| Elektronická ochrana fondov v Slovenskej národnej
knižnici Každodennou úlohou knižníc je i ochrana svojich fondov pred úmyselným odcudzením. Keďže k najspoľahlivejšej ochrane pred krádežami patrí elektronická ochrana, čoraz väčší počet knižníc inštaluje do svojich priestorov aj niektorý z elektronických systémov ochrany, ktorých dostupnosť na našom trhu stále vzrastá. Patrí k nim i Slovenská národná knižnica v Martine.
Všetky systémy elektronickej ochrany dokumentov vrátane ochranných etikiet sú stále ešte veľmi drahé. Každá knižnica, ktorá plánuje takýto systém inštalovať, sa preto musí rozhodnúť, či ho použije na celý fond, alebo len na fond v študovniach, a podľa toho potom i umiestniť detekčné brány. Pri elektronickej ochrane celého fondu a pri absenčných výpožičkách je jej úspešnosť zaručená len vtedy, ak sa brány nachádzajú pri každom východe z knižnice vrátane východov pre personál. Vzhľadom na skutočnosť, že v SNK je okrem hlavného vchodu pre čitateľov ešte množstvo prístupov pre zamestnancov, ako i vzhľadom na veľkosť fondu sa SNK rozhodla elektronicky chrániť len dokumenty vo fonde univerzálnej študovne. Vybrala si rádiofrekvenčný systém TAGSYS americkej výroby. Rádiofrekvenčné systémy sú systémy založené na technológii rádiofrekvenčnej identifikácie – RFID (Radio Frequency Identification). Používajú sa na bezkontaktný prenos informácií a na identifikáciu a lokalizáciu predmetov, pričom miesto čiarových kódov využívajú bezkontaktné čipy nazývané i tagy. Technológia RFID nielenže môže nahradiť identifikáciu dokumentu doposiaľ založenú na čiarovom kóde, ale čip môže obsahovať aj iné informácie a tým umožňovať rôznorodé využitie systému. Technológiu RFID využíva i systém TAGSYS v SNK. RFID sa prezentuje vo forme samolepiacich štítkov veľkosti 5 x 5 cm, ktoré sa po dopravení knihy do študovne lepia na zadnú vnútornú stranu väzby a prelepujú logom SNK slúžiacim zároveň aj ako ex libris. Systém sa v súčasnosti používa len na elektronickú ochranu dokumentov univerzálnej študovne SNK pred odcudzením čitateľmi, hoci perspektívne sa bude využívať aj na činnosti spojené s revíziou fondu študovne. Tvoria ho detekčné brány, programátor s čítačkou a počítač. Detekčné brány sú umiestnené z vnútornej strany študovne a na neoprávnené vynesenie dokumentu upozorňujú zvukovým a svetelným signálom. V blízkosti brán je pult informačnej služby, ktorej pracovníci môžu v prípade potreby zasiahnuť alebo privolať bezpečnostnú službu SNK. Programátor s čítačkou umožňuje zápis informácií nevyhnutných na jednoznačné identifikovanie dokumentu. Keďže celý fond SNK je spracovaný na báze čiarového kódu a s jeho nahradením bezkontaktným čipom sa zatiaľ neráta, s cieľom identifikovať dokument sa do počítača zapisuje čiarový kód a signatúra knihy z fondu študovne. Celý proces je veľmi rýchly a jednoduchý: 1. Pracovníčka umiestni štítok na kódovacie zariadenie (programátor s čítačkou). 2. Zosníma čiarový kód knihy a do ďalšieho riadka napíše jej signatúru. Keďže v študovni sú dokumenty radené podľa MDT, tak znaky MDT, ktorým predchádzajú prvé tri písmená priezviska autora alebo názvu knihy, sú zároveň signatúrou. Na identifikáciu dokumentu na regáli stačia prvé štyri číslice MDT bez bodky. 3. Štítok sa nalepí na určené miesto v knihe a prelepí sa logom SNK. Je neodlepiteľný a zrejme aj nepoškoditeľný, pretože zatiaľ sme nezaznamenali žiaden pokus o jeho odstránenie. Na účely revízie je dôležité nelepiť štítok kamkoľvek, ale na jednu z presne určených 8 polôh. Ako pri každom rádiofrekvenčnom bezpečnostnom systéme, aj pri TAGSYS-e je štítok vopred aktivovaný. Ak chceme takýto dokument výnimočne vyniesť zo študovne, prípadne ho vyradiť z fondu a zaradiť do základného fondu SNK, záznam musíme odomknúť, aby pri prechode bránami nezaznela príslušná signalizácia. V SNK sa teda používa zmiešaný systém umožňujúci použiť zároveň čiarové kódy i RFID. Týmto smerom pôjde zrejme väčšina knižníc. Je totiž málo pravdepodobné, že by knižnice pristúpili k identifikácii svojich fondov výmenou čiarového kódu za RFID, pretože by to znamenalo prepracovanie celého fondu. Pre knižnice, ktoré už pracujú na báze čiarového kódu, je teda výhodnejšia koexistencia dvoch technológií – technológie čiarového kódu a technológie RFID. Systém TAGSYS sa v SNK inštaloval niekoľko mesiacov po otvorení novej univerzálnej študovne. Otvoreniu tejto študovne predchádzala revízia fondov, teda každý dokument by mal byť v súčasnosti chránený, a teda na mieste. Systém v súčasnosti spĺňa dve funkcie: 1. Pôsobí preventívne, pretože len sama prítomnosť detekčných brán odrádza čitateľov od prípadného vynesenia dokumentu zo študovne, teda od krádeže (preventívna funkcia). 2. Ak sa čitateľ i napriek tomu pokúsi dokument zo študovne vyniesť, systém dokument identifikuje, upozorní na čitateľa a umožní zásah informačnej alebo bezpečnostnej služby (represívna funkcia). Zároveň umožňuje používateľom voľný prístup k celému fondu študovne, i k tomu najrizikovejšiemu druhu literatúry, ktorým bývajú drahé publikácie, často žiadané tituly a publikácie malých rozmerov, napr. vreckové jazykové slovníky. Keďže RFID sa lepí i na prílohy dokumentov, i tieto sú v publikáciách voľne prístupné. Elektronická ochrana tak vylúčila nezaraďovanie niektorých publikácií do fondu študovne z obavy pred ich odcudzením, prípadne ich zaradenie na osobitne chránené miesto – väčšinou za pultom informačnej služby a nie tam, kde svojím obsahom patria. Umožnila tak skvalitnenie fondu a služieb študovne. Ďalšie možnosti systému TAGSYS Keďže systém TAGSYS dokáže identifikovať dokument na regáli a zvukovým alebo svetelným signálom upozorniť na nesprávne založený alebo chýbajúci dokument, možno ho využiť i na účely revízie. Výhody technológie RFID totiž spočívajú predovšetkým v možnosti čítania na diaľku, čo umožňuje kontrolovať uloženie dokumentov bez toho, aby sa vybrali z regála. Na to je potrebné zakúpiť tzv. snímač inventáru. Ďalšou možnosťou využitia systému je vytváranie štatistických údajov o výpožičkách z fondu študovne. Používatelia študovní zvyčajne nemajú povolené vrátiť použité dokumenty na regál. Požaduje sa, aby ich nechali buď na kontajneroch (pohyblivých vozíkoch), alebo na vyhradenom mieste. Služba ich môže pri zbieraní a zakladaní na regál ľahko identifikovať. Systém tak poskytne údaje o využívaní dokumentov z fondu študovní a umožní rozpoznať nepoužívané tituly. Systém TAGSYS umožňuje i vykonávanie úkonov spojených s vypožičiavaním a vracaním dokumentov samotným čitateľom (Self Check). Čo povedať na záver? Technológia RFID sa čoraz väčšmi uplatňuje pri identifikácii tovaru a výrobkov a určite je i jedným z faktorov rozvoja informatizácie knižníc. Ceny RFID sú však v súčasnosti stále veľmi vysoké. Podľa niektorých odborníkov ani neklesnú, pretože sú odvodené od ceny kremíka, jediného prvku, ktorý sa v súčasnosti používa na výrobu čipov. Rádiofrekvenčný systém založený na technológii RFID sa preto oplatí iba vtedy, ak ho knižnica plánuje využiť hlavne pre potreby revízie, kde je nenahraditeľný, prípadne vo výpožičnom procese. V opačnom prípade celkom postačí niektorý z bežných bezpečnostných zariadení systému elektronickej ochrany dokumentov.
PhDr. Darina Janovská (Janovska@snk.sk)
JANOVSKÁ, Darina: Elektronická ochrana fondov v Slovenskej národnej knižnici. In
ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2005, č. 01 [cit.
2005-03-31]. Dostupné na internete <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib051/janovska.htm>. ISSN 1336-0779. |
