| Obzretie sa za seminárom Informačné správanie
človeka pri využívaní informácií a percepcii textov
(14. decembra 2004, Katedra
knižničnej a informačnej vedy, V názve uvedený seminár sme na Katedre knižničnej a informačnej vedy FiF UK zorganizovali na záver riešenia výskumnej úlohy zameranej na interakciu človeka a informačného prostredia v informačnej spoločnosti (VEGA 1/9236/02). Pokúsili sme sa nielen zosumarizovať výsledky prieskumov používateľov v knižniciach v SR, ale aj metodologické a teoretické súvislosti informačnej vedy. Interdisciplinarita problémov informačného správania pri využívaní informácií bola zastúpená príspevkami z inštitúcií, ktoré riešili podobné problémy pri skúmaní čítania na Slovensku (Literárne informačné centrum), pri výskumoch poznávacích procesov detí (Katedra psychológie FiF UK), kultúrnej gramotnosti (Kabinet sociálnej a biologickej komunikácie SAV) a čitateľskej gramotnosti žiakov 4. ročníka základných škôl v rámci medzinárodnej štúdie PIRLS (Štátny pedagogický ústav). Na jednej strane sme uzavreli doterajšiu etapu výskumov orientovaných na rôzne skupiny používateľov knižníc a informačných inštitúcií, na druhej strane sme sa pokúsili vytvoriť východiská, ako riešiť novú výskumnú úlohu zameranú na využívanie informácií vo vzdelávaní a vede. Zároveň sme nadviazali kontakty s riešiteľmi podobných projektov. Spoločným menovateľom bola snaha diskutovať o problémoch a metódach výskumov a využiť skúsenosti v budúcich projektoch. Informačné správanie v súčasnosti predstavuje aktuálnu kategóriu informačnej vedy. Z hľadiska človeka je súčasťou komunikovania, spracovania a využívania informácií v spoločnosti. V interakcii prepája ľudí, technológie a informačné zdroje. Prejavuje sa najmä v aktivitách pri vyhľadávaní informácií, v mediálnej a elektronickej komunikácii, v percepcii textov v tradičnej aj elektronickej forme. Jeho základom je sociálno-psychologický rozmer interakcie človeka a informácií v spoločnosti, osobitne čitateľské schopnosti a zručnosti. Súvisí s gramotnosťou, kultúrou, vzdelávaním, vedou, využívaním internetu a mediálnou komunikáciou. Výsledky výskumov možno v praxi uplatniť pri navrhovaní informačných systémov vo vzdelávaní a vede, v manažérskych procesoch v organizáciách, v pedagogickej činnosti, pri vytváraní stratégií informačnej gramotnosti a budovaní informačnej spoločnosti. Kontextom tejto zaujímavej problematiky sú vzťahy informácií a človeka. V úvode seminára sme zdôraznili, že informačné správanie človeka sa spája najmä s použitím informácií na riešenie konkrétnych problémov (Jela Steinerová). Vedomostná či informačná spoločnosť sa aj v stratégiách a plánoch musí orientovať práve na kvalitatívny aspekt využívania informácií. Len prístup k zdrojom či množstvo informácií už v súčasnosti nestačia. Po počiatočnom nadšení možnosťami technológií, rýchlosťou a aktuálnosťou prístupu k množstvu zdrojov sa aktuálnym problémom stáva aj informačné preťaženie človeka (“informačný smog”). Úloha informačnej vedy je v týchto súvislostiach čoraz významnejšia. S využitím tradícií knižničnej a informačnej vedy (organizácia poznania, výskumy používateľov) sa v súčasnosti posúva do nových súvislostí. Ide najmä o zvláštnosti premeny informácií na užitočné poznatky a rozhodnutia. V takto vymedzenom probléme teórie, metodológie a praxe potom nie je dôležité samotné inštitucionálne prostredie, v ktorom informačné správanie prebieha, ale skôr súbor komplexných kognitívnych a sociálnych procesov pri nadobúdaní a aktualizácii informačnej gramotnosti. Podobné problémy informačného správania možno vidieť pri využívaní knižníc, vo vzdelávaní v školách, v mediálnej komunikácii, vo vede, v elektronickej komunikácii, ale aj vo fungovaní organizácií. Účastníci seminára z rôznych odborov (informačná veda, psychológia, žurnalistika, literárna veda, pedagogika) potvrdili, že informačné správanie ich zaujíma v transdisciplinárnom zábere a z rôznych uhlov pohľadu. Ukazuje sa, že takýto medziodborový dialóg je možný najmä prostredníctvom kategórií informačnej, kultúrnej či mediálnej gramotnosti. Tieto kategórie súvisia s celoživotným procesom nadobúdania zručností a vedomostí pri využívaní informácií a pri prispôsobovaní sa prostrediu. Z pohľadu novej paradigmy informačnej vedy je dôležité včleňovanie technológií do prirodzených ľudských procesov využívania informácií. Naše modely, analýzy a interpretácie potvrdili, že elektronická komunikácia a osobitne internet závažne zmenili tradičné vzorce využívania informácií človekom nielen vo vede, ale aj v mediálnej komunikácii, publikovaní alebo kompenzácii určitých zmyslových postihnutí. Zložitosť problému skúmania informačného správania vyplýva najmä z toho, že na Slovensku a v Čechách v tejto oblasti nemáme tradície a overené metodológie. Existovali síce prieskumy používateľov v knižniciach a existujú metodiky v pedagogike či sociálnej psychológii, ale väčšinou je potrebné ich upraviť pre potreby skúmania práce s informáciami. Náš prístup bol poznačený práve tým, že sme vyvinuli špeciálnu metodológiu na skúmanie informačného správania používateľov. Aj keď sme použili metódu dotazníkových prieskumov, nebol to tradičný prístup. Preto si vyžadoval pomerne zložitú štruktúru dotazníka na získavanie údajov o hlbších procesoch vnímania človeka vo vzťahu k organizácii informácií. Pokúsili sme sa preniknúť k motivácii práce s informáciami a dozvedieť sa niečo aj o pocitoch pri vyhľadávaní a využívaní informácií. Viac ako o kvantitu údajov išlo o získanie údajov na triedenie typov používateľov a na hľadanie jemných rozdielov v práci s informáciami medzi vybranými skupinami používateľov (muži, ženy, študenti, manažéri). Tieto a iné metodologické problémy sme sa snažili objasniť v úvodnej prednáške seminára (Jela Steinerová). Ďalšie prednášky členov výskumného kolektívu poukázali na problémy vyhľadávania informácií v internete a možné riešenia (Soňa Makulová), na vzťahy medzi využívaním elektronických informačných zdrojov a elektronickým publikovaním (Jaroslav Šušol), na súvislosti medzi využívaním internetu a mediálnou komunikáciou (Pavol Rankov), na osobitosti využívania informácií a technológií zrakovo postihnutými používateľmi (Marta Matthaeidesová) a na zmeny v pojmovej štruktúre informačnej vedy v novej paradigme (Anna Čabrunová). Prezentácie a Správa z prieskumu používateľov sú dostupné aj na webovej stránke KKIV: http://www.fphil.uniba.sk/~kkvi/. Do kontextu novej kognitívno-sociálnej paradigmy informačnej vedy patria najmä tie poznatky z výskumu, ktoré potvrdzujú problém informačnej gramotnosti pri využívaní internetu na Slovensku (S. Makulová), výrazné rozdiely medzi častým využívaním elektronických zdrojov používateľmi a ochotou elektronicky publikovať (J. Šušol), súvislosti medzi spôsobom využívania informácií z internetu a sledovaním televíznych programov (P. Rankov). Potvrdili sme princíp sociálneho konštruktivizmu, ktorý znamená vytváranie významov informácií nielen na individuálnej kognitívnej úrovni, ale aj v sociálnych skupinách a v komunikácii v elektronickom prostredí. V popoludňajšom programe sa z hľadiska témy informačného správania človeka objavilo vo vystúpeniach niekoľko zaujímavých súvislostí. Čítanie odbornej literatúry môžeme považovať za druh informačného správania. Prieskum čítania odbornej literatúry Literárneho informačného centra prezentoval Peter Valček ako súčasť prieskumov čítania v rokoch 2003 a 2004. Poukázal na zaujímavú súvislosť medzi čítaním beletrie a odbornej literatúry. Upozornil na kontexty kultúrnosti, kritickosti, na vzťahy medzi čítaním denníkov a sledovaním televíznych programov. Literárne informačné centrum skúma tento problém v dlhodobom zábere a bude zaujímavé sledovať porovnanie výsledkov empirických prieskumov v nasledujúcich rokoch, najmä pri detailnejšom žánrovom členení. Podrobnejšie informácie sú zverejnené v publikovaných správach ako aj na webovej stránke LIC (http://www.litcentrum.sk/). Orientácia na človeka v informačnej spoločnosti znamená jeho pohyb v rôznych rolách a percepciu informácií z tradičných zdrojov, elektronických zdrojov a médií. Informačná veda aj v tejto súvislosti vychádza za svoje tradičné hranice vedeckého a odborného informovania a smeruje k ľudskej prirodzenej vlastnosti použiť informácie na riešenie problémov každodenného života. Vzťahy medzi sférou odborného informovania a sférou využívania informácií v bežnom živote vrátane zábavy či voľného času sú čoraz užšie. Tieto väzby sa mimoriadne dobre prejavujú práve v elektronickom prostredí. V určitej chvíli som čitateľ beletrie, inokedy používateľ odborných informácií, potom zas poslucháč, divák, autor, tvorca, občan atď. V konečnom dôsledku však vždy ide o celistvú osobnosť človeka, ktorá prirodzene integruje rôznorodosť rolí. Rôznosť situácií, kontextov a riešených problémov nebude možné riešiť jednotným systémom, službou a organizáciou poznania, tak ako to bolo v pozitivistickej paradigme. Oľga Zápotočná (Kabinet výskumu sociálnej a biologickej komunikácie SAV) vniesla do problematiky informačného správania človeka pohľad kultúrnej gramotnosti. V súlade s celkovou sociálno-kognitívnou paradigmou zdôraznila nový pohľad na gramotnosť ako dlhodobý a celoživotný proces vzdelávania a využívania informácií. Aj v pedagogickom a psychologickom výskume sa v súčasnosti uplatňuje najmä sociálny konštruktivizmus, ktorý pri čítaní kladie dôraz na individuálnu aktivitu dieťaťa. Výskumy autorky ukazujú, že uniformná štandardizácia v týchto procesoch môže spôsobovať mnohé problémy. Aktuálne sú rôzne sociokultúrne modely gramotnosti, ktoré berú do úvahy sociálne kontexty prostredia pri čitateľskom správaní detí. Informačná veda v tejto súvislosti skúma aj sociálne a kultúrne reprezentácie, ktoré sú súčasťou gramotnosti človeka či už v prostredí knižnice, alebo školy. Elektronické prostredie navyše do týchto transakcií a reprezentácií zasahuje vytváraním novej, technologickej gramotnosti, ktorá k pôvodným procesom čítania a písania pridáva nové funkčné zručnosti. Porovnanie klasickej a novej gramotnosti by mohlo byť užitočným smerom spoločného interdisciplinárneho výskumu v budúcnosti. Barbora Váryová (Katedra psychológie FiF UK) vo svojom príspevku potvrdila, že problémom čítania ako kognitívneho a jazykového procesu je širší kontext. To znamená prechod od mechanického dekódovania znakov k porozumeniu významu. Kultúrnu podmienenosť čítania dokazujú mnohé modely aj empirické výskumy. Porovnávajú odlišnosti fonologických, syntaktických či pamäťových procesov pri čítaní v konkrétnom jazyku. Odlišnosť sa prejavuje najmä v implicitných kontextoch gramatického citu alebo osobitných procesoch štrukturácie informácií. Perspektívnym smerom výskumov autorky je dokazovanie týchto téz prostredníctvom diagnostikovania porúch čítania detí. Bolo by zaujímavé hľadať spoločné východiská ďalšieho výskumu porovnaním informačného správania rôznych skupín detí v rôznych sociálnych a kultúrnych prostrediach. V tomto kontexte interpretovali čitateľskú gramotnosť výskumné pracovníčky zo Štátneho pedagogického ústavu Zuzana Lukačková a Eva Obrancová. V medzinárodnom porovnávacom výskume čítania starších žiakov (PISA) sa ukázalo, aké sú schopnosti žiakov čítať s porozumením. Zaujímavá je medzinárodná metodika, ktorá v rámci projektu PIRLS (35 krajín) skúma čitateľskú gramotnosť na literárnych a informačných textoch a berie do úvahy aj sociálne kontexty čítania detí (dotazníky pre rodičov, učiteľov, riaditeľov). Dôležité sú schopnosti analyzovať informácie, vyvodiť závery, hodnotiť a interpretovať informácie z textov. Výsledky výskumu potvrdzujú priemerné postavenie slovenských žiakov v rôznych skúmaných parametroch. Závery a správy výskumu boli zverejnené aj v médiách a sú dostupné na webovej stránke ŠPÚ (http://www.statpedu.sk/). V súlade s príspevkami o výsledkoch výskumu informačného správania možno potvrdiť, že problémom je najmä využitie – použitie informácií z textu. Na to treba skúmať a rozvíjať špeciálne kognitívne procesy a zručnosti, ktoré sa môžu podieľať na budovaní informačnej či vzdelanostnej spoločnosti. Kognitívne procesy a funkčné zručnosti sa však týkajú nielen práce s textmi v tradičnej dokumentovej podobe, ale aj novej gramotnosti v elektronickom prostredí, vyhľadávania informácií, posudzovania relevancie, analýzy a syntézy informácií. Zdá sa, že zmena je hlboká a smeruje k podpore tvorivosti človeka prostredníctvom využívania informácií. Významným prostriedkom je integrácia informačných technológií do procesov vzdelávania a ich efektívne a tvorivé využívanie. Na seminári sa nepriamo odhalili skryté spoločné prvky rôznych prístupov ku skúmaniu človeka v informačných procesoch. V rôznych prostrediach (vzdelávanie, knižnice, médiá, organizácie) nás spájajú otázky, ako lepšie využívať existujúce informácie, ako byť pri ich spracovaní tvorivejší a produktívnejší, ako ich meniť na poznatky pri rozhodovaní a riešení problémov v pracovných procesoch či v bežných životných situáciách. Informačná veda ponúka rozpracované teoretické a metodologické prístupy a praktickú realizáciu v knižničných a informačných procesoch. Aktuálne je najmä spojenie informačnej gramotnosti používateľov so skúmaním sociálno-kognitívnych procesov využívania informácií. Vkladom informačnej vedy môže byť orientácia na pojmovú štrukturáciu v elektronickom prostredí (vytváranie nových nástrojov na organizáciu a reprezentáciu poznania, napríklad ontológie, taxonómie, inteligentné tezaury) a elektronické vzdelávanie. Oproti kvantitatívnym pozitivistickým metódam výskumu je aktuálny najmä kvalitatívny výskum (rozhovory, pozorovanie, analýzy a interpretácie dokumentov). V modelovaní sa uplatňujú najmä tzv. environmentálne modely zamerané na širší kontext, v ktorom sa využívanie informácií odohráva. Alternatívne metódy prekračujú hranice tradičného členenia disciplín a skúma sa najmä skúsenosť, zážitok a konštrukcia významu. Praktická činnosť v oblasti pedagogiky alebo knižničnej a informačnej vedy potom smeruje k pomoci človeku pri riešení informačných problémov, čo sa približuje procesom poradenstva, konzultácie a mediácie. Seminár nám umožnil nadviazať dialóg štrukturáciou komplexných kategórií správania a gramotnosti človeka. Z nich vyplynuli pojmy informačná gramotnosť, čitateľská gramotnosť, kultúrna gramotnosť, mediálna gramotnosť, technologická gramotnosť. Z nášho pohľadu ich spája využívanie informácií v informačnej spoločnosti. Východiskový model využívania informácií na riešenie novej výskumnej úlohy sme sformulovali v týchto zložkách: 1. Perceptívna zložka (vnímanie objektov, čítanie), 2. Interpretačná zložka (hodnotenie, relevancia), 3. Komunikačná zložka (prístup k zdrojom, sociálna interakcia, pojmová štrukturácia), 4. Produktívna zložka (tvorba, správanie). Tento model môžeme použiť v ďalších výskumoch čítania a správania súvisiacich s informačnou gramotnosťou a vzdelávaním. Jemnejšia štrukturácia môže smerovať k rozlišovaniu aktívneho a pasívneho informačného správania (napríklad tvorba, produkcia a využívanie) alebo vedeckého a rekreačného využívania informácií a publikovania. Vo funkciách využívania informácií sa pokúsime integrovať kognitívne, komunikačné, lingvistické a semiotické, hodnotové, socializačné a emocionálne aspekty. Verím, že účastníci seminára by sa zhodli v tom, že spoločným prvkom ostáva ľudská informačná aktivita, ktorú osvetlia práve rôzne uhly pohľadu a ich prepojenie vo vzájomnom doplňovaní.
doc. PhDr. Jela Steinerová, PhD.
STEINEROVÁ, Jela: Obzretie sa za seminárom Informačné správanie človeka pri
využívaní informácií a percepcii textov. In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2005, č. 01 [cit. 2005-03-31]. Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib051/steinerova.htm>. ISSN 1336-0779. |