| Bezpečný (ideálny?) depozit “Ideálnym” depozitom sa sotva môže pochváliť nejaká slovenská knižnica, hoci mnohé sa o to určite usilujú najmä v posledných rokoch, keď sa ochrane dokumentov venuje zvýšená pozornosť. A o kvalitnej ochrane dokumentov môžeme hovoriť iba vtedy, ak máme depozit zodpovedajúci požadovaným kritériám. Tých kritérií je niekoľko, slovenskí knihovníci o nich dobre vedia, škoda len, že ich úsilie je vo väčšine prípadov zmrazené neutešenou finančnou situáciou knižníc a slovenskej kultúry vôbec. A zlepšenie je, zdá sa, v nedohľadne. Napriek tomuto pesimistickému úvodu je potrebné o tejto téme hlasno hovoriť, zdôrazňovať jej dôležitosť pred kompetentnými orgánmi a veriť, že po našom vstupe do Európskej únie sa aj táto oblasť ako dôležitá podmienka záchrany kultúrneho dedičstva dostane medzi priority našej spoločnosti. Riešenie situácie a z toho vyplývajúce požiadavky sú známe aj našim odborníkom, je však potrebné vychádzať aj z medzinárodných pravidiel a odporúčaní. Medzinárodná norma ISO/DIS 11799 poskytuje množstvo námetov, ktoré sa dajú využiť pri riešení problémov výstavby alebo adaptácie budov pre potreby knižníc, archívov, múzeí či galérií. Prvá zásada je, že depozit by mal byť samostatnou budovou alebo aspoň samostatnou časťou v rámci budovy knižnice. Mal by byť vybavený bezpečnostnou a protipožiarnou signalizáciou. Odporúča sa jeho rozdelenie na menšie, od seba oddelené celky, najlepšie ohňovzdornými dverami. Steny, podlahy a stropy musia byť konštruované tak, aby zabránili rozšíreniu ohňa či vody do susedných priestorov. Dvere sú najlepšie samozatváracie a musia byť stále zatvorené. Odporúča sa nepoužívať prahy. Dôležitú pozornosť treba venovať materiálom použitým na celom vnútornom povrchu. V prípade požiaru nesmú pri svojom rozklade uvoľňovať látky, ktoré môžu poškodzovať uložené fondy. Každý depozit musí byť vybavený dostatočným počtom hasiacich prístrojov. Ideálne je, ak máme automatické hasiace zariadenie napríklad na báze využitia CO2, vhodné pre menšie priestory, ktoré sa dajú vzduchotesne uzavrieť a v ktorých sa bežne nezdržiavajú žiadne osoby, alebo ešte vhodnejší je systém rozstrekovačov s tzv. mokrým potrubím. V súčasnosti sa vyvíjajú špeciálne rozstrekovacie systémy, ktoré chrlia malé množstvá vody pod vysokým tlakom, čím dosahujú vysoký chladiaci a hasiaci efekt s využitím malého množstva vody. Výhodou je, že v prípade použitia nedochádza k nasýteniu knižničného materiálu vodou. Základnou požiadavkou sú vhodné klimatické podmienky v depozite. Sledovanie teploty a relatívnej vlhkosti spoľahlivými termohygrografickými alebo elektronickými prístrojmi by malo byť úplnou samozrejmosťou. V súčasnosti existuje široká škála takýchto prístrojov v rôznej cene či kvalite. Napriek určitým odchýlkam, vzhľadom na rôzne typy dokumentov uchovávaných v depozite, môžeme byť spokojní, ak nám merané hodnoty vykazujú zhruba 16 – 18 °C a 40 – 60 % vlhkosti. Najdôležitejšie však je dosiahnuť v depozite stabilné prostredie. Príliš časté výkyvy týchto hodnôt sú horším vplyvom na uložené dokumenty ako trvalo vysoké či nízke hodnoty. Pri premiestňovaní najmä vzácneho dokumentu z chladného depozitu do teplej miestnosti, v snahe zabrániť jeho poškodeniu absorbovaním alebo uvoľnením vlhkosti, musíme zabezpečiť jeho aklimatizáciu, napríklad vložením dokumentu do vzduchotesného obalu s minimálnym objemom vzduchu, v dostatočnom časovom predstihu tak, aby sa teplota dokumentu zvýšila na teplotu nového prostredia. Ak vraciame dokument späť do chladného prostredia, tento obal na istý čas odstránime, aby sa dokument znova aklimatizoval. Depozit by nemal mať žiadne okná. Ak už sú, je potrebné obmedziť množstvo denného svetla na čo najnižšiu úroveň, keďže denné svetlo má najvyšší podiel UV žiarenia, značne škodlivého pre knižničný materiál. Odporúča sa používať okenné žalúzie, rolety, závesy, ultrafialové filtre na okná, prípadne dosky z plastov značky PERSPEX VE Clear alebo LEXAN XL z polykarbonátu. Na osvetlenie depozitov z hľadiska najmenšej škodlivosti a ekonomickej výhodnosti sa môžu použiť napríklad fluorescenčné svietidlá – teda nízkotlakové ortuťové výbojky. V priestoroch, kde sa práve nepracuje, by sa malo zhášať svetlo. Medzi osvetlením a regálmi, na ktorých sú uložené fondy, musí byť vzdialenosť minimálne 50 cm. Depozit je potrebné vetrať tak, aby bola zabezpečená voľná cirkulácia vzduchu v celom priestore. Ak to neumožňuje prirodzený spôsob, je žiaduce nainštalovať vetrací systém. Osobitnú pozornosť treba venovať vetraniu okolo a vo vnútri regálov. To môžeme zabezpečiť vhodným uložením regálov a materiálu na policiach. Minimálna vzdialenosť medzi podlahou a najnižšou policou je 15 cm, takisto od stropu musí byť dostatočný odstup dokumentov. Medzera medzi regálmi a ich odstup od stien depozitu musí byť tiež dostatočná, aby zabezpečovala ľahký prístup k dokumentom tak pri normálnom používaní, ako aj v krízových situáciách. Keď sme už spomenuli krízové situácie, je veľmi dôležité nepodceňovať možnosť ich vzniku a byť na ne náležite pripravení. Nevyhnutnosťou je vypracovanie krízového plánu pre prípad havárie alebo živelnej pohromy, aby bola organizácia schopná v takýchto mimoriadnych situáciách reagovať rýchlo a účinne. Je to určite téma na samostatné spracovanie, ale pripomeňme si aspoň hlavné zásady, ktorým treba venovať pozornosť. Predovšetkým – menovať pracovnú skupinu (komisiu), ktorá v prípade pohromy bude zároveň ako krízový štáb riadiť celú situáciu. Komisia by mala mať týchto členov:
Dôležitou súčasťou krízového plánu okrem podrobného opisu záchranných krokov a zodpovednosti jednotlivých členov je zoznam adries a telefónnych čísiel firiem, s ktorými bude v takýchto prípadoch nutné spolupracovať (hasiči, polícia, prepravné a mraziarenské firmy atď.). V súčasnosti existuje na túto tému dosť odbornej literatúry, ale keďže každá inštitúcia má svoje vlastné špecifiká, treba si odporúčania prispôsobiť na svoje pomery. Ak má knižnica či iná zbierkotvorná inštitúcia to šťastie, že ide stavať novú budovu, je veľmi dôležité dbať na jej vhodné umiestnenie: aby sa nestavala v blízkosti priemyselného komplexu ani vodného zdroja, ani na miestach ohrozených možným zemetrasením či zosuvom pôdy, prípadne neďaleko strategických zariadení, ktoré by mohli byť cieľom v prípade ozbrojeného konfliktu. Veľkú pozornosť treba venovať výberu vhodného stavebného materiálu, kvalitnej izolácii základov, tiež sa nesmie zabudnúť na únikové východy. Pri konštrukcii podlaží je potrebné zohľadniť, že husto uložený knižničný fond má značnú hmotnosť. Preto musí expert-statik starostlivo vyrátať možné zaťaženie podlažia, berúc ohľad nielen na množstvo dokumentov, ale aj váhu regálov. Vydaná vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 628/2002 Z. z. v našich podmienkach zohľadňuje všetky požiadavky (archívov, ale vyhovujú aj knižniciam) a špecifikuje aj zaťaženie vodorovných nosných konštrukcií tak pre pevné, ako aj pohyblivé regály. V posledných rokoch sa uprednostňujú pohyblivé typy regálov, ktorých obrovskou výhodou je, že až o 80 % zvyšujú kapacitu skladovacích priestorov, nehovoriac o lepšej ochrane dokumentov pred prachom alebo svetlom. Vyhovujúce sú napríklad produkty firmy PRODAKS z Modry, ktorá vyrába posuvné regály s nastaviteľnými policami, rôznej dĺžky, výšky či hĺbky. Ponúkajú veľkú variabilitu tvarov, rozmerov a typov povrchových úprav. Samozrejmosťou je komplexné vybavenie zakázky od projektu cez dodávku, montáž, zaškolenie obsluhy, záručný aj pozáručný servis. Žilinská firma Datasistec, a. s., je pre Slovenskú republiku dodávateľom mobilných regálov švajčiarsko-nemeckej firmy KARDEX SYSTEM AG. Výrobky tejto firmy zaručujú tú najvyššiu kvalitu podľa normy ISO 9001 a napríklad veľkokapacitné skladovacie zariadenia vybavené modernou technológiou ukladania a automatizovaného vyhľadávania dokumentov sú pre slovenské knižnice výrobkom z ríše snov. Firma však uspokojí aj menej náročných a solventných zákazníkov, pretože ponúka aj regálové systémy zn. KARDEX vlastnej výroby. Takto pripravený “ideálny” depozit musí byť pravidelne čistený. Čistiace prostriedky nesmú škodiť uloženým dokumentom. Zároveň je nevyhnutné zabrániť biologickému znečisteniu dokumentov. Tie, ktoré sú preberané od vonkajších subjektov, musia byť pred uložením do depozitu ošetrené či už mechanicky, alebo chemicky, napríklad aspoň pomocou vysávača vybaveného filtrom zachytávajúcim spóry plesní. Na prehliadku, čistenie a dočasné uskladnenie dokumentov, ktoré môžu byť infikované, je dôležité vyčleniť samostatnú miestnosť. Táto problematika, častokrát aj nevedomky podceňovaná, si zasluhuje veľkú pozornosť všetkých knižničných pracovníkov. Slovenská národná knižnica v Martine zorganizovala v dňoch 15. – 16. februára t. r. odborný seminár Mikroorganizmy a ich vzťah ku dokumentom, človeku a prostrediu. Na seminári vystúpili so svojimi príspevkami poprední odborníci zo Slovenskej a Českej republiky. Súčasťou seminára bola aj prezentácia firiem s dezinfekčnými prostriedkami.
Mgr. Dagmar Sabová (sabova@snk.sk)
SABOVÁ, Dagmar: Bezpečný (ideálny?) depozit. In ITlib. Informačné technológie
a knižnice [online], 2005, č. 01 [cit. 2005-03-31]. Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib051/sabova.htm>.
ISSN 1336-0779. |