Jednou z hlavných úloh knižníc v súčasnosti je zabezpečovať potreby čoraz náročnejších a informačne gramotnejších používateľov, ktorí oceňujú rýchly a bezplatný prístup k informáciám. Vývoj vo vede a technike na celom svete prináša každú minútu tisíce nových informácií, ktoré bez publikovania strácajú význam a ktorých prínos je priamo ovplyvnený i obťažnosťou ich získavania. Záujem o odborné informácie rastie, zvyšujú sa ceny klasických zdrojov, pričom rozpočty knižníc priamo úmerne nerastú, ale často práve klesajú. Knižnice však stále zostávajú dôležitým prvkom vo vzdelávaní širokej verejnosti, a preto v snahe poskytovať dostatok relevantných informácií vznikli iniciatívy pre rozvoj tzv. otvoreného prístupu k odborným publikáciám, o ktorom sa v poslednom čase často diskutuje. Veľké množstvo toho, čo knižnice tradične skladujú na regáloch, bude postupne digitalizované a sprístupňované v sieti na národnej aj medzinárodnej úrovni. Klasická “papierová” podoba ustupuje do úzadia. Preto charakteristickými vývojovými trendmi v oblasti vedeckých a odborných knižníc v poslednom období je rastúca miera dostupnosti odborných informácií v elektronickej podobe, väčšia spolupráca medzi knižnicami prostredníctvom sietí a konzorcií, rozvoj elektronických služieb “e-services” a “e-manažmentu”. Rastie záujem i o “e-science” – vedecký výskum uskutočňovanýs využitím veľkého objemu elektronických dát a “e-learning” [1]. Trend otvoreného prístupu k informáciám je alternatívnou možnosťou publikovania a zverejňovania vedeckých poznatkov na internete. V tejto súvislosti sa teda okrem termínu “free access”, čoraz častejšie objavuje na internete aj termín “open access” – otvorený prístup k e-zdrojom. “Open access” literatúra nie je iba bezplatne prístupná každému používateľovi internetu, ale je aj oslobodená od väčšiny autorských a licenčných obmedzení. Je bezbariérovou literatúrou, bez cenových a legislatívnych bariér, ktoré ohraničujú využívanie väčšiny konvenčne publikovanej literatúry v tlačenej i elektronickej podobe. Pri zrode termínu “open access” stála v roku 2002 aj iniciatíva Budapest Open Access Initiative (BOAI) [2], ktorá si kladie za cieľ uľahčiť vyhľadávanie informácií vo webovom globálnom prostredí s využitím nových technológií a zabezpečiť otvorený online prístup k vedeckej a odbornej literatúre v digitálnej podobe bez finančných, legislatívnych a technických obmedzení. Pojem “open access” bol prediskutovaný a definovaný i ďalšími iniciatívami a deklaráciami. Ako príklad je možné uviesť The Betseda Statement [3] o publikovaní v rámci otvoreného priestoru alebo Berlin Declaration [4]. Výzvou pre knižnice je oboznamovať používateľov s možnosťami prístupu k týmto cenným voľne prístupným elektronickým zdrojom, ktoré je možné nielen čítať, ale i sťahovať, kopírovať, tlačiť, rozširovať a využívať na všetky legálne účely.

Na dosiahnutie otvoreného prístupu k vedeckej literatúre navrhla BOAI dve vzájomne sa doplňujúce stratégie. Prvou je tzv. “autoarchivácia” s využitím jednotných sieťových štandardov v rámci protokolu iniciatívy Open Archive Initiative [6] a druhou je vytvorenie novej generácie časopisov s otvoreným prístupom – “open access journals”. Prvá stratégia predstavuje zverejňovanie článkov na autorských webových stránkach alebo ich uloženie v predmetových digitálnych archívoch či inštitucionálnych repozitároch. Najznámejším predmetovým archívom, budovaným od roku 1991, je “arXiv” [7], tematicky pokrývajúci fyziku, matematiku, počítačové vedy a biológiu. Kým takýto typ archívu ponúka prístup k celosvetovej literatúre z jedného, prípadne viac odborov, inštitucionálne archívy a repozitáre ponúkajú literatúru produkovanú jednou inštitúciou na rôznych svojich pracoviskách a výskumných strediskách. Obsahujú hlavne “e-printy” (t. j. preprinty, ale i finálne, recenzované články – postprinty), technické a výskumné správy, vysokoškolské kvalifikačné práce, výučbové materiály a podobne. Predovšetkým univerzity a iné inštitúcie zamerané na vzdelávanie sa sústreďujú na budovanie týchto repozitárov, ich vzájomné prepojenie a zabezpečenie certifikácie ich obsahu s cieľom efektívne šíriť vedecké poznatky. Archívy prispôsobené jednotnému protokolu vzájomne kooperujú a používatelia môžu v nich vyhľadávať cez spoločné rozhranie bez toho, aby vedeli, o aký archív ide, kde je lokalizovaný alebo čo obsahuje. Takýmto projektom je napríklad OAIster [8], ktorého cieľom je vytvoriť kolekciu verejne prístupných, v minulosti ťažko dostupných, akademicky orientovaných digitálnych zdrojov. V súčasnosti obsahuje vyše 5,2 milióna záznamov o dokumentoch zo 458 inštitúcií. Na internete je možné nájsť i spracované prehľady “open access” archívov, napríklad v rámci projektu OPCIT (The Open Citation Project – Reference Linking and Citation Analysis for Open Archives) [9] alebo register Registry of Institutional OA Archives [10]. Je povzbudivé, že i z prostredia akademických knižníc na Slovensku vyšla iniciatíva na vytvorenie projektu elektronických záverečných a kvalifikačných vysokoškolských prác – ETD SK (Electronic Thesis and Dissertations Slovakia), ktorá odráža súčasný trend prechodu od bibliografických záznamov k plným textom a ich sprístupnenie v rámci “open access” [11].

Druhou stratégiou načrtnutou BOAI je “open access journals” a predstavuje novú generáciu vedeckých časopisov s otvoreným prístupom – ich zviditeľnenie, sprístupnenie, spropagovanie. Pritom výsledky prieskumu poukazujú na to, že “impact factor” takýchto časopisov môže byť prinajmenšom taký vysoký ako pri konvenčných časopisoch [12]. Systém otvoreného prístupu prináša výhody nielen používateľom, ale aj prispievateľom informácií, pretože 72 % voľne prístupných dokumentov sa cituje dvakrát častejšie než zostávajúcich 28 % neverejných dokumentov obsiahnutých v platených databázových systémoch. Voľne prístupné dokumenty sú 2,8-krát častejšie sťahované z verejných informačných zdrojov [13]. Príkladom spoločnosti, ktorá je známa vydávaním a archivovaním časopisov s otvoreným prístupom, je BioMed Central [14], založená v roku 2000 a sprístupňujúca vyše 100 biomedicínskych periodík. Všade vo svete je známy projekt DOAJ (Directory of Open Access Journals) [15], ktorý je celosvetovým adresárom časopisov s otvoreným prístupom, prevádzkovaným na Lund University vo Švédsku a vytvoreným s podporou Open Society Institute (OSI) v Budapešti [16] a aliancie univerzít, vedeckých knižníc a organizácií SPARC [17]. V súčasnosti obsahuje 1 532 kvalitných vedeckých a akademických časopisov v databáze umožňujúcej bezplatné plnotextové vyhľadávanie informácií. Zaujímavým je i projekt SciELO (The Scientific Electronic Library Online) [18], ktorý predstavuje elektronickú virtuálnu knižnicu obsahujúcu vybrané kolekcie vedeckovýskumných časopisov z Latinskej Ameriky a rozvojových krajín.

O iniciatíve “open access” sa diskutuje na rôznych konferenciách [19], diskusných fórach [20], blogoch [21], sú ponúkané prehľady liniek odkazujúce na relevantné webové sídla, prierezy históriou smerujúcou k otvorenému prístupu [22], novinky [23] aj voľne stiahnuteľné plagáty na propagáciu a podporu [24]. Problémy “open access”, ktoré ešte nie sú uspokojivo vyriešené, sa týkajú predovšetkým poskytovania autorských práv, finančného ohodnotenia autorov, uchovávania týchto zdrojov a ich efektívneho sprístupňovania používateľom.

Zaujímavou bibliografiou týkajúcou sa problematiky “open access” je práca, ktorá vyšla nielen v tlačenej podobe, ale je aj voľne prístupná na internete pod názvom Open Access Bibliography: Liberating Scholarly Literature with E-Prints and Open Access Journals [12]. Ponúka prehľad vyše 1 300 vybraných kníh v anglickom jazyku, konferenčných materiálov (vrátane niekoľkých digitálnych videoprezentácií), preprintov, časopiseckých článkov, technických správ a iných tlačených alebo elektronických zdrojov, ktoré sa týkajú iniciatívy otvoreného prístupu k odborným informáciám. Väčšina literatúry bola publikovaná od roku 1999 do 31. augusta 2004, pričom 78 % z celej uvedenej literatúry v bibliografii je voľne prístupná na internete.

Keďže knižnice by mali zoznamovať svojich používateľov s čo najširšími možnosťami prístupu k elektronickým zdrojom aj Centrum VTI SR začalo v rámci prípravy svojho nového webového sídla vytvárať navigačný nástroj, ktorého úlohou je pomáhať pri orientácii vo svete voľne prístupných informácií. Tento nástroj, ktorý umožňuje efektívny prístup do najdôležitejších bezplatných elektronických zdrojov internetu pre vybrané oblasti vedy a techniky, sa nazýva SciTech navigátor. Ponúka vyhľadávanie podľa názvu e-zdroja, tematickej skupiny, typu zdroja, jazyka a kľúčového slova. Mapuje plnotextové, faktografické a bibliografické databázy, elektronické archívy a repozitáre, špecializované vyhľadávacie nástroje a portály, ktorých zameranie korešponduje s tematickým profilom CVTI SR. Čo sa týka plnotextových elektronických dokumentov, sústreďuje sa na dizertačné práce, preprinty, časopisecké články, elektronické knihy, konferenčné materiály, technické správy, štatistiky, ale tiež i na encyklopédie, technické príručky, výkladové slovníky, patentovú a normalizačnú literatúru. Navigačný nástroj je budovaný v katalógovej podobe, s anotáciami jednotlivých e-zdrojov. Je možné v ňom listovať alebo vyhľadávať pomocou zadania hľadaného výrazu do vyhľadávacích polí, prípadne výberom príslušného slova z abecedného registra výrazov s využitím ikonky – . Ukážka vyhľadaných elektronických archívov a repozitárov z oblasti počítačových vied v skrátenom formáte na pripravovanom webovom sídle CVTI SR je na nasledujúcom obrázku:

Úplný formát záznamu informujúci o vybranom elektronickom zdroji je v tvare:

Budovanie SciTech navigátora je v súčasnosti v počiatočnom štádiu (obsahuje vyše 300 odkazov) a keďže sa predpokladá nárast záznamov informujúcich o voľne dostupných zdrojoch, ktoré ponúkajú kvalitné odborné informácie, je vytváraný i nástroj na “rýchle vyhľadávanie”. Používateľ – bez toho, aby opustil webové sídlo CVTI SR – môže s využitím najvýznamnejších vyhľadávačov a tematických brán efektívne z jedného miesta vyhľadávať e-zdroje pre akademickú obec, vedu a výskum, technické odbory a tiež plnotextové dokumenty. Pre informačné potreby všeobecného zamerania môže využiť vybrané univerzálne vyhľadávače, napr.: Google, Vivisimo, Teoma, ixquick, ktorých vyhľadávacie okná sa nachádzajú spolu na jednej webovej stránke CVTI SR. Sekcia “novinky” informuje o najnovších pridaných záznamoch v SciTech navigátore a ponúka i spoluprácu pri spoluvytváraní tohto navigačného nástroja. Svoj tip na kvalitný elektronický zdroj, ktorý by mal byť integrovaný do navigátora, môžu používatelia zaslať vyplnením priloženého formulára.

Centrum VTI SR chce i prostredníctvom SciTech navigátora uľahčiť používateľom a návštevníkom svojho webového sídla prístup k rýchle rastúcemu informačnému bohatstvu voľne dostupných elektronických zdrojov s cieľom podporiť vzdelávanie, výskum a vedu na Slovensku. Navigačný nástroj má sústrediť kvalitné celosvetové odborné e-zdroje na jedno miesto, sprehľadniť ich a ponúknuť širokej verejnosti. Snahou je, aby sa nestratili v informačnom mori globálnej počítačovej siete, ale aby si aj na Slovensku predovšetkým plnotextové “open access” zdroje našli čo najskôr svojich používateľov a slúžili na rýchlu výmenu poznatkov a rozvoj vzdelanosti.

Ing. Alena Paulíková (paulikova@cvtisr.sk)
CVTI SR v Bratislave

In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2005, č. 02 [cit. 2005-07-31]. Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib052/paulikova.htm>. ISSN 1336-0779.

ITlib. Informačné technológie a knižnice