bystrica.jpg (2151 bytes)    Banskobystrický samosprávny kraj

Odpovedá: PhDr. Eva Chylová, odbor kultúry

  1. Dovolíme si upozorniť, že prechod kompetencií v oblasti kultúry z Krajského úradu v Banskej Bystrici na Banskobystrický samosprávny kraj (ďalej len “BBSK” alebo “zriaďovateľ”) sa uskutočnil k 1. aprílu 2002, a to na základe dôkladne pripravených delimitačných protokolov za každú knižnicu osobitne. Obsahom delimitácie bola činnosť organizácie, rozpočet na rok 2002 v rozsahu ukazovateľov štátneho rozpočtu, majetok štátu v správe organizácie k 31. marcu 2002, bežné prostriedky organizácie, pohľadávky, záväzky organizácie, zostatky fondov, zamestnanci vrátane prehľadu mzdových náležitostí delimitovaných zamestnancov a objemu finančných prostriedkov na mzdy a odvody do poistných fondov. V rámci regiónu pre fungovanie regionálnych knižníc v čase prechodu zo štátu na samosprávu nenastali zásadné zmeny.

    K druhej časti otázky:
    Formou hospodárenia sú knižnice naďalej príspevkovými organizáciami, t. j. sú napojené na rozpočet zriaďovateľa príspevkom a časť rozpočtu musia vykryť z vlastných príjmov. Avšak vzhľadom na to, že ministerstvo financií pre BBSK na roky 2003 a 2004 nenavýšilo rozpočet na kultúrne služby, a to napriek nárastu cien energií, prevádzkových nákladov a taktiež cien kníh, neskôr aj zvýšenia DPH na knihy, rozpočtové možnosti knižníc sa výrazne zhoršili. Zriaďovateľ sa snažil situáciu riešiť rozpočtovým opatrením, keď po dva roky, a to v roku 2003 a 2004, účelovo navýšil finančné prostriedky z vlastných príjmov na nákup knižničného fondu.

    Vzhľadom na to, že zo zákona plnia regionálne knižnice metodickú funkciu voči obecným knižniciam (v kraji ich máme takmer 430), riadenie knižníc samosprávnymi krajmi v tomto čase považujeme za optimálne. Problém však vidíme v tom, že naše regionálne knižnice plnia v mestách, kde sídlia, aj funkciu mestských knižníc, avšak príspevok na činnosť knižníc, resp. na nákup knižničného fondu, je stále zo strany mestských samospráv iba v rovine dobrovoľnosti, v niektorých prípadoch žiadny, pritom knižnice slúžia predovšetkým obyvateľom týchto miest. Riešenie v tomto smere si vyžaduje legislatívnu úpravu. Ďalšou možnosťou je prechod knižníc do zriaďovateľskej pôsobnosti miest a zákonná úprava povinnosti VÚC iba financovať ich metodickú funkciu voči obecným knižniciam a iné nadobecné činnosti. Takéto riešenie by bolo spravodlivé vo vzťahu k mestám, ktoré zriaďujú a financujú mestské knižnice.
     
  2. BBSK v súčasnosti, v čase prechodu na nový spôsob financovania samosprávnych krajov, mierne zvýšil na rok 2005 rozpočet na kultúrne služby v časti bežný transfer a zaviazal knižnice, aby z rozpočtu vyčlenili finančné prostriedky na doplnenie knižničného fondu. Zriaďovateľovi záleží na rozvoji knižníc, nikto ich poslanie v regióne nespochybňuje, ale finančné možnosti mu neumožňujú zvýšiť príspevok na dopĺňanie knižničného fondu.
     
  3. Spoločným projektom BBSK a regionálnych knižníc bola realizácia 1. a 2. etapy elektronizácie regionálnych knižníc, keď na základe analýzy stavu v jednotlivých knižniciach zriaďovateľ od roku 2003 každoročne programovo vyčleňuje kapitálové prostriedky na dobudovávanie lokálnych sietí, pokračujúcu internetizáciu, výmenu zastaranej výpočtovej techniky a zabezpečenie nákupu potrebných softvérov a na rozvoj knižnično-informačných procesov prostredníctvom technologických nástrojov pre všetky knižnice. Odbor kultúry v tomto smere úzko spolupracuje s Krajskou knižnicou Ľ. Štúra, ktorá túto oblasť osobitne v ostatných knižniciach sleduje.
     
  4. K prvej časti otázky:
    Na otázku sme už sčasti zodpovedali v predchádzajúcom bode. V súčasnosti je aktuálne predloženie projektu BBSK ako oprávneného žiadateľa v rámci Operačného programu Základná infraštruktúra, opatrenie 3.2. Budovanie a rozvoj informačnej spoločnosti pre verejný sektor Blok A: Poskytnutie lacného a bezpečného pripojenia na internet v regiónoch – “RegioNet knižníc BBSK”, ktorého povinné kofinancovanie odsúhlasilo Zastupiteľstvo BBSK na júnovom zasadnutí.

    BBSK si uvedomuje osobitné postavenie regionálnych knižníc v súvislosti s informatizáciou spoločnosti, aj v Koncepcii rozvoja kultúrnych inštitúcií v pôsobnosti BBSK (schválená zastupiteľstvom BBSK v októbri 2004) považuje túto úlohu knižníc za prioritu.

    K druhej časti otázky:
    Najväčšou prekážkou sprístupnenia internetu verejnosti je jeho lacné a bezpečné pripojenie a tiež jeho rýchlosť. Nápravu tohto stavu v našom kraji sleduje už spomenutý projekt RegioNet knižníc BBSK.
      
  5. Problémov je viac, ale prioritou je zabezpečenie finančných prostriedkov na nákup knižničného fondu, aby používatelia v našich knižniciach našli skutočne to, čo potrebujú. Očakávame, že knižnice budú opäť úspešné pri získaní grantov z programu Ex Libris MK SR – výsledky by mali byť zverejnené v týchto dňoch. Veríme, že Ministerstvo kultúry SR vytvorí aj naďalej takýto priestor na podporu regionálnych knižníc.

    Osobitný problém je starostlivosť o nehnuteľný majetok BBSK v správe knižníc, najmä o významné národné kultúrne pamiatky (napr. sídlo knižnice v Rimavskej Sobote, v Lučenci, v Banskej Bystrici) – objekty vyžadujú nemalé finančné prostriedky na rekonštrukciu, resp. údržbu či bežné opravy, elektronické signalizačné zabezpečenie atď. Ani jedna z našich knižníc nie je účelovou budovou špeciálne budovanou na účely knižnice, dispozičné riešenie najmä historických budov je nevyhovujúce. To sa odráža aj v potrebe zabezpečovať knižnično-informačné služby viacerými zamestnancami a náročná je aj práca s fondmi. Navyše, niektoré knižnice a ich pobočky sídlia v prenajatých priestoroch, z čoho vyplýva povinnosť platiť nájomné a uhrádzať vysoké vedľajšie náklady.

    Pri dostatku finančných prostriedkov by sa z našich knižníc mali stať otvorené kultúrne a informačné centrá so špičkovou technikou, kde by každý návštevník prichádzajúci za vzdelaním alebo za oddychom našiel za nízky poplatok to, čo hľadá. A to najmä aktuálnu najnovšiu literatúru – oddychovú, odbornú, encyklopedickú, pre mladých aj starších.
      
  6. Rezervy v práci knižníc? Je to hľadanie príťažlivých foriem práce najmä s mladými čitateľmi a deťmi, ktoré sú pod masívnym tlakom iných médií (televízia, počítačové hry... ulica), vzdelávanie knihovníkov v oblasti informačných technológií, predkladanie kvalitných projektov a dosiahnutie úspešnosti pri získavaní mimorozpočtových zdrojov.
     
  7. Knižnice by mali predovšetkým zaujať svojimi službami, ktoré budú reagovať na potreby spoločnosti. V miestach svojho pôsobenia by mali ešte viac prehĺbiť spoluprácu s mestskou samosprávou a zapájať sa do spoločných aktivít s mestom a školami a inými typmi kultúrnych inštitúcií bez ohľadu, kto je ich zriaďovateľom, dať ešte viac o sebe vedieť, o svojej činnosti ako aj poskytovaných službách a pripravovať také podujatia, ktoré by nenásilne a neformálne priviedli najmä deti opäť ku knihe. Zaručený recept, ako na to, žiaľ, neexistuje. Každá knižnica pôsobí v špecifickom regióne, kde žijú konkrétni ľudia s odlišnými potrebami a záujmami.

 

 

In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2005, č. 03 [cit. 2005-09-30]. Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib053/bystrica.htm>. ISSN 1336-0779.

ITlib. Informačné technológie a knižnice