlavec (AiP Beroun, pozri www.aip.cz) predviedol technické možnosti centra AiP Beroun, ktoré sa technicky podieľa na budovaní databázy Manuscriptoria. Zdôraznil, že dáta a softvérové inštrumenty by nemali byť navzájom previazané, aby bol ľahšie možný transfer dát. Z archivárskeho hľadiska prezentoval Krasimír J. Damjanov (firma Bach, pozri www.bach.cz) firemnú aplikáciu Archivní VadeMeCum, ktorú Archiv hl. m. Prahy ponúka bádateľom na svojej domovskej stránke (http://vademecum.ahmp.cz/). Elektronicky prístupné sú nielen základné údaje k archívnym dokumentom, ale v mnohých prípadoch aj plné texty (elektronické edície) sprevádzané obrazovou kópiou dokumentu. Jozef Hanus (Slovenský národný archív) predstavil východiská pre digitalizáciu archívnych dokumentov v SR. Tá v zásade vychádza z archívneho zákona a zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Kým jeden predpokladá, že materiály do roku 1526 nemajú byť predkladané v origináli, druhý ustanovuje právo bádateľa oboznamovať sa s obsahom v zásade verejnej informácie. Situácia vyžaduje vytvorenie študijnej kópie ku každému archívnemu dokumentu do roku 1526 (a perspektívne zrejme aj k mladším). Vzhľadom na zahraničné skúsenosti sa aj u nás uvažuje o digitálnej forme takejto študijnej kópie. Thomas Aigner (Diözesenarchiv St. Pölten; Institut zur Erschliessung und Erforschung kirchlicher Quellen) predstavil sieť Monasterium.Net (www.monasterium.net). Ide o pôvodne rakúsky projekt digitalizácie stredovekých cirkevných archívov. V prvej fáze (2 a pol roka) bolo v rámci neho spracovaných asi 20 000 listín z územia Dolného Rakúska. V súčasnosti pracujú rakúski kolegovia na digitalizácii približne 40 000 listín z centrálneho Haus-, Hof- und Staatsarchiv. Už dnes digitalizuje Monasterium.Net aj cirkevné dokumenty z fondov maďarských archívov (doteraz Veszprém, Šoproň, Ostrihom), českých (zatiaľ Břevnov) a nemeckých (Passau). Cieľom projektu je vytvoriť “federatívne” štruktúrovaný medzinárodný archívny portál, ktorý by umožnil vyhľadávať dokumenty v celej stredoeurópskej databáze. Na ilustráciu sa priamo na stretnutí pomocou už existujúcej databázy z dolnorakúskych kláštorov podarilo nájsť doteraz neznámu najstaršiu listinu bratislavského mešťana (uloženú v kláštore v Heiligenkreuz). Juraj Šedivý (FiF UK v Bratislave) sa zamyslel nad možnosťami, ktoré Monasterium.Net ponúka našim archívom. Projekt predpokladá vytvorenie stredoeurópskeho “konzorcia” archívov z Nemecka (resp. Bavorska), Rakúska, ČR, SR, Maďarska a Slovinska, ktoré by intenzívnejšie spolupracovali a prípadne aj podali spoločný projekt do Európskej komisie. Prítomný rakúsky poradca pre EÚ-projekty (Dr. Klaus Behrbohm) v popoludňajšej diskusii vysvetlil šance a možné ciele (Culture2000, Econtentplus...). V rámci diskusie vystúpila Dagmar Šmýkalová (z odboru archívov a registratúr NV SR), ktorá informovala o internetovom prístupe k archívom v SR (www.civil.gov.sk/archivy.htm), o poverení MV SR vytvoriť do konca roku koncepciu digitalizácie na obdobie do r. 2015 a o vyčlenení prostriedkov na vybudovanie digitalizačného strediska v Levoči a Banskej Štiavnici. Marta Melníková (Slovenský národný archív) vystúpila s myšlienkou, že pri digitalizácii by mala byť zachovaná príslušnosť daného dokumentu k archívnemu fondu, čo elektronizácia plne podporuje. Peter Vígľaš oboznámil prítomných s digitalizačnými aktivitami Archívu mesta Bratislavy, kde vzniká databáza, ktorá je zatiaľ primárne obrazová len s najnevyhnutnejším opisom. Širšia diskusia sa rozvinula najmä k otázke, ako postupovať pri digitalizácii – či plošne a rýchlo, alebo detailne a pomaly. Druhá možnosť predpokladá okrem digitálneho obrazu dokumentu (v prípade archívov spočiatku pôjde zrejme hlavne o stredoveké listiny) aj elektronicky spracované kompletné údaje – počnúc údajmi, ako sú signatúra, rozmery a pod., cez krátky regest až po plný text edície. Na druhej strane plošná a rýchla digitalizácia stredovekých listín zo slovenských archívov (ich celkový počet nepresahuje 30 000) by sprístupnila veľmi efektnú databázu so základnými elektronickými informáciami, ktoré by sa podľa ľudských a finančných zdrojov dali postupne dopĺňať. Takto už pracuje Monasterium.Net a takýto postup zvažuje aj Manuscriptorium, pričom základnou filozofiou je diferencovaný prístup k dokumentom. “Menej dôležité” sú sprevádzané iba základnými identifikačnými údajmi a ďalšie vrstvy dát dopĺňajú externí (zväčša dobrovoľní) spolupracovníci. Medzinárodná spolupráca, akú prezentovali projekty Manuskriptorium a Monasterium.Net, ponúka našim inštitúciám – či už archívom alebo knižniciam – možnosť byť súčasťou veľkých infosietí, ktoré budú bádateľmi/čitateľmi v budúcnosti preferované na úkor malých národných, či dokonca regionálnych databáz. Vysoká návštevnosť “megasietí” ponúka vysokú spoločenskú prestíž zúčastneným inštitúciám a európske (ko)financovanie poskytuje príležitosť ušetriť financie z “národného mešca”, ponechávajúc si zároveň (vzhľadom na “federatívne” štruktúrovanie sietí) plnú možnosť vytvárať národné časti v rámci nadnárodných portálov. Stretnutie bolo jednou z aktivít akademickej siete pod názvom “Virtuálny dom stredoeurópskych dejín” (Projekt Monasterium.Net, Diecézny archív v St. Pöltene, Katedra archívnictva a PVH v Bratislave, Univerzitná knižnica v Bratislave, Katedra pomocních věd historických a archivního studia KU v Prahe). Cieľom skupiny je zlepšovať informovanosť odbornej verejnosti o mimoriadne aktuálnom probléme digitalizácie archívov, knižníc a príbuzných inštitúcií. Ako zaznelo v úvode Alojza Androviča (Univerzitná knižnica v Bratislave), dialóg medzi knižnicami, archívmi a ďalšími “pamäťovými inštitúciami” by mal pokračovať – v budúcnosti už možno nielen v rovine vízií.
Mgr. Juraj Šedivý, MAS, PhD. (sedivy@fphil.uniba.sk)
In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2005, č. 03 [cit.
2005-09-30]. Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib053/sedivy.htm>. ISSN 1336-0779. |