| Je potrebná bezpečnosť a ochrana zdravia pri
práci v knižniciach? Jedným zo základných práv, ktoré Ústava SR zabezpečuje všetkým občanom, je právo na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. Konkrétnym výrazom tohto práva je náš právny poriadok, ktorý mnohými právnymi normami stanovuje zúčastneným subjektom práva a povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Aj napriek takto vypracovanej legislatíve sa každý rok stáva veľa pracovných úrazov, ktoré spôsobujú mnohomiliónové škody na majetku, ale čo je podstatne horšie, nevyčísliteľné straty na ľudských životoch. Veľakrát preto, že zlyhal základný faktor – ľudský činiteľ. Ochrana práce je priamo zakotvená aj v Zákonníku práce, konkrétne rozpracovaná v samostatnom zákone NR SR č. 330/1996 z. z. o BOZP v znení neskorších predpisov. Zákon presne vymedzuje najmä práva a povinnosti zamestnancov i zamestnávateľov, určuje, čo všetko musí zamestnávateľ alebo zriaďovateľ akceptovať a zriadiť pre výkon bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Výnimkou nie sú ani také zariadenia, ako sú verejne prístupné knižnice. Niekto povie: načo už len v takej knižnici je potrebný bezpečnostný technik. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že ak je niekde technik potrebný (okrem výrobnej firmy), tak je to práve knižnica. Možno mám šťastie alebo tú smolu, že pracujem v samotnej národnej knižnici, kde sa počet pracovníkov, pracovných činností a najmä počet fondov vymyká bežnému štandardu. A zabezpečiť, aby každý zamestnanec pracoval v relatívne zdravom a bezpečnom prostredí, mal k dispozícii základné ochranné pracovné prostriedky, tiež nie je maličkosť každodenná. Každá organizácia, knižnicu nevynímajúc, musí mať v prvom rade v zmysle legislatívy vypracovanú dokumentáciu BOZP. Jej súčasťou sú aj interné predpisy a normy, ktoré majú prispieť k bezproblémovému chodu organizácie. Starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci je neoddeliteľnou súčasťou plnenia pracovných úloh vrátane znalosti právnych predpisov a je trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov zamestnancov vrátane vedúcich. Po vzniku samostatnej Slovenskej národnej knižnice súčasťou jej organizačnej štruktúry sa stal vtedy referát (dnes už oddelenie) obrany a ochrany, ktorý obsiahol všetku ochranu, aká môže byť – od ochrany zdravia cez požiarnu ochranu, CO až po ochranu objektov vrátane bezpečnostnej služby. Tu som sa mohla presvedčiť, akou zhovievavou zotrvačnosťou “fungoval” tento úsek. Ako niečo nevyhnutné, t. j. nepotrebné, však čo už len môže technik vybaviť... Je tiež pravdou, že ak chce človek niečo zmeniť, musí to sám ovládať, vedieť. Preto téza, že “bezpečáka” môže robiť každý pri troche snahy, je úplne mylná. Odbornú spôsobilosť a znalosť problematiky nik nezíska zadarmo. Treba naštudovať množstvo legislatívy, predpisov, noriem a hlavne vedieť, o čom to je. Inak to nemá význam. Preto sme začali aj my v knižnici od základu – vzdelávaním. Začalo sa vstupnými školeniami novoprijatých zamestnancov, nasledovali periodické školenia všetkých zamestnancov vrátane vedúcich, zvyšovanie spôsobilosti v odborných kurzoch pre špecializované profesie. Rozsiahle ústredné právne predpisy sme prepracovali do zrozumiteľných interných predpisov. Mnohé, ktoré sa týkali zákazov, neboli príliš populárne (zákaz fajčenia, konzumovania alkoholických nápojov), ale ľudia si časom zvykli. Kým pre fajčiarov boli vyhradené priestory mimo budovy, alkohol sa v zásade netoleruje. Na kontrolu jeho požitia bol zakúpený v tomto roku alkotester, ktorý spoľahlivo presvedčí o výške promile v krvi. Je ťažké si predstaviť zamestnanca, ako pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok ide opraviť elektrické zariadenie, sadne za volant, má strážiť objekt či v depozite pracovať s knižným fondom. Pre niektorých nočná mora, pre iných nádej – tým je komplexná previerka BOZP. V našej organizácii ju realizujeme už tretí rok – komisia BOZP, technik BOZP a zástupca zamestnancov. Pre zamestnancov a vedúcich je to nádej, aby sa konečne o problémoch na pracovisku niekto dozvedel. Pre zamestnancov na technickom úseku nočná mora – majú povinnosť zabezpečiť realizáciu opatrení na nápravu skutkového stavu. Nie je to ľahké, najmä ak objekty majú vyše 20 rokov a ich údržba a opravy boli vykonávané len sporadicky. Zásadnú úlohu, ako vo väčšine prípadov, zohrávajú všemocné financie. A tých nikdy nie je dosť. Veľa sa však dá zvládnuť aj v rámci organizácie práce na jednotlivých odboroch a za pomoci vlastnej údržby. Cieľom tejto previerky nie je za každú cenu zistiť, čo nie je v poriadku, ale poukázať na nedostatky, súčasne však je potrebné navrhnúť riešenie alebo postup, ako veci pomôcť. Je to aj možnosť preveriť, či zamestnanci používajú napr. osobné ochranné pracovné prostriedky, či dodržiavajú pracovné, technologické postupy, či stroje sú v poriadku. Prevencia v takomto prípade má cenu zlata – minimálne o jeden pracovný úraz či prevádzkovú nehodu menej. V súčasnosti kladie naša organizácia značný dôraz na možnosti ochrany zdravia a vytvárania zdravých pracovných podmienok pre zamestnancov. Zapojili sme sa do celoslovenského projektu Zdravé pracovisko, kde každý rok absolvuje vybraná skupina zamestnancov lekárske vyšetrenia priamo v organizácii (tlak, cholesterol, tuky, váha, celková anamnéza). Vyšetrenia realizuje odbor zdravej výživy Úradu verejného zdravotníctva, s ktorým spolupracujeme aj pri rôznych iných akciách. Skúma sa pritom vplyv zamestnania alebo vlastného výkonu práce na zdravie človeka. Tento zámer majú aj mikrobiologické merania priamo na pracoviskách (stery z prostredia, výskyt plesní a pod.). Staré a neošetrené knihy i dokumenty, s ktorými musia mnohí naši zamestnanci denne pracovať, sú živnou pôdou pre takéto druhy mikroorganizmov. Pracovisko, ktoré má za úlohu zabezpečiť dezinfekciu a konzervovanie fondov, je personálne poddimenzované a nestačí zvládať počty kníh a dokumentov. Pomocnú ruku pri riešení tejto problematiky nám podalo laboratórium HPL v Bratislave, ktoré zo zaslaných vzoriek sterov vyšpecifikovalo druhy mikroorganizmov, ktoré sa v najväčšej miere nachádzajú v našom prostredí a aký vplyv majú tieto mikroorganizmy na zdravie človeka. Po ich špecifikácii sa bude ľahšie hľadať spôsob, ako ich eliminovať. Súčasťou starostlivosti o zdravie zamestnancov sú aj pravidelné preventívne prehliadky, ktoré absolvujú najmä tí zamestnanci, ktorých práca znamená určité riziko, najmä pri dlhodobejšom pôsobení. Slovenská národná knižnica organizuje alebo sa
podieľa na spolupráci pri prednáškach o zdravom životnom štýle, zdravej výžive a
pod. Považujeme to za súčasť prevencie zdravia našich zamestnancov. V rámci služieb
poskytovaných čitateľom a náv- Je iste ešte veľa oblastí, ktoré súvisia v organizácii s bezpečnosťou práce – kuriči, vodiči, vyhradené technické zariadenia, problematika úrazov, hygienické požiadavky, práca s chemickými látkami, práca s azbestom, mutagénnymi a karcinogénnymi a biologickými faktormi, práca s PC a pod. Nemáme čas a priestor venovať sa každému zvlášť, ale zodpovední vedúci zamestnanci v knižnici (a nielen v národnej) majú zo zákona povinnosť starať sa nielen o zdravé pracovné prostredie, ale aj priamo o zdravie zamestnancov. Konštatovanie, že malé knižnice sú rady, že vôbec existujú, je síce pravdivé, ale i taká knižnica má predsa zriaďovateľa, ktorý má povinnosť postarať sa o svojich zamestnancov. Predpisy platia pre všetkých bez rozdielu a žiadnej kontrole nevysvetlíte, že nemáte peniaze aspoň na základné zabezpečenie zdravia svojich ľudí. Pri pracovných úrazoch je väčšinou zamestnávateľ ten, kto ťahá za kratší koniec. Aj preto je problematika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci oblasťou, ktorá patrí do knižníc a ktorej sa oplatí venovať minimálne elementárnu pozornosť.
Mgr. Jelena Ruttkayová (ruttkayova@snk.sk)
RUTTKAYOVÁ, Jelena: Je potrebná bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v
knižniciach? In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2005, č. 01
[cit. 2005-03-31]. Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib051/ruttkay2.htm>. ISSN 1336-0779. |