| Piaty ročník konferencie Archivy, knihovny, muzea
v digitálním světě 2004 Technologické možnosti elektronického sveta roztočili špirálu vízií a projektov a v konečnom dôsledku spôsobili zmenu informačnej paradigmy v spoločnosti. Tento fakt vo veľmi vydarenej podobe odzrkadlila v názve príspevku uvedená konferencia, ktorú v dňoch 1. – 2. decembra 2004 usporiadali Ministerstvo kultúry ČR, Svaz knihovníků a informačních pracovníků ČR, Státní ústřední archiv, Národní technické muzeum a Národní knihovna ČR s podporou programu Európskej únie Minerva Plus. Detailné informácie o obsahu konferencie spolu s prezentáciami jednotlivých vystúpení možno nájsť na URL adrese http://skip.nkp.cz/akcArch04.htm. Vo svojom príspevku sa zmienim o tom, čo osobne považujem za kľúčové a významné pre další vývoj v oblasti elektronického sprístupňovania informačného a kultúrneho dedičstva. Úvod konferencie vyhradili organizátori relatívne autonómnej problematike autorských práv, aktualizácie legislatívy vzhľadom na zmenené podmienky (H. Masopustová, Ministerstvo kultury ČR, D. Hartmanová, Mafra, a. s.) a technickým možnostiam ochrany elektronických dát (A. Piva, Dipartimento di Elettronica e Telecomunicazioni Universita´ di Firenze). Ďalší priestor konferencie bol venovaný konkrétnym projektom a výsledkom. Ak by sme sa jednotlivé vystúpenia pokúsili zatriediť z hľadiska obsahu, mohli by sme konštatovať, že odzneli predovšetkým príspevky zamerané na softvérové, technologické a metodické aspekty digitalizácie, pričom celkom prirodzene časť príspevkov oscilovala medzi viacerými prístupmi. Z hľadiska stupňa či pokročilosti uskutočňovania nápadov ich možno rozdeliť na idey v štádiu projektu a projekty v štádiu realizácie. Do prvej kategórie patrí projekt virtuálnej expozície českého múzejníctva “Česká muzea” (J. Žalman, Ministerstvo kultúry ČR). Vychádza z predstavy o jedinom portáli pre všetky české múzeá, pričom jeho primárnou funkciou nie je evidencia zbierok, ale ich virtuálne sprístupnenie. Zámer, ktorého prioritným cieľom je vytvoriť moderný nástroj centrálnej evidencie zbierok, sa zrodil na pôde Slovenského národného múzea a jeho technické a softvérové aspekty predstavil Jan Mottl (www.cemuz.sk, AiP Safe). Impulzom digitalizácie sa môžu stať aj “digitalizačne” orientované programy EÚ. Medzi ne patrí Calimera (www.calimera.org, J. Kaňka, Krajská knihovna Františka Bartoše v Zlíně, L. Křížová, Moravský zemský archiv Brno). Inú platformu predstavuje program Európskej komisie Culture 2000 (http://europa.eu.int/comm/culture/eac/index_en.html). S jeho finančnou podporou vzniklo medzinárodné spojenie troch inštitúcií (Národní muzeum, Praha; Slovenské národné múzeum, Bratislava; Nadácia Romualda del Bianca, Florencia) s cieľom uskutočniť ambiciózny plán elektronického sprístupnenia portrétov význačných osobností strednej Európy s názvom People for Europe, okrem iného aj prostredníctvom digitalizovaných artefaktov (www.peopleforeurope.com, M. Stehlík, Národní muzeum). Vzhľadom na výrazné možnosti a všeobecnú platformu v podobe formulovania všeobecných princípov digitalizácie kultúrneho dedičstva, ktoré ponúkajú programy EÚ, vytvorili organizátori konferencie priestor na ich komplexnú prezentáciu (R. Křížová, Cross Czech). V skupine úspešných projektov s viditeľnými výsledkami sa prezentovala edícia CD-ROM “DIGART” (A. Šumbera) ako jeden z možných prístupov k digitalizácii trojrozmerných artefaktov a tiež virtuálny Lexikón českých výtvarníkov narodených v 20. storočí (J. Sučík, Společnost pro současné umění – SCA). Je neprehliadnuteľné, že tieto idey sa stali realitou na základe iniciatívy malej skupiny ľudí bez významnejšieho inštitucionálneho a finančného zázemia. Konkrétne výsledky v oblasti sprístupňovania historických knižničných fondov prostredníctvom internetu v Moravskej zemskej knižnici v Brne od roku 1997 prezentoval Peter Žabička (www.mzk.cz). Okrem už známych a osvedčených postupov a riešení (skenovanie katalógových lístkov, spracovanie dokumentov v štandardnom elektronickom prostredí) predstavil aj nové zámery definované v projekte Historické fondy Moravské zemské knihovny v Brně. MZK zdigitalizovala a v rámci databázy Manuscriptorium sprístupnila Mollovu zbierku máp a rieši metodické otázky spracovania hudobných rukopisov vo formáte Marc 21 vo formáte MusicXML. Projekt Memoria a katalóg historických KF Manuscriptorium ( www.memoria.cz, www.manuscriptorum.com, S. Psohlavec, AiP Beroun, s. r. o., J. Marek, Z. Uhlíř, Národní knihovna ČR) získal medzičasom medzinárodné dimenzie a vďaka koncepcii otvorenosti v ňom dnes možno nájsť digitalizované rukopisy zo šiestich európskych štátov. Okrem rukopisov a tlačí (v súčasnosti vyše 1 400 dokumentov) obsahuje databáza aj mapy a plány špičkovo virtuálne prezentované vďaka softvérovému riešeniu MrSID. Aj vďaka tomu zaznamenáva Manuscriptorium nárast používateľov a vyvoláva záujem o spoluprácu v zahraničí. Ukazuje sa teda, že ambiciózna vízia vytvorenia kvalitatívne nového bádateľského prostredia sa stáva realitou, a to aj vďaka šťastnému spojeniu profesionálov z pamäťovej inštitúcie a súkromnej spoločnosti. Digitalizačné centrum Akademie věd ČR zriadené v Knihovně Akademie věd ČR vzniklo aj vďaka silnej potrebe sprístupnenia fondov časopisov a monografií ústavov AV ČR poškodených povodňami. Predovšetkým technické a softvérové atribúty digitalizácie prezentoval M. Lhoták. Možnosti sprístupňovania digitálnych zbierok ako problém softvéru boli prezentované vo viacerých príspevkoch. Jedným z medzinárodne osvedčených prostriedkov sprístupňovania rozličných digitálnych produktov (obraz, zvuk, video, text) je softvér DigiTool a MetaLib z produkcie spoločnosti Ex Libris (L. Švecová, J. Pokorný, Ústav výpočetní techniky ÚK, Praha, http://exlibrisgroup.com/digitool.htm, http://exlibrisgroup.com/metalib.htm). Program konferencie niekoľkokrát otvoril
dôležitú tému prekonania inštitucionálneho prístupu pri digitalizácii v mene
vytvárania univerzálneho virtuálneho a informačného priestoru a integrácie
pamäťových inštitúcií v spoločných projektoch. Rôznorodosť prístupov k
spracovaniu dokumentov v knižniciach, archívoch, múzeách a iných pamäťových
inštitúciách na úrovni systémovej a spracovávateľskej, ale aj predstavu o
možnostiach jej prekonania prostredníctvom informačného systému prezentovala N.
Andrejčíková (Cosmotron Bohemia, Hodonín). A. Brožek (Severočeská vědecká
knihovna, Ústí nad Labem) sa pokúsil inšpirovať k spolupráci pamäťové in- Geometricky narastajúci počet digitálnych zdrojov pre spoločenské vedy v Európe vyprofiloval modernú a v zahraničí už etablovanú disciplínu “humanities computing”. Hoci u nás je takmer neznáma, v zahraničí má svoje inštitucionálne zázemie, medzinárodné projekty a zaujímavé výsledky (J. Borovičková, B. Neškudla, Archiv UK, Praha). Okrem zjavných otázok týkajúcich sa technologických, metodických a ideových východísk digitalizácie sa z programu konferencie vynorila aj “podprahová” otázka: Čo je vlastne dôležité pre to, aby digitalizácia neupadla len do polohy frázy z výročnej správy inštitúcie, pre to, aby sa z polohy projektu dostala do polohy výsledku, podľa možnosti kvalitného a principiálne meniaceho charakter bádateľského prostredia? Osobne sa domnievam, že je to iniciatíva a nápady “zdola”, schopnosť zabezpečiť prostriedky z rozpočtových a mimorozpočtových zdrojov, vysoká miera vytrvalosti a tiež konkurenčné prostredie, ktoré sa vytvára aj vďaka vstupu súkromných spoločností do priestoru predtým vyhradeného pamäťovým inštitúciám. Vznikajú tak aj nové výzvy, medzi nimi dominuje postupná likvidácia agendových bariér medzi pamäťovými inštitúciami jednotlivých typov a vďaka nej integrácia prístupov a informačných produktov knižníc, archívov a múzeí do spoločných výstupov. Stieranie hraníc zrejme napomôže globálne prostredie internetu a nároky používateľov informačných produktov, ktorí vymedzenia “sfér vplyvu” jednotlivých pamäťových inštitúcií nevnímajú a celkom legitímne očakávajú, že ich autonómnosť nebude vo virtuálnom svete prekážať vytvoreniu kvalitatívne nového, univerzálnejšieho informačného a bádateľského prostredia.
Ivona Kollárová (ivona.kollarova@savba.sk)
KOLLÁROVÁ, Ivona: Piaty ročník konferencie Archivy, knihovny, muzea v digitálním
světě 2004. In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2005, č. 01
[cit. 2005-03-31]. Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib051/kollar2.htm>. ISSN 1336-0779. |