Začiatok nového milénia v znamení otvárania informačného priestoru Mária Kollárová
Autorka si za cieľ tohto článku vytýčila v skratke zmapovať základné črty, procesy a projekty fenoménu, ktorý sa usiluje prinášať to, čo pre knihovníkov predstavuje to magické slovko – otvorený prístup. Nové modely vedeckej komunikácie Komunikácia vedcov začala už v 17. storočí tradičnými, obdobiu zodpovedajúcimi formami. Každá vedecká komunikácia vedie k diskusii a následne k ďalšiemu výskumu. Publikovanie vo vedeckých časopisoch nikdy nebolo jediným prostriedkom vedcov na komunikáciu výsledkov výskumu. Je ním aj osobná korešpondencia; pred publikovaním si vedci vymieňajú svoje podklady pre články, po publikovaní si zasielajú separáty svojich publikovaných prác. Tieto prostriedky vedeckej komunikácie existovali a existujú popri čítaní odborných textov a článkov v časopisoch. Neformálne výmeny informácií vedcov v súčasnosti menia svoju tvár. V čase elektronizácie je dôležitá forma elektronickej výmeny textov vo forme preprintov a postprintov. Elektronická výmena informácií vedcov je dôležitá, a preto musí byť umožnená. Vedci naďalej pokračujú v neformálnej vedeckej komunikácii, hoci zmluvy o autorských právach s niektorými vydavateľmi im to neumožňujú. Môžu sa tieto neformálne výmeny informácií zmeniť? Technicky je to možné, vo svete už existujú databázy článkov s voľným prístupom, napr. z oblasti fyziky ArXiv1. Avšak kontrola kvality článkov formou akademických recenzií a citovanosti sa stále riadi tradičnými metódami využívanými vo svete tlačených publikácií. Je potrebné oddeliť problematiku komunikácie vedeckých výsledkov od kontroly a ohodnotenia kvality. Tradiční komerční vydavatelia systémom čitateľ-ského predplatného získavajú svoje finančné zdroje tým, že vyžadujú platbu za prečítanie odborného vedeckého textu. Pokračovanie tohto modelu je brzdou pokroku, vedeckej diskusie, aj následného výskumu. V súčasnosti sú aj politici vo svete nútení hľadať spôsob, ako otvoriť prístup k vedeckým informáciám, ktoré sú hradené z verejných a sponzorských zdrojov, ale po publikovaní sú v prevažnej miere uzatvorené pred prístupom verejnosti a sú viazané na čitateľské predplatné. Iniciatívy, ktoré usilujú o otvorený prístup k publikovaným vedeckým textom Myšlienka otvoreného prístupu sa prezentovala na stretnutí Inštitútu otvorenej spoločnosti (OSI) v Budapešti v decembri 2001, ktoré chcelo podporiť svetový proces voľného prístupu k vedeckým a odborným informáciám zo všetkých vedných odborov na internete. Účastníci tohto stretnutia mali skúsenosti s rôznymi aktivitami, reprezentovali snahy o otvorený prístup a tu vytvorili stratégiu, ako môžu tieto rôznorodé aktivity fungovať vedľa seba, navzájom sa podporovať a pomáhať si tak, aby pôsobili širšie a rýchlejšie. Diskutovali o stratégii, ktorá by poslúžila záujmom výskumu a vedcov, ale aj inštitúcií, spoločností a nadácií, ktoré podporujú výskum. Dohodli sa, ako môžu využiť svoje prostriedky efektívnejšie, aby pomohli prechodu k otvorenému prístupu a tiež aby publikovanie s otvoreným prístupom bolo ekonomicky stabilné. Následne bola táto iniciatíva oficiálne uvedená ako Budapeštianska iniciatíva otvo-reného prístupu2 (BOAI), ktorá všeobecne vyjadruje princípy, stratégiu a záväzok presadzovať otvorený prístup k informáciám. BOAI bola oficiálne uvedená v Budapešti vo februári 2002 na stretnutí, ktorého účastníci sa stali prvými signatármi BOAI. Následne potom vyhlásenie BOAI podpisovali jednotlivci z radov vedcov, ale aj predstavitelia inštitúcií, akadémií vied, vedeckých laboratórií, knižníc, univerzít, nadácií, vydavateľov, vedeckých spoločností, ako aj podobných iniciatív OA.
BOAI je podporovaná Informačným programom OSI a každoročne poskytuje granty na podporu veľkého počtu iniciatív a projektov, ktorých centrom je podpora, osveta a propagácia otvoreného prístupu, ale aj tvorba technologických prostriedkov pre OA. Doteraz OSI v rámci Informačného programu pridelil na rôzne projekty otvoreného prístupu 1,76 milióna dolárov z celkovej sumy 3 milióny dolárov, ktoré OSI naplánoval prideliť na tieto iniciatívy. BOAI podporila aj tvorbu základných príručiek: príručky ekonomických modelov na pomoc pri prechode časopisov založených na tradičnom modeli čitateľského predplatného na otvorený prístup, príručky ekonomických pravidiel pri uvedení nového vedeckého časopisu s OA a následného zabezpečenia jeho stálej existencie, ako aj príručky softvéru pre tvorbu inštitucionálneho archívu, príručky pre softvér Eprints. OSI finančne podporuje systémom grantov časopisy, ktoré publikujú s otvoreným prístupom aj tak, aby príspevky vedcov mohli byť zdarma publikované a boli voľne dostupné na internete, podporuje inštitucionálne členstvo inštitúcií v projektoch s otvoreným prístupom, ale aj tvorbu inštitucionálnych archívov, výskumy v oblasti otvoreného prístupu, konferencie a semináre na túto tému. Projekty, ktoré boli podporené v rámci tejto iniciatívy, sa pre zaujímavosť nachádzajú na stránkach: www.soros.org/openaceess. Otvorený prístup je definovaný ako elektronický prístup k textom článkov bez ohľadu na to, či knižnica má zaplatené predplatné časopisu, v ktorom bol článok publikovaný. Môže ísť aj o iné typy dostupných dokumentov, ktoré sú zdarma voľne prístupné, napríklad príspevky z konferencií, dizertačné práce, výskumné práce alebo technické správy. Otvorený prístup k týmto dokumentom znamená vo všeobecnosti to, že používatelia môžu tieto texty voľne sťahovať, šíriť a používať bez oficiálneho povolenia autora za predpokladu, že uvedú autorstvo. Čitatelia neporušujú licenčné práva autorov voľným sťahovaním alebo šírením či používaním článkov. Autori neodovzdávajú svoje výhradné autorské práva na publikovaný text vydavateľom časopisov s OA tak, ako k tomu dochádza pri publikovaní u niektorých komerčných vydavateľov. Autori môžu publikovať svoje odborné články v časopisoch s otvoreným prístupom (OA) alebo v tzv. inštitucionálnych archívoch (IR). V časopisoch s OA publikované články prechádzajú pred prijatím odborným posúdením, recenzovaním. Archívy s otvoreným prístupom alebo inštitucionálne archívy sú digitálne zbierky článkov, preprintov alebo postprintov. Tieto archívy tvoria metadáta článku vo formáte, ktorý je zhodný s Protokolom otvorených archívov pre zber metadát (OAI – PMH). Tým zabezpečia, že články sa budú dať vyhľadať prostredníctvom špecializovaných vyhľadávačov, ale napríklad aj vyhľadávačom Google. Archívy môžu byť multidisciplinárne alebo predmetovo orienované a sú umiestnené na univerzitách alebo v iných inštitúciách. Sú doklady o tom, že vedecké články z archívov s OA sú viac čítané, a teda aj čím ďalej, tým väčšmi citované. Cyklus, keď je článok publikovaný, číta sa, cituje a stavia ďalší výskum na predchádzajúcom výskume, sa harmonicky uzatvára, a to je cieľom a zároveň aj základom otvoreného prístupu. V literatúre sa uvádza, že 92 % z 10 000 akademických časopisov dalo zelenú svojim autorom, aby okamžite po publikovaní umiestnili svoje práce do IR. Pod tlakom kritiky 79 % týchto časopisov umožnilo autorom archivovať postprinty; aj keď to boli verzie autorov, neboli to vydavateľské verzie autorov. Dnes napriek tomu, že mnoho akademických vydavateľstiev povoľuje autorom vlastnú archiváciu svojich prác, robí to zatiaľ len obmedzený počet autorov. Jednak preto, že IR ešte nie sú všade, jednak mnoho autorov je ešte stále zmätených a nie sú si istí tým, ako využívať IR, a tiež niektorí autori radšej pred problémami zatvárajú oči. Čo je v tejto situácii žiaduce, je jasná línia inštitúcií, ktoré môžu žiadať archiváciu prác svojich pracovníkov vo svojich archívoch, nabádať autorov, aby publikovali v časopisoch s OA, ktoré v súčasnosti tvoria približne 5 % z celkového počtu časopisov. Za otvorený prístup hovoria aj štúdie, podľa ktorých články s otvoreným prístupom z oblasti fyziky sa sťahujú v rovnakom množstve z časopisov s otvoreným prístupom ako z časopisov bez otvoreného prístupu (ktoré sú na základe predplatného). Takisto štúdie o citovanosti článkov s otvoreným prístupom hovoria o zvýšení citovania článkov s otvoreným prístupom v poslednom období, konkrétne od roku 2001. Mnohé časopisy s otvoreným prístupom sa indexujú v citačných databázach a majú porovnateľný impakt faktor práve vďaka veľkému dôrazu na kvalitu týchto časopisov, ich kvalitným recenzovaním. Môžeme očakávať, že práve tento rok sa táto situácia v databázach ISI ukáže ešte vypuklejšie, keď budú publikované nové impakt faktory. Jedna z takýchto štúdií, vypracovaná samotnou Thompson ISI, hovorí, že asi 20 % z celkového počtu časopisov je zaradených do databáz ISI.
SPARC Europe3 (Scholarly Publishing and Academic Resource Coalition) – aliancia akademických a vedeckých knižníc a organizácií, ktorá všemožne pracuje na zmene dysfunkcií na trhu vedeckého publikovania, sa angažuje pri všetkých aktivitách a iniciatívach, ktoré sa stavajú na obranu spravodlivých práv verejnosti na prístup k informáciám. V procese hnutia otvoreného prístupu sa vyskytlo mnoho príkladov, ktoré mnohokrát presvedčia viac než argumenty. V tejto súvislosti si spomínam na príklad Wellcome Trustu4, nadácie, ktorá od roku 2000 poskytuje veľkorysé granty výskumu hlavne v oblasti biomedicíny a aktívne podporuje OA. Keď si jeden z riaditeľov správnej rady Wellcome Trustu chcel pozrieť publikovaný článok, ktorý dokumentoval nimi sponzorovaný výskum, zistil, že to nejde, lebo nemá prístup do elektronického časopisu, ktorý tento článok publikoval. Je to typický príklad. Ak si teda predseda nadácie chce čítať článok, ktorého vznik podporil financovaním výskumu, musí si predplatiť elektronický časopis – musí platiť ešte za prístup. Problematika prístupu k výsledkom výskumu, ktorý financovala vláda, je aj etickým problémom. Ako k tomu prídu daňovníci, z ktorých daní sa hradí štátom podporovaný výskum, keď majú ešte raz platiť za prístup k informáciám, ktoré z tohto výskumu vznikli? Toto boli jedny z prvých argumentov, ktoré vyústili do snáh o otvorenie prístupu k výsledkom sponzorovaného výskumu. Výsledkom sú snahy amerického Národného inštitútu zdravia či vyšetrovania Parlamentu Veľkej Británie5 ku správe výboru pre vedu a technológie: “Vedecké publikácie: zdarma pre všetkých?” z leta 2004. K jednej z prvých iniciatív v USA patrilo tiež tzv. Vyhlásenie o otvorenom prístupe z Bethesdy z apríla 20036 (Bethesda Statement on Open Access Publishing), ktorého signatári navrhovali, aby výsledky štátom podporovaného výskumu boli prístupné. V európskom kontexte bola azda najdôležitejšia vedecká konferencia z októbra 2003 o Otvorenom prístupe k poznatkom z oblasti prírodných a humanitných vied, z ktorej vzišla tzv. Berlínska deklarácia7. Účastníci stretnutia boli z najrenomovanejších vedeckých inštitúcií. Medzi najznámejšie patrí spoločnosť Maxa Plancka, Francúzske národné centrum pre vedecký výzkum a ďalšie. Rokovania tejto skupiny potom pokračovali a nasledovali ďalšie stretnutia, známe ako Berlín 2 a Berlín 3, a v októbri 2005 sa pripravuje ďalšie, už štvrté stretnutie berlínskej konferencie. Stretnutie výboru OECD pre vedeckú a technologickú politiku na ministerskej úrovni8 prebiehalo v januári 2004. Záverečné komuniké tohto stretnutia, ktoré je uverejnené na webe, obsahuje Deklaráciu o prístupe k vedeckým informáciám z verejných financií. Pre knihovníkov bolo dôležité vyhlásenie IFLA9 o otvorenom prístupe k vedeckej literatúre a dokumentácii výskumu6, v ktorom sa tiež hovorí, že rozsiahly otvorený prístup k vedeckej literatúre a dokumentácii je dôležitý pre pochopenie a poznanie svetových problémov a odstránenie informačnej nerovnosti vo svete. Problematikou prístupu k informáciám sa zaoberal v decembri 2003 aj Svetový summit o informačnej spoločnosti v Ženeve, ktorý vydal Deklaráciu princípov WSIS (World Summit on the Information Society)10 s podtitulom Budovanie informačnej spoločnosti: globálna výzva v novom miléniu. Postoj časti verejnosti a vydavateľov bol a zostáva voči otvorenému prístupu skeptický. Princíp otvoreného prístupu však nie je o tom, ako obchodne zlikvidovať komerčných vydavateľov. Hoci spočiatku komerční vydavatelia princíp otvoreného prístupu nechceli vážne ani komentovať, v súčasnosti už mnohí vydavatelia do určitej miery rešpektujú existenciu princípu otvoreného prístupu, diskutujú o tejto téme na rôznych fórach (konferencia ICOLC), ale taktiež vlastnými aktivitami prejavujú ústupky a ochotu spolupracovať na niektorých projektoch. Sú aj takí, ktorí si ideu otvoreného prístupu osvojili. Ide väčšinou o vydavateľstvá, ktoré pracujú na neziskovom základe, vedecké spoločnosti, ktoré sú samy vydavateľmi. Projekty, vydavatelia a archívy OA Tu chcem len uviesť praktickú pripomienku, a to, že na prístup do niektorých služieb s otvoreným prístupom je potrebné sa len bezplatne zaregistrovať. Vymenovať všetky časopisy, ktoré vychádzajú s otvoreným prístupom, by znamenalo publikovať na tomto mieste dlhé zoznamy časopisov, pokúsim sa však odkázať na najrozsiahlejšie zdroje informácií. K takýmto patrí aj projekt BioMed Central11 (BMC). BioMed Central (Veľká Británia) je nezávislý online vydavateľ vyše 100 časopisov z oblasti biológie a medicíny. Niektoré časopisy vychádzajú aj v tlačenej forme, niektoré existujú len online. Plné texty článkov publikované vo všetkých časopisoch BioMed Central sú voľne prístupné pre rozvojové krajiny bez výnimky, ale aj pre niektoré rozvinuté krajiny hlavne zo strednej a východnej Európy. Všetky odborné články, ale aj ďalší obsah publikovaný v časopisoch BioMed Central je recenzovaný (peer-reviewed). Články môžu byť voľne sťahované, ukladané a ďalej šírené bez povolenia autora na nekomerčné účely, ale s podmienkou, že sa uvedie autor. Ekonomický model, na základe ktorého BMC zabezpečuje finančné prostriedky na publikovanie článkov a otvorený prístup, sú poplatky autorov za spracovanie článku a za inštitucionálne členstvo v BioMed Central. Poplatky za autorov platia inštitúcie, ktoré zamestnávajú autorov, ale v prípade, že je domovská inštitúcia autora inštitucionálnym členom BMC, poplatky za prijatý článok sa neplatia. Zároveň však treba povedať, že pri tých, pre ktorých sú financie reálnym problémom, BMC uplatňuje veľkorysú politiku odpustenia poplatkov, napr. pri autoroch z rozvojových krajín. Inštitucionálne členstvo, ktoré bolo zavedené v januári 2002, je vo veľmi priaznivej výške pre inštitúcie z rozvojových krajín. Je tiež veľkoryso podporované systémom grantov, napr. od OSI, a je skvelou príležitosťou na zviditeľnenie sa inštitúcií na webovej stránke BMC. Zabezpečuje nielen prístup do plných textov časopisov BMC pre celé inštitúcie, ale aj publikovanie zdarma pre autorov z členských inštitúcií v prípade, že ich práca bola prijatá na publikovanie. BMC vydáva Open Access Now, mesačný spravodaj, ktorý informuje vedcov z oblasti prírodných vied, poskytuje rady a krátke brožúrky Who, What & Why s informáciami o dianí vo “fenoméne” otvoreného prístupu. BMC oznámil, že na základe spolupráce s prestížnym inštitútom Beilstein-Institut v máji začne vydávať prvý recenzovaný časopis z oblasti organickej chémie s otvoreným prístupom – Beilstein Journal of Organic Chemistry. Ďalším veľmi významným medzníkom v OA bolo uvedenie časopisov PLoS Biology v októbri 2003 a PLoS Medicine v októbri 2004, ktoré vychádzajú v USA pod hlavičkou Public Library of Science12 (PLoS). Oba časopisy vychádzajú paralelne aj tlačou. V roku 2005 sa pripoja ďalšie PLoS Computational Biology, PLoS Genetics a PLoS Pathogens. Vzniku tejto série časopisov s otvoreným prístupom predchádzali veľké diskusie o nekontrolovateľnom raste cien prístupov do elektronických časopisov niektorých prestížnych vydavateľov, ktoré pohlcovali čoraz vyššie časti priškrcujúcich sa rozpočtov knižníc amerických univerzít. Na protest proti týmto rastúcim cenám elektronických publikácií boli niektoré americké univerzity odhodlané ukončiť predplatné niektorých významných vedeckých časopisov a dlhotrvajúce rokovania knižníc s vydavateľmi nemali konca-kraja. V záujme obrany širokého prístupu k publikovaným výsledkom výskumu došlo aj k niektorým odchodom renomovaných vedcov z redakčných rád komerčných časopisov, ktorí sa postavili na stranu otvoreného prístupu. V takýchto podmienkach došlo k spusteniu PLoS, ktorého odborné zázemie a systém recenzovania článkov je zárukou vysokej kvality. Dôkazom toho je vysoká čítanosť vydávaných časopisov.
PubMed Central13 je digitálny archív časopiseckej literatúry z oblasti biológie v Národnom inštitúte zdravia USA (NIH), produkovaný Národným centrom pre biotechnologické informácie (NCBI) v Národnej lekárskej knižnici USA (NLM). PubMed Central chráni a udržiava neobmedzený prístup k elektronickej literatúre, tak ako to predtým robila NLM v oblasti tlačenej biomedicínskej literatúry. PMC ide v šľapajach inej užitočnej a veľmi úspešnej služby, ktorú vytvorilo NCBI, a tou je GenBank. BMC je databázou citácií a abstraktov biomedicínskej a inej časopiseckej literatúry z oblasti biológie. Časopisy, ktoré sa zúčastňujú na tomto projekte, poskytujú celý svoj obsah a NLM ešte digitalizuje skor-šie tlačené čísla časopisov, ktoré sú už súčasťou PMC. PMC si nenárokuje autorské práva na žiaden materiál v archíve; autorské práva zostávajú pôvodnému vydavateľovi časopisu alebo autorom, podľa ich vzájomnej dohody. Žiaľ, zatiaľ sa nepodarilo dosiahnuť, aby autori povinne dodávali články, ktoré pramenili z výskumu podporovaného štátom v tejto oblasti. V januári 2005 bolo rokovanie o žiadosti NIH o povinný otvorený prístup k výskumu do 6 mesiacov, ktorý sám finančne podporuje, ukončené len formou odporučenia na vyžiadanie textov od autorov do 12 mesiacov. Fakticky autori môžu na vyzvanie dodať text svojho článku do 12 mesiacov od publikovania, čo v realite znamená dvanásťmesačné embargo na plné texty. Boj o okamžité publikovanie štátom sponzorovaného výskumu NIH prebiehal zapojením SPARC, Aliancie pre prístup daňovníkov (Alliance for Taxpayer Access), Asociácie vedeckých knižníc (ARL) a bolo prijatých viac než 600 verejných pripomienok. Verejnosť je sklamaná týmto rozhodnutím NIH a dúfa, že nakoniec ani kongres USA, ani NIH nebudú spokojní s výsledkom rozhodnutia. Toto je príklad, keď sa dobré snahy knihovníckej komunity neskončili očakávaným výsledkom. Pár týždňov po vyhlásení novej stratégie NIH na univerzite v Southamptone vo Veľkej Británii sa stretli signatári Berlínskej deklarácie na stretnutí známom ako Berlín 3. Tu sa opäť zdôraznila nutnosť vytvárať inštitucionálne archívy článkov a postupne krok za krokom digitalizovať článok za článkom, inštitúcia za inštitúciou. Najdôležitejšie odporučenie je stratégia, ktorá zaručí archiváciu autorských článkov v archívoch vlastných inštitúcií, nazývaná tiež zelenou stratégiou. Úlohou knižníc je práve budovať inštitucionálne archívy. Archív, ako je eScholarship v University of California, je len jedným z vynikajúcich príkladov. Práve vo svetle sklamania z rozhodnutia NIH a v čase nízkych rozpočtov knižníc úlohou knihovníkov je šíriť osvetu o otvorenom prístupe. Inštitucionálne archívy môžu zvýšiť dosah a šírenie výskumu, ale v zásade môžu zviditeľniť aj prácu vedcov, môžu slúžiť aj ako reklama. Dôležité je zaručiť dlhodobú archiváciu a ochranu. Ďalším projektom, ktorý z hľadiska pokroku
považujem za veľmi významný, je Adresár časopisov s otvoreným prístupom (Directory
of Open Access Journals – DOAJ14), projekt Lundskej univerzity vo Švédsku, finančne podporovaný SPARC a
OSI. V súčasnosti je v tomto archíve časopisov s otvoreným prístupom 1 552
časopisov, pričom z 390 časopisov sa dá vyhľadávať na úrovni článkov, ktorých
je dnes takmer 73 000. Sú spracované podľa 17 základných predmetových kategórií.
Základom, z ktorého čerpajú, sú inštitucionálne archívy s využitím softvéru
Dspace, Eprints, CDSWare. Pri práci na projekte využili skúsenosti SciX
(Scientific Information Exchange), projektu EÚ, na ktorom pracovalo 7 pracovísk zo 6
krajín v rozmedzí rokov 2002 až 2004. Projekt sa vyvíjal úctyhodnou rýchlosťou;
začal sa v januári 2003 a už 12. mája 2003 bol uvedený do prevádzky. Kritériom
výberu časopisov sú v prvom rade otvorený prístup, kvalitatívne meradlá (časopis
musí byť recenzovaný) a vedecké zameranie časopisu. Výber titulov nie je obmedzený,
neobmedzený je aj jazyk časopisu. Prístup do časopisov musí byť otvorený, aj keď
niektorí vydavatelia vyžadujú bezplatnú registráciu. V druhej fáze rozvoja DOAJ sa
práca sústredila na vyhľadávanie na úrovni článkov, ktoré bolo spustené v máji
2004. Tvorcovia vítajú podnety na zaradenie ďalších titulov časopisov (www.doaj.org/ Vo februári tohto roku bol prezentovaný nový projekt – Adresár archívov s otvoreným prístupom (Directory of Open Access Repositories DOAR15), partnerský projekt univerzity v Nottinghame a Lundskej univerity. DOAR bude poskytovať zoznam inštitucionálnych a predmetových archívov, ale aj archívov založených grantovými agentúrami alebo nadáciami, ako je NIH v USA alebo Wellcome Trust vo Veľkej Británii. Projekt je tiež financovaný SPARC Europe, OSI, JISC (Joint Information System Committee) a CURL (Consortium of Research Libraries) vo Veľkej Británii. Projekt SHERPA16 – tvorí 13 inštitucionálnych archívov – je súčasťou projektu JISC FAIR (Focus on Access to Institutional Resources) vo Veľkej Británii. Študujú a využívajú sa kľúčové otázky tvorby a udržiavania zbierok e-printov, riadenie kvality, stratégie tvorby zbierok, ekonomické modely, kultúru vedeckej komunikácie, inštitucionálne stratégie. Pri práci sa používajú technológie kompatibilné s protokolom OAI (Open Access Initiative) pre zber metadát. Tento program je zameraný práve na to, aby boli spoločne využívané archívy prístupné celej vedeckej a akademickej komunite. Eprints.org17 obsahuje všeobecné informácie o archívoch OA a nájdete tam aj zoznamy existujúcich archívov a príručku, ako si takýto archív vytvoriť. Najznámejší vyhľadávač otvorených archívov je OAIster18 a zatiaľ v experimentálnej prevádzke aj Citebase19. Spomínajúc niektoré projekty, nemôžem zabudnúť na projekt Stanfordskej encyklopédie filozofie – Stanford Encyclopedia of Philosophy20 (SEP). SEP je online prístupná vďaka príspevkom viac než 950 profesionálov-filozofov, ktorí venujú svoj čas a prácu na aktualizáciu a dolňovanie obsahu, bibliografie a takisto liniek do ďalších webových zdrojov. SEP pokrýva široký rozsah filozofických predmetov a škôl a propaguje interdisciplinárny výskum v humanitných a sociálnych vedách. SEP na svojej ceste k otvorenému prístupu bol a je značne podporovaný knihovníckou komunitou prostredníctvom medzinárodnej koalície knižničných konzorcií (ICOLC), ale aj inými subjektmi – konozorcium SOLINET, SPARC a Indiana University Library. DARE21 (Digital Academic Repositories) je holandský projekt. V máji 2005 otvorí svoj Cream of Science, ktorým sprístupní práce vedcov z viacerých holandských univerzít, Kráľovskej holandskej akadémie umení a vedy a Holandskej organizácie pre vedecký výskum (NWO), čím do arhívu DAREnet pribudne ďalších 25 000 zväčša plnotextových záznamov.
HighWire Press22, ktorý má najväčší archív voľných plnotextových článkov, pripravil zoznam svojich voľných časopisov s plnými textmi. V rozvojových krajinách tiež vzniklo a pracuje niekoľko otvorených archívov, napr. SciELO23 – Scientific Electronic Library Online. Je virtuálnou knižnicou vybraných brazílskych vedeckých časopisov a je súčasťou projektu FAPESP-BIREME, ktorý sa zaoberá rozvojom a metodológiou prípravy, archivácie, rozširovania a evaluácie vedeckej literatúry v elektronickom formáte. Z posledných iniciatív, ktoré ilustrujú rýchlosť a šírku, s ktorou sa OA šíri, spomeniem niekoľko aktivít z posledných mesiacov v rôznych krajinách a vydavateľstvách: V októbri 2004 bola podpísaná Škótska deklarácia o otvorenom prístupe, kde organizácie financujúce výskum a politici podpísali vyhlásenie o hlavných princípoch otvoreného prístupu k vedeckej literatúre a vyjadrili to ako národný záväzok pre otvorený prístup k vedeckým informáciám. V októbri 2004 Nórsko urobilo celoštátny záväzok smerom k otvorenému prístupu. Všetky univerzity, vedecké inštitúty a nemocnice Nórska sa stali členmi BioMed Central. Univerzita v Southamptone umožnila prístup ku všetkým výsledkom akademického výskumu zdarma na webe a usporiadala niekoľko seminárov pre inštitúcie, ktoré o otvorenom prístupe uvažujú. K ďalším, ktorí sa pripájajú a oficiálne hlásia k otvorenému prístupu, patrí aj Švédska vedecká rada, ktorá v marci 2005 deklarovala svoju podporu otvorenému prístupu, ale aj Ministerstvo školstva vo Fínsku, krorého vedecký výbor zverejnil správu podporujúcu archiváciu s otvoreným prístupom na fínskych univerzitách, ale aj inštitúciách financovaných zo štátnych prostriedkov. The Nature Publishing Group24 (NPG) oznámil svoju podporu a vyzval autorov pôvodných výskumných správ, aby poskytli svoje recenzované rukopisy už prijaté na publikovanie archívom grantových agentúr do 6 mesiacov po publikovaní. Autorom odporúčajú ponechať svoje verzie rukopisov vo vlastných archívoch alebo na svojich webových stránkach. British Library a CURL (Consortium of Research Libraries) spolu začínajú 18-mesačný projekt – vytvorenie online prístupu k dizertačným prácam z celej Veľkej Británie. British Library poskytne potrebnú technickú infraštruktúru, vytvorí centrálny elektronický archív, poskytne služby, prostriedky vyhľadávania a prístup k plným textom dizertácií. Cieľom tejto spolupráce je medzinárodne zviditeľniť postgraduálne štúdium vo Veľkej Británii a zaručiť dlhodobú archiváciu prác. Použitá literatúra:
In ITlib. Informačné technológie a knižnice
[online], 2005, č. 02 [cit. 2005-07-31]. Dostupné na internete
<http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib052/kollarova.htm>. ISSN 1336-0779. |
